Dňa 08. 05. 2024 sa konali voľby do Európskeho parlamentu u nás. Definitívne výsledky sme sa dozvedeli až po 23:00, keďže voľby sa konajú v rôznych členských štátoch EÚ rozdielne, konkrétne v období od 06. 06 2024 do 09. 06.2024 a zakončia sa až práve dnes, preto sme si aj my museli musieť počkať na konečné výsledky až do dnešných nočných hodín. Mimochodom je diskutabilné, či takéto niečo má vôbec zmysel, pretože osobne si nemyslím, že by zverejnenie výsledkov v iných členských krajinách, mohlo ovplyvniť voľby v iných členských krajinách. U nás sa mali tieto voľby konať od 07:00 do 22:00, ich konanie sa predĺžilo o tri hodiny v obci Palárikovo, kvôli incidentu s bielym práškom, čím sa predĺžilo aj trvanie volebného moratória celkovo.
Od dopoludňajších hodín začali niektoré naše mainstreamové denníky zverejňovať takzvané ,,predbežné“ výsledky volieb, tie boli takmer plynulo prebrané aj do agentúr, agentúrnych správ, ale aj ako súčasť diskusných relácií, či komentárov. V momente písania tohto príspevku mám k dispozícií iba tieto výsledky, takže prirodzene čerpám len z nich, prípadné zmeny, ktoré by nastali, logicky nebudú a nemôžu byť súčasťou mojich úvah.
Prvá vec, pri ktorej sa zastavím, je účasť v týchto voľbách. Tá by mala byť vyše 34%, čo je historicky najvyššia účasť. Osobne som si myslel, že akákoľvek účasť nad 30% bude na naše pomery nadštandardná, keďže doposiaľ bola najvyššia v roku 2019, pričom tá bola na úrovni 22,74%. Objektívne tu máme účasť, ktorá ju prevyšuje o 12%, len ako príklad uvediem, že v roku 2014 bola celková účasť v týchto voľbách na úrovni 13,05%, čo je len o máličko viac ako je spomínaný rozdiel medzi rokmi 2024 a 2019. Ak niekto očakával, že by sme sa mohli dostať napríklad nad úroveň 40%, prípadne ešte vyššie, tak to by som pri akomkoľvek optimizme považoval za naivnú predstavu. Áno, ktokoľvek mi môže oponovať, že to píšem po ,,vojne“, takže sa mi dobre hodnotí. To však teraz nechám bokom, takto to vidím momentálne ja.
Samotný výsledok eurovolieb nepovažujem za nijako prekvapujúci, nakoľko vo svojej podstate kopíroval výsledky predvolebných prieskumov, ktoré sa objavovali pred začatím moratória. Predbežný výsledok eurovolieb o ktorom hovorím je nasledujúci: Progresívne Slovensko (27,81 percenta), Smer-SD (24,76 percenta), Republika (12,53 percenta), Hlas-SD (7,18 percenta) a Kresťanskodemokratické hnutie (7,14 percenta), tieto strany a politické hnutia sa do Európskeho parlamentu teda prebojovali. Mimo jeho brán ostali tesne SASKA so ziskom 4,92 percenta hlasov a Demokrati so ziskom 4,68 percenta voličov. Tu aj stojí za zmienku možná úvaha, či sa to so zverejnením oficiálnych výsledkov nezmení, a napokon sa niektorá z týchto strán, prípadne obe do EP dostanú, to však vzhľadom na okolnosti, aj vzhľadom na jasné vyjadrenia čelných predstaviteľov týchto politických subjektov neočakávam. Poviem to ľudovo, proste tieto ,,predbežné“ výsledky sú podľa mňa definitíva.
Za nimi skončili ďalšie politické subjekty, ako napríklad Aliancia, Matovičové hnutie (ofic. žiaľ s názvom Slovensko, pozn. autora), Za ľudí, tu sa tie výsledky pohybovali od takmer 3,9 do cca 2%. Vládna Slovenská národná strana úplne pohorela a získala len 1,9%-tný výsledok. Naozaj som neočakával, že SNS prekročí hranicu 5%, avšak tento výsledok je aj pre mňa prekvapujúci, nemyslel som si, že by to mohlo, až takto negatívne dopadnúť pre stranu, ktorá je súčasťou vládnej koalície. Čo už, Vox populi, vox Dei (hlas ľudu, hlas Boží).
Vo svojej podstate sa však výsledok nevychyľuje od toho, čo nám prezentovali prieskumy. Áno, niekde bol rozdiel medzi PS a Smerom nižší, niekde dokonca bol aj Smer prvý, alebo napríklad Republika bola nižšie ako Hlas, a tak podobne. Nič prekvapujúce, ale vo svojej podstate nenastalo, Progresívci voľby vyhrali, čo len potvrdilo predpoklad toho, že eurovoľby sú pre ich voličov veľmi dôležité, tu sa disciplinovanosť ich voličov naozaj naplnila. Na druhej strane Smer ukázal svoju silu, pretože výsledok takmer 25%, je pre nich v týchto voľbách konkrétne, dovolím si povedať, viac ako dobrý. Tak to oficiálne prezentuje aj jednotka, aj dvojka ich kandidátky v týchto voľbách, teda Monika Beňová a Ľuboš Blaha. Ich stanoviská sme zverejnili aj našom webe, konkrétne tu: https://veci-verejne.sk/lubos-blaha-povazuje-vysledok-eurovolieb-za-obrovsky-uspech-dakujem-zo-srdca-dakujem-odkazuje-podpredseda-smeru-svojim-volicom/ ,a tu: https://veci-verejne.sk/monika-benova-taktiez-dakuje-volicom-a-informuje-o-tom-kto-z-kandidatky-ktoru-viedla-by-sa-mal-stat-europoslancom/
Čo sa týka mandátov, tak to bude vyzerať nasledovne: PS získa 6 mandátov, Smer 5, Republika 2 a po jednom mandáte bude mať Hlas a KDH. Pre zaujímavosť, aj Progresívci, aj Smer si oproti súčasnosti polepšia o dva poslanecké mandáty, teda ak rátam Progresívcov dokopy aj s hnutím Spolu. Akoby to malo, podľa doteraz známych informácií, vyzerať s našim zastúpením v EP personálne? Za Progresívcov by mali v EP sedieť: Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik a Lucia Yar. Smer budú v EP zastupovať: Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Hnutie Republika budú v EP zatupovať: Milan Uhrík, pravdepodobne s Milanom Mazurekom, tu som narazil aj na informácie, ktoré jeho meno spochybňujú, definitívne uvidíme po 23:00. Lídra kandidátky Hlasu mal podľa doteraz dostupných informácií pre-krúžkovať Branislav Ondruš a hnutie KDH by malo do EP vyslať Miriam Lexmann.
Toľko, z mojej strany k výsledkom volieb do Európskeho parlamentu u nás. Čo sa týka kľúčových oblastí a smerovania Európskej únie ako takej, teda aj otázok mieru, migrácie, práva veta, greendealu a ďalších agend, ktoré boli aj súčasťou kampane volieb do EP, tak musím konštatovať, že o tých otázkach sa rozhoduje, aj napokon bude rozhodovať v celkom iných ,,arénach“, nie v Európskom parlamente.
Dušan Deák, autor je politológ, vyšlo aj v Denníku VV