V dobe pózerského antifašizmu by bolo fajn pripomenúť si ten skutočný. A to dielom Gustáva Husáka Svedectvo o SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ.
Ukážka z predslovu Laca Novomeského
Znova a znova si uvedomujeme a pri tomto 20. výročí ešte intenzívnejšie, akou živou a citlivou súčasťou nášho národného života je – a tak veríme, že nadlho bude – Slovenské národné povstanie. V úsiliach politickej publicistiky, historickej vedy v uplynulých rokoch, v prozaickej tvorbe súčasnej beletrie zaujíma jeho tematika zaslúžene veľký priestor… stalo sa uctievanou tradíciou slovenského života vôbec a socialistického v ňom osobitne. V tom tkvie jeho obrovský význam predovšetkým. Stratégovia pomýleného boja proti tzv. buržoázneho nacionalizmu v KSS si snáď ešte ani dnes dobre neuvedomujú, ako mocne podopreli túto šuškanú výhradu kramárskej špekulácie, keď od 50. rokov veľkohubo zaznávali mnohé črty a významné zložky povstania, zámerne ich zamlčovali, alebo aj hlučne ohovárali, nehovoriac o tom, že nie jeden jeho prínos s dešpektom zavrhli. Ich, týchto fatalistických stúpencov nečinného vyčkávania v presvedčení, že povstanie bolo ozaj iba draho zaplatené ale naskrze zbytočné pechorenie sa.
Je nepochybné: čo aj nejaký deň neskoršie, nacistické Nemecko by bolo vojnu prehrali i bez SNP. Čo aj nie 30. apríla, no jednako by bol Hitler zahynul pod troskami svojich svetových plánov aj bez Bystrice a bez partizánských akcií v slovenských horách. Červená armáda by bola došla do Berlína aj bez pomoci československej armády, utvorenej v podjeseň 1944 z vojsk slovenského štátu. Aj Československo by sa bolo obnovilo, hoci tu už nemožno s takou určitosťou tvrdiť, že by sa bolo bez povstania, jeho politických a ideových postulátov obnovovalo tak, ako sa obnovovalo, s tou pozíciou Slovenska a slovenského národa, akú v ňom po oslobodení zaujalo.
Ich pohŕdavý úsmešok nás privedie do pomykova. Dobre, nebudeme sa s nimi škriepiť o to, či je tento výsledok primeranou odmenou za všetko, čo si povstanie vyžiadalo: za krv mŕtvych a za slzy živých. Ale aj keby menšou a pochybnejšou náhradou sa nám bola história odmenila zaň, vysoko a víťazne triumfuje žiarivá pamiatka, jeho dobrá povesť, jeho živý odkaz a mocná záväznosť nad skepsou zdanlivej rozšafnosti i nad jeho nemúdrym a nepodloženým bagatelizovaním. … Myslím, že bez zveličenia možno o ňom povedať: stalo sa žriedlom nového povedomia národa, ktorý sa ho zúčastnil; dobre dotovaným fondom, poskytujúcim mu posilu v citoch i bezpečnosť vo vedomí na neľahkých cestách doterajších, súčasných a budúcich.
Znie to nadnesene, najmä v predhovore k vecnému, dokumentárnemu svedectvu, možnostiach, výhľadoch a výsledkoch SNP, ako ho podáva prítomnej knihe triezvy, obozretne uvažujúci politik. Naisto sa však neprehrešujeme proti pravidlám marxistického súdu histórie, ak tento „nemateriálny“ element v SNP upriamujeme čitateľovu pozornosť, a nepociťujeme nijaké výčitky, že kladieme naň zvláštny, veľký dôraz, i keď v svojich programoch a proklamáciách si povstanie taký zámer zjavne nikdy nevytyčovalo.
Ale ani boží bojovníci hustistkej revolúcie sa neoháňali svojim palcátmi a nenaháňali žigmudovcov preto, aby budúcnosti českého národa dali nezdolen hrdé povedomie; ani vojaci Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie nevybojovali svoje víťazné bitky preto, aby vryli nezmazateľnú črtu do vedomia francúzskeho národu; parížsky komunardi na sklonku minulého veku a o polstoročie po nich petrohradskí krasnogvardejci na začiatku nášho storočia VOSR a mali tiež „skromnejšie“ a menej náročné ciele než vytvoriť a sformovať hrdých rozpomienkach následných generácií na nich, na ich statočný príklad, na ich obetavý zápas mocné povedomie revolučných pokolení medzinárodných socialistických más a socialistických národov. A predsa takýto je ich prínos. Taký je ich odkaz. Zápasmi za ciele, ktoré ich nadchýňali, vytvárali historické povedomie más a národov a v ňom po stáročia žijú. Ba toto historické povedomie je povolané byť, síce nie výlučným a jediným, ale naisto jedným, a veľmi významným elementom v živom organizme či už triednej, či národnej pospolitosti. Dáva jej tvár, charakter, ba neraz v aforistickej skratke vyjadruje jej najživšie, nehistorické, lepšie povedané, nehistorizujúce a veľmi aktuálne ciele.
Význam SNP je i v tom, že po odstupe rokov možno povedať predovšetkým v tom, že historickému povedomiu nášho národa určilo jednoznačne pokrokovú a nedvojzmyselne revolučnú a demokratickú črtu. Sami sebe sme boli dĺžni týmto aktom. Nim vynahradil slovenský národ predovšetkým svoj vlastný nedostatok, ktorý tmy viac doliehal, že sme sa ako národ začali rozžívať v epoche čoraz zreteľnejšie poznamenávanej proletárskymi revolúciami a ich socialistickým demokratizmom. Panebože, ako ťažko by sa nám v nej kráčalo bez tradície, ktorú SNP vytvorilo, iba s tým historickým vedomím, ktoré sme mali z vlastných dejín do povstania.
Pozrime sa na jeho najdôležitejší element, najživšie formujúci národné vedomie i v tomto storočí a silne vplývajúci naň podnes: na iniciatívu štúrovcov a ich slovenské povstanie v rokoch 1848-49. Popri jánošíkovskej tradícii, ktorá sa však i vo všeobecnom vedomí stávala neodvratne krásnou, predsa len romantickou poéziou, štúrovská tradícia bola najživotnejšou politickou a myšlienkovou tradíciou v našom národnom vedomí. … Štúr zanietený bojovník proti feudalizmu a za demokraciu…
SNP predovšetkým rehabilitovalo slovenský národ v očiach revolučných národov Európy i celého demokratického sveta a raz prevždy zanietilo zdanie, že je jeho osudovou dejinnou kliatbou byť preochotným posluhovačom kontrarevolučnej reakcie, kedykoľvek sa zberá zmerať svoj sily s revolúciami pohýňajúcimi svet dopredu. … Či skrátka máme ako malý národ a ako Slováci miesto medzi národmi pokrokovými, demokratickými, revolučnými a – socialistickými…
Dalo svetu na vedomie našu novú históriu. Nám zase dalo nové historické vedomie.
Národné povstanie, keď sa naň dívame v súvislosti s našim storočným historickým vývojom, bolo dôležitým, rozhodujúcim článkom dovršujúcim slovenský národne uvedomovací proces.
Prítomná kniha je, podľa svojho názvu, svedectvom jedného z účastníkov tohto významného aktu našich dejín. Avšak pri uvážení zástoja, ktorý mal tento svedok pri organizovaní a politickom vedení povstania, bude jeho výpoveď, keď aj nie vyčerpávajúcou históriou, naisto nepostrádateľným vodidlom pre budúcu históriu SNP. Ak by sa malo o nej hovoriť ešte skromnejšie, teda tak, že historik sa bez nej nebude môcť zaobísť.
L. N O V O M E S K Ý
Gustáv Husák: Svedectvo o SNP on Scribd
