Odišla legenda francúzskeho filmu Alain Delon
V časoch jeho najväčšej slávy sa mu v Európe takmer nikto nemohol rovnať. Najväčší krásavec kontinentu. Málokto točil tak veľa filmov v titulnej roli. Celkovo podobne známi ako on boli z európskych filmových hviezd hádam len jeho francúzski kolegovia Jean-Paul Belmondo a Louis de Funès.Priznám sa, že patril aj k mojim najobľúbenejším hercom: akoby stelesňoval to najlepšie z Francúzska. Tvrdý neústupný elegán, ako vo svojich roliach, tak v živote.Tá hlavná časť kariéry trvala veľmi dlho. Od konca 50. rokov až do 2. polovice 80. rokov točil jeden hviezdny film za druhým.Takmer nikdy netočil komédie (s pár výnimkami). A v podstate nikdy nehral nič iné ako elegantného chlapa v strednom veku.Ale na druhej strane hral vo veľmi rôznorodých kúskoch.
Z jeho filmov by sa dala zostaviť história 20. storočia (hral postavy z rôznych historických epoch) a psychologický portrét ľudí desaťročí povojnového Francúzska.V tej rôznorodosti filmov, v akých sa mu poradilo hrať, je možno najprivilegovanejšou filmovou hviezdou histórie.Pritom tá kariéra, a celý jeho život, rozhodne nebola taká bezproblémová ako by sa mohlo zdať.Mladý Alain vyrastal v komplikovaných pomeroch. Rodičia sa rozviedli a on väčšinu detstva strávil u náhradnej rodiny, ktorú nemal rád, a hlavne v internátnych školách, kde sa bil a dostával do problémov.Nakoniec sa dal k vojenskému námorníctvu, odkiaľ ho po pár rokoch vyhodili, pre zlé správanie. Napriek tomu ho pobyt v ozbrojených zložkách ovplyvnil v dobrom, získal tam zmysel pre disciplínu.Po návrate domov to na nejaký čas vyzeralo na kariéru pasáka. Z nedostatku prostriedkov totiž prebýval u rôznych prostitútok. Nepáčil sa ale len im, zamilovala sa doňho jedna mladá herečka, s ktorou začal bývať a ktorá ho zobrala na festival do Cannes.Tam si mladého krásavca všimli ľudia od filmu. A začal sa veľmi rýchly výstup na vrchol. Napriek tomu, že nemal žiadnu filmovú školu, takmer okamžite sa dostal k titulným roliam. Popri náročnejších filmoch ako Talentovaný pán Ripley (Plein Soleil) a Rocco a jeho bratia či Zatmenie slnka (L’Eclisse) hral aj v rade trhákov ľahších žánrov.Už o 5 rokov neskôr v Cannes urobili prehliadku filmov Alaina Delona. Tak mohutný bol jeho nástup do sveta filmu.
Ale tá kariéra nebola úplne hladká. Prvý väčší výmoľ prišiel v polovici 60. rokov, keď sa Delon rozhodol, že chce dobyť celý svet, nielen európsky film a presídlil do Hollywoodu. V USA sa ale jeho filmom nedarilo, a ak áno, tak len preto, že boli populárne opäť len v jeho rodnom Francúzsku a v Európe. A tak sa nakoniec vrátil. Po pár rokoch sa zaplietol do nejasného škandálu s veľmi temným pozadím. Jeho bodyguarda Stevana Markoviča našli v roku 1969 zavraždeného na jednom parížskom smetisku. Na Markoviča Delon narazil v Belehrade, keď tam natáčal, obľúbil si ho a zobral ho do Francúzska. V tlači sa rozoberal príbeh, podľa ktorého Markoviča nechal zavraždiť jeden zo šéfov korzickej mafie, s ktorým bol Delon v priateľskom vzťahu. Motívom vraj boli pokusy o vydieranie vplyvných ľudí, vrátane budúceho prezidenta Georgesa Pompidoua. Jeho manželka sa vraj nachádzala na viacerých chúlostivých fotografiách, ktoré pochádzali z orgií, ktorých sa zúčastňovala smotánka (vrátane Pompiduoua a Delona).
Ako o pár rokov neskôr Delon spomínal, médiá si na ňom naozaj zgustli a mohol to byť koniec jeho kariéry. Zachránili ho jeho fanúšikovia, ktorí ho obhajovali, tlači neverili a chceli jeho filmy. V 70. rokoch bol rýchlo opäť na výslní. Točil aj psychologickejšie, komorné filmy, aj historické kúsky, aj akčnejšie filmy. Tomu sa venoval až do 80. rokov. Úprimne, mne sa akosi najviac páčia práve niektoré krimi filmy z obdobia približne od roku 1977 do roku 1988. Chladné parížske ráno, jeho postava práve vyšla z väzenia. Vo vrecku ani frank, v pätách má stále kriminálku, ktorá ho hodlá aj ďalej sledovať. A pred ním problémy – stretnutia s nie veľmi príjemnými ľuďmi z kriminálneho prostredia. Vyhrnie si golier vyššie a kráča ďalej tou šedivou ulicou. Jeden človek, jedna ulica, jedno chladné ráno.
Tie filmy majú veľmi špecifickú atmosféru. Išiel z náručia do náručia, vystriedal vzťahy s mnohými oslnivými ženami. Prvá veľká láska bola Romy Schneiderová, s ktorou sa spoločne stali hviezdami prvej veľkosti, a milencami, no potom sa rozišli, hoci sa vraj naďalej mali radi (jej tragický neskorší osud vraj ťažko znášal). Striedal herečky (vrátane jeho ženy Nathalie) aj speváčky (s Dalidou natočil megahit Paroles, paroles, ktorý je veľmi známy dodnes). Kľud na dlhé obdobie našiel u kolegyne Mireille Darc. O ženách sa vyjadroval s veľkou ostražitosťou, mal ich rád ale bral ich ako niečo, s čím treba narábať opatrne. Ale rovnako sa vlastne správal k mužom. Ako hovoril, naozaj rád má len psov, ktorými sa rád obklopoval. No mal pekný vzťah s mnohými kolegami, založený na vzájomnom rešpekte. Veľmi dobre vychádzal s Jean-Paul Belmondom. S ním vznikli aj veľmi dojímavé zábery priateľstva krátko pred Belmondovou smrťou. Teraz ho nasledoval aj Delon a tak si tam hore hádam spoločne už večne spomínajú na to, ako spolu hrali v Borsallinovi, na svoje kariéry, na nekonečné hodiny filmovania aj život povojnového Francúzska, od špinavých predmestí Paríža po lesk a kriminálne pozadie Riviéry, na život u smotánky aj v skromnejších pomeroch. Sami to všetko zažili a do toho rôznorodého života Francúzska sme cez ich role mohli nahliadať aj my ostatní.
zdroj JURAJ DRAXLER/fb
