Slovenská republika, jej vládnuce politické elity, vo svojej antikomunistickej politike, stále viac nadväzujú a opakujú postupy fašistických režimov . V tomto prípade sa dvadsaťšesť poslancov NR SR rozhodlo navrhnúť, po tridsiatich rokoch buržoáznej vlády, ako potrestať dôchodcov, ktorý pôsobili v rokoch 1948-1989 vo vládnych funkciách, v poslaneckých funkciách a v ústredných orgánoch KSČ a KSS. Hoci návrh aranžujú ako „odňatie benefitov“, je zámerom zákona siahnuť im na dôchodky, tak, že sa im nebudú vôbec počítať roky (a príjmy) v rokoch ich pôsobenia v najvyšších funkciách štátu resp. komunistickej strany…
KOLEKTÍVNA VINA
Je možné, že nejeden z funkcionárov chybil, zneužil svoje postavenie na svoj prospech (aj keď pri porovnaní s dnešnou korupciou a papalášstvom sú to drobné prehrešky…) . Spravodlivosť je úctyhodná, a nikto rozumný by nemal namietať proti jej uplatneniu. Ale kolektívna vina je neospravedlniteľnou nespravodlivosťou, plodiacou hnev a zášť. „Kolektívna vina“ je len priznanie neschopnosti dosiahnuť spravodlivosť a presadiť pravdu súdnou cestou. Teda zistiť konkrétne zavinenie konkrétneho človeka. A pred trestom, vypočuť obhajobu obvineného a rozhodnúť o miere viny a výške trestu nezávislým súdom. Navrhovatelia idú ďalej fašistickými chodníčkami. Chcú dokonca zostavovať menné zoznamy tisícov osôb. Citujem: „…Ústav pripraví zoznam funkcionárov s dĺžkou obdobia služby minimálne jeden deň…“
Zoznam funkcionárov bude obsahovať meno, priezvisko, prípadne rodné priezvisko funkcionára, jeho dátum narodenia… akýkoľvek jeho údaj nie je preskúmateľný správnym súdom podľa osobitného predpisu…“
NEPRIPOMÍNA VÁM TO INÚ DOBU TEMNA?
Nedá mi nepripomenúť, aj z pohľadu antikomunistov sporné, individuálne potencionálne obete kolektívnej viny návrhu súčasnej koalície. Bufetárky, kuchárky a stenotypistky. Šoférov, údržbárov a upratovačky. Ale aj historické osobnosti: Jana Masaryka, generála L. Svobodu , umelcov napr. Mikuláša Hubu st., Milana Rúfusa, Vladimíra Mináča, či „hviezdy“ súčasného režimu Miroslava Kusého, Alexandra Dubčeka….
Navrhovatelia, ktorým dominujú Peter „pinochet“ Osuský, Ondrej „heydrich“ Dostál, Anna „torquenada“ Záborská, Ján „benito“ Šeliga spolu s ďalšími sa zaštiťujú „vládnym programom“. Teda za spolupáchateľov si berú svojich voličov! Politická deklarácia v úvode návrhu cit. „NR SR, …vedomá si nemorálnosti, protiprávnosti a zločinnosti komunistického režimu na území dnešnej Slovenskej republiky …“ chce politickým rozhodnutím preformátovať históriu. Režim nebol dokonalý, ale nebol ani nemorálny, ani protiprávny. Obávajú sa diskusií o režime a spomienok na dobu, keď sa oficiálna politika štátu hlásila k sociálnej spravodlivosti, k vláde pracujúcich. Prevrat od snahy o verejné blaho k liberálnym podnikateľským záujmom (nie je dôležité urobiť, ale zarobiť!) je stále menej obhajiteľný. Rentiérske záujmy a záväzky zahraničným bankám, korporáciam zle konkurujú ideálom socializmu. Zákon má odstrašiť snahu viesť diskusiu o histórii a chráni buržoázny mýtus -propagandu- konca dejín. Základný rozdiel medzi minulým a súčasným režimom je v tom, že, kto konal za socializmu nesprávne, porušoval zákony a princípy štátu. Dnes gauneri a podvodníci, politici a inkvizítori keď kradnú, hýria, podvádzajú, podnikajú “podľa zákonov“ a princípov režimu.
REVANŠIZMUS JE OBLUDA, KTORÁ NIE JE NIKDY SÝTA
Možno, ešte väčších blbcov, v snahe zapáčiť sa svojim sponzorom, a predbehnúť v extrémizme súčasných navrhovateľov, napadne „potiahnuť“ prenasledovanie aj na úroveň okresných a miestnych funkcionárov, od príslušníkov ZNB na učiteľov, sudcov, riaditeľov socialistických podnikov. Túto špirálu je možné rozkrútiť až po 99% dospelých voličov, ktorí za socializmu volili „jednotnú kandidátku Národného frontu“… Takže zrušiť verejné zdravotníctvo a dôchodkový systém bude vlastne formou ich potrestania… Možno sa nájdu aj fanatici, ktorí odmietnu chodiť do škôl postavených za socializmu, chodiť po mostoch z toho obdobia, liečiť sa v nemocniciach postavených za socializmu, či politici, ktorí presadia potrebu vysťahovať všetkých, ktorí bývajú v bytoch a domoch postavených pred rokom 1989.(Len politici, používajúci tituly zo socialistických vysokých škôl, sa ich určite nevzdajú – veď si ich zaslúžili – museli úspešne zložiť najmenej štyri skúšky z marxizmu)Obludná doktrína „zločinov režimu“ vedie Slovensko priamo do Absurdistanu, do bantustanu pod Tatrami ( tak prijatie slovenskej ústavy v roku 1992, ako parlamentný spravodajca MF v SNR, nazval Slovensko, v kuloároch, vtedy začínajúci, Václav Moravec).
Autor prehlasuje, že jeho dôchodok nie je návrhom zákona nijako dotknutý. Jeho rozhorčenie je inšpirované historickými skúsenosťami z iného fašistického obdobia. Vyjadrené slovami jedného evanjelického farára vo fašistickom Nemecku: „..keď brali komunistov mlčal som, keď brali socdemákov mlčal som , a keď prišli po mňa, nemal sa kto ozvať.“
Juraj Janošovský na sociálnej sieti
