Po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA sa očakávajú zmeny aj na globálnej scéne. Vzhľadom na nestabilitu a chaos, ktoré spôsobila politika a ekonomika USA a ich spojencov na Západe po rozpade bipolarity, však nebudú rýchle a radikálne obraty. Dlhodobý cieľ Západu vedeného USA udržať si vodcovstvo vo svete a dominanciu nad ním sa bude len modifikovať podľa záujmov elít, ktoré sa dostanú k moci vďaka D. Trumpovi. Ekonomicky sú vyhliadky na posilnenie pozície Západu vedeného USA, ktorý je zmietaný „superkrízou“, mizivé. A s posilnením politického, popr. kultúrneho vplyvu to je ešte menej nádejné.
1. Meniaca sa medzinárodná atmosféra po víťazstve Donalda Trumpa vo voľbách
Reakcie na meniacu sa, zatiaľ len atmosféru, nedajú na seba čakať. V Európe sú však spravidla v duchu, musíme niečo povedať („len aby sme v hanbe nezostali“ ako v hre Jána Chalupku o Kocúrkove). A čo sa nám podarí urobiť, uvidíme, lebo všetko sa vyvíja.
Tak sa aj v Budapešti zišli dva samity, pričom účasť vedúcich predstaviteľov EÚ, členských štátov EÚ i ďalších európskych štátov na nich predstavuje úspech Viktora Orbána. Médiá poukazujú na to, že ide o najväčšie diplomatické akcie v Budapešti za jeho éry.
Prvou akciou bol 7. novembra 5. samit Európskeho politického spoločenstva (ďalej len EPS). Konal sa v „biznis“ priestoroch Puskás Aréna – najväčšieho futbalového štadióna v strednej Európe. Tam sa 8. novembra uskutočnil aj neformálny samit EÚ.
Maďarsko je od 1. júla predsedníckym štátom EÚ. Únioví neoliberáli, progresivisti, stredová liberálna ľavica a s nimi spravidla aj zelení to však využili na kritiku V. Orbána hlava-nehlava. Vytýka sa mu júlová mierová misia, počas ktorej bol v Moskve. Pridala sa aj cesta do Gruzínska po októbrových voľbách, výsledky ktorých sa v EÚ (aj bidenovských USA) neuznávajú. Je tu staršia kritika jeho postoja k migrácii a „nerešpektovania“ bruselských pravidiel právneho štátu. Niektoré akcie uskutočnené v rámci maďarského predsedníctva sa ostentatívne ignorovali. Tentokrát sa však svorne do Budapešti „prišlo“ a V. Orbán sa ani nekritizoval.
„Silná trojka politických frakcií“, ktorá drží moc v Bruseli, má svoju deformovanú predstavu nielen o diplomacii ale aj o politike i ekonomike. EÚ však viedli len k nestabilite a úpadku. Víťazstvo D. Trumpa vo voľbách v USA, ale aj fiasko demokratov vo voľbách do Kongresu predsa len arogantnú končiacu bruselskú moc zosobňovanú diletantmi Ursulou von der Leyenovou a Josepom Borrellom ako aj Charlesom Michelom, donútili trochu „zahamovať“. Vedia, že ich nástupcovia (odiózna U. von der Leyenová, žiaľ, na čele komisie zostáva), ktorí sa moci chopia v decembri, sa ocitnú v ťažkej situácii a mnohé budú prinútení korigovať. Je to možno nekorektné, hoci nová zostava ešte ani nenastúpila na „ihrisko“, poukazovať na to, že Európskej komisii druhýkrát vedenej U. von der Leyenovou hrozí bez zásadnej zmeny bruselskej politiky a ekonomiky azda i predčasný koniec. Kritickými prvkami, ktoré pôsobili najhoršie a vyžadujú zmenu, sú najmä migračná politika, zelená deformácia, agresivita spojená s finančne i vojensky náročnou podporou Kyjeva a snahy centralizovať bruselskú moc. Vzhľadom na predpokladanú politiku a ekonomiku D. Trumpa však odpadne aspoň slepá, bezmedzná podpora požiadaviek Washingtonu, ktorá EÚ a jej členským štátom tiež veľmi škodila. NATO sa však EÚ nechystá prestať poslúchať.
Význam výsledkov oboch samitov nemožno preceňovať, lebo boli prvými „európskymi“ akciami na meniacu sa medzinárodnú atmosféru po víťazstve D. Trumpa. K nijakému politickému prelomu na nich nedošlo. Zdá sa, že ku koncu maďarského predsedníctva v EÚ prestáva jeho „blokáda“. Na samity prišli vedúci predstavitelia 23 štátov EÚ. Uvedieme ich v abecednom zozname podľa štátov: Alexander De Croo (predseda vlády Belgicko), Rumen Radev (prezident, Bulharsko), Nikos Christodoulides (prezident, Cyprus), Petr Fiala (predseda vlády, Česko), Mette Frederiksenová (predsedníčka vlády, Dánsko), Kristen Michal (predseda vlády, Estónsko), Petteri Orpo (predseda vlády, Fínsko), Emmanuel Macron (prezident, Francúzsko), Kyriakos Mitsotakis (predseda vlády, Grécko), Dick Schoof (predseda vlády, Holandsko), Andrej Plenković (predseda vlády Chorvátsko), Simon Harris (taoiseach /hlava vlády/, Írsko), Evika Siliņaová (predsedníčka vlády, Lotyšsko), Luc Frieden (predseda vlády, Luxembursko), Robert Abela (predseda vlády, Malta), Olaf Scholz (kancelár, Nemecko – kvôli vnútropolitickej situácii prišiel len na druhý samit), Donald Tusk (predseda vlády, Poľsko), Luís Montenegro (predseda vlády, Portugalsko), Karl Nehammer (kancelár, Rakúsko), Klaus Iohannis (prezident, Rumunsko), Robert Fico (predseda vlády, Slovensko), Ulf Kristersson (predseda vlády, Švédsko) a Giorgia Meloniová (predsedníčka vlády, Taliansko).
Ospravedlnili sa traja predsedovia vlád. Bjarni Benediktsson z Islandu kvôli vnútropolitickej kríze, Pedro Sánchez zo Španielska kvôli povodniam a Robert Golob zo Slovinska kvôli iným neodkladným povinnostiam.
2. Nejasné pôsobenie Európskeho politického spoločenstva
Zastavíme sa pri EPS. Ide o jednu z podivných nových organizácií, význam pôsobenia ktorých je nejasný. Jeho vytvorenie navrhol v máji 2022 na zasadnutí Rady EÚ Emmanuel Macron (Francúzsko bolo predsedajúcim štátom EÚ). Je to medzivládna platforma pre politickú a strategickú diskusiu o budúcnosti Európy. Mala by koordinovať aj politiku štátov v celej Európe, podporovať politický dialóg a spoluprácu pri riešení záležitostí spoločného záujmu a podieľať sa na posilňovaní bezpečnosti, stability a prosperity na kontinente.
Macronov návrh prišiel po uskutočnení ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, ale vraj chcel reagovať aj na situáciu po odchode Veľkej Británie z EÚ a záujem európskych štátov vstúpiť do EÚ. Jeho doterajšie návrhy k ničomu neviedli a domáce i zahraničné iniciatívy skončili v stratene. Mal síce rôzne poznámky na adresu USA a NATO, ale celkovo je jeho politika v súlade s nimi a otázka je, či vlastne možno v Európe niečo nové na základe predstáv neúspešného politika dosiahnuť. Formalizmus prekvitá a panuje nepísaná zásada, že v záujme dokazovania európskej jednoty k takýmto aktivitám je potrebné sa prihlásiť.
Členmi platformy je 27 štátov EÚ, samotná EÚ a ďalších 21 európskych štátov (Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kosovo, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Severné Macedónsko, San Marino, Srbsko, Švajčiarsko, Turecko, Ukrajina a Veľká Británia). Do platformy nie je zapojený Vatikán. Samozrejme, že RF a Bielorusko neboli k platforme prizvaní, hoci sú tam Turecko a tri zakaukazské štáty, ktorých príslušnosť k Európe je otázna.
Prvý samit EPS bol v októbri 2022 v Prahe. Ďalšie samity sa zišli v júni 2023 v Bulboace (Moldavsko), októbri 2023 v Alhambre (Španielsko) a júli 2024 vo Woodstocku (Veľká Británia). Pôvodne mali byť samity striedavo v členskom a nečlenskom štáte EÚ, ale v tomto roku sa to nepodarilo. Nasledujúci samit by mal byť na jar 2025 v Albánsku.
Ak sa však na EPS pozrieme reálne, v Európe je ťažké nájsť priestor na jeho nové či prínosné pôsobenie. Existujú totiž už dve veľké politické organizácie s celoeurópskou pôsobnosťou.
Prvou je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu, ktorá má 57 členov. Hoci podľa názvu ide o bezpečnostnú organizáciu, okrem prevencie lokálnych konfliktov, obnovy stability a mieru vo vojnových oblastiach a presadzovania kolektívnej bezpečnosti ma aj širšie ciele a to podporu a rozvoj demokratickej spoločnosti rešpektujúcej ľudské práva a základné slobody, zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a ochranu životného prostredia. Sú v nej všetky štáty podieľajúce sa na EPS. Okrem nich v organizácii pôsobia aj Bielorusko, RF a Vatikán. Naviac sú členmi aj USA, Kanada a stredoázijské republiky (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) a od roku 2012 aj Mongolsko. Má aj 6 partnerských štátov z afrického a ázijského Stredomoria a 4 ďalšie z Ázie a Austráliu. Na organizáciu sa na Západe (najmä v NATO) často pozerá s nevôľou, lebo RF ju v minulosti chcela urobiť základom európskej bezpečnostnej architektúry. Neprajníci ju považujú sa aj za pozostatok éry uvoľňovania medzinárodných vzťahov v Európe v 70. rokoch minulého storočia.
Druhou je Rada Európy, ktorej má za cieľ presadzovať ľudské práva, demokraciu a právny štát v Európe. Má 46 členov, medzi ktorými sú znovu takmer všetky štáty zapojené do EPS. Od roku 2023 má kandidátsky štatút Kosovo. RF bola v roku 2022 v dôsledku uskutočnenia špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine vylúčená. Členom nie je ani Bielorusko. Pozorovateľmi v organizácii sú Izrael, Japonsko, Kanada, Mexiko, USA a Vatikán.
Na samit EPS boli pozvaní aj generálny tajomník Rady Európy Alain Berset a Kate Fearonová, dočasne poverená plnením funkcie generálneho tajomníka OBSE. Chýbať nemohol generálny tajomník NATO Mark Rutte. Všetky organizácie, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou Európy boli teda zastúpené. Otázka znie, či sa dospelo k niečomu novému, alebo sa len x-tý krát zopakovali a zhrnuli známe veci a hľadalo sa ich „slovné“ riešenie bez akéhokoľvek reálneho, praktického vyústenia.
3. Stručne o samite Európskeho politického spoločenstva v Budapešti
Samit EPS bol krátky. Rokovanie začalo o 11:15 a zhruba o 17:30 sa zakončilo tlačovou konferenciou V. Orbána a Ediho Ramu, ako predsedu vlády štátu, v ktorom sa uskutoční nasledujúci samit spoločenstva. Bolo aj rodinné fotografovanie a obed a došlo k viacerým bilaterálnym i multilaterálnym stretnutiam.
Diplomati i vládni úradníci sa dušujú, že EPS je potrebná organizáciu (aj keď nemá nijaké kompetencie ani sekretariát). Nekorektne povedané v prvom rade prispieva k ich „nenahraditeľnosti“ pre štáty v zložitej medzinárodnej situácii. Z hľadiska praktickej politiky sa na takýchto fórach (platformách) hovorí veľa o kdečom. Aktuálnych tém je toľko, že keď niekto niečo navrhne, takmer nikdy sa nenájde taký, ktorý by to odmietol ako nadbytočné. A tak sa rokuje, ak to ani nevedie k praktickým krokom. Niečo však vraj môžu podnietiť.
Obsahom rokovania EPS podľa médií boli európske bezpečnostné výzvy s dôrazom na vojnu na Ukrajine ako aj eskalácia násilia na Blízkom východe. Pozornosť sa venovala aj neregulárnej migrácii a ekonomickej bezpečnosti ako aj problémom energetiky, dopravy, IT a globálneho obchodu. Na samite nebolo prijaté nijaké vyhlásenia, ani sa nevydalo komuniké.
Poukážeme preto len na slová V. Orbána na tlačovej konferencii po samite. Situáciu, o ktorej sa rokovalo, považuje zaťažkú, komplikovanú a nebezpečnú a európsky mier, stabilitu a prosperitu za ohrozené. Na novinársku otázku odpovedal, že je zrejmé, že tábor zástancov mieru sa zväčšuje, k čomu prispeli výsledky amerických volieb. Na summite sa však zase ukázali rozdielne názory, ako postupovať vo vzťahu k Ukrajine.
Rozruch spôsobilo, že vystúpenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského medzi prejavmi V. Orbána a E. Macrona sa bolo v priamom prenose v elektronických médiách, ktoré vysielali priebeh samitu, vypnuté. Maďarskí organizátori to vysvetlili tým, že vystúpenie nebolo verejné. Kyjevskí predstavitelia uviedli, že všetky vystúpenia ich prezidenta sú v závislosti na charaktere podujatia verejné. Ukrajinské médiá postup organizátorov ostro kritizovali.
Podľa médií V. Zelensky povedal, že v Európe je potrebné presadzovať princíp „mieru prostredníctvom sily“. Rusko vraj ohrozuje kontinent a akékoľvek ústupky V. Putinovi sú neakceptovateľné a pre Európu „samovražedné“. Znovu odmietol rokovania s ruským prezidentom a žiadal viac zbraní. Doplnil aj nový „hit“ o severokórejských vojakoch bojujúcich v Kurskej oblasti a ich nebezpečenstve.
Účastníci samitu sa zhodli na tom, že v Európe by mal byť čo najskôr mier. Ako to však dosiahnuť, po samite nie je jasnejšie, ako to bolo pred ním. EÚ by však mala pokračovať vo finančnej i vojenskej podpore Ukrajiny, ak trumpovské USA od toho ustúpia.
4. Stručne o neformálnom samite Európskej únie v Budapešti
V súvislosti so samitom EÚ znovu zdôrazníme, že bol len neformálny. Súhrnných informácií o ňom je pomerne málo a objavujú sa najmä rôzne texty a videá s vystúpeniami účastníkov. Hlavnou témou bola konkurencieschopnosť a prijala sa Budapeštianska deklarácia o novej európskej dohode o konkurencieschopnosti. V nadväznosti na závery Európskej rady z apríla 2024 sa v nej poukázalo na opatrenia v 12 bodoch (Pozri Vyhlásenie z Budapešti o novej dohode o konkurencieschopnosti Európy https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2024/11/08/the-budapest-declaration/).
Zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ je i cieľom maďarského predsedníctva. Zaoberať sa touto témou sa EÚ chystá v dlhšom období. Z deklarácie vyberieme pasáž z jej konca, kde sa poukazuje na to, že „výzvy v oblasti konkurencieschopnosti, ktorým čelíme, si budú vyžadovať značné investície, mobilizujúce verejné aj súkromné financovanie“. Novým trendom v plánoch rozvoja ekonomiky EÚ sa stáva volanie po zvýšenom súkromnom financovaní jej aktivít. Kam to povedie, uvidíme.
Hlavnými bodmi paktu o konkurencieschopnosti sú zníženie administratívnej záťaže, opatrenia na zmiernenie vysokých cien energie, skutočná (zvýraznil autor) priemyselná politika, vyčlenenie troch percent HDP na účely výskumu a vývoja, úplná implementácia únie kapitálového trhu či vytvorenie európskej obrannej priemyselnej základne. Nedá nám opäť nekorektne poznamenať, že ťažko sa predstavuje ako proti zabehanému amerického, ruskému či čínskemu vojenskému priemyslu dokáže EÚ v súčasnej mizérii zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Brusel však neprestáva mátať sen o vojenskej veľkosti EÚ, hoci to je v príkrom protiklade k pôvodným cieľom európskej integrácie. Preto sa ani rôznymi rečami U. von der Leyenovej a C. Michela o tom, čo má robiť EÚ všeobecne či zvlášť v oblasti konkurencieschopnosti nebudeme ani zaoberať.
Základom diskusie bola správa o európskej konkurencieschopnosti, ktorú vypracoval bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Využila sa aj správa o spoločnom európskom trhu od bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu. Podkladom pre diskusiu o obranných otázkach bola správa bývalého prezidenta Fínska Sauliho Niinistöa (za jeho mandátu vstúpilo Fínsko do NATO).
Na programe boli aj ďalšie témy, najmä digitalizácia, dekarbonizácia, prekonanie prílišnej závislosti európskych štátov od tretích krajín a vytvorenie rovnakých podmienok pre hospodárstvo a podniky v rámci Únie.
Podľa médií sa v diskusii o konkurencieschopnosti prejavila už aj reakcia na Trumpovu hrozbu protekcionizmu. Nad samitom sa vznášali aj ďalšie obavy zo zmien, ktoré nastanú po nástupe D. Trumpa do kresla v Bielom dome. Zopakujeme, že ide najmä o možnosť, že prestane finančne a vojensky podporovať Ukrajinu. Vysokopostavený predstaviteľ EÚ po samite pre agentúru Reuters povedal (sťažoval sa? – pozn. autora), že R. Fico a V. Orbán vyzvali na zmenu európskej stratégie vo vzťahu k Ukrajine. Táto stratégia však podľa vedúcich predstaviteľov ostatných členských krajín funguje, hoci EÚ prináša vážne bezpečnostné i finančné ťažkosti a stále sa v tomto smere prijímajú nové kroky, s ktorými však nie všetky členské štáty súhlasia.
Záver – tápanie i pokrytectvo západných vládnucich elít bude narastať
Už v čase volebnej kampane v USA najmä neoliberálne, progresivistické a stredovo ľavicové sily mali nočnú moru z víťazstva D. Trumpa. Po jeho víťazstve sa našli viacerí poprední západní politici, ktorí mu veľmi rýchlo gratulovali, lebo vraj D. Trump to víta. Objavili sa aj volania po potrebe posilňovania transatlantického spojenia. Na ilustráciu použijeme výrok českého prezidenta Petra Pavla, ktorý rád a o mnohom rozpráva a ešte pred voľbami odkázal do USA, že si musia uvedomiť, že Európa je ich spojencom. Pribudnú mnohí politici, ktorí zmenia svoj názor na D. Trumpa a v „záujme“ transatlantickej jednoty sa k nemu pripoja. Náznakom je viditeľná zmena vzťahu k V. Orbánovi v Bruseli i inde v Európe.
Ani D. Trump a ním vedená moc nemá potenciál vyriešiť globálne problémy a zásadne zmeniť situáciu vo svete. V niektorých oblastiach môže mať iné priority ako bidenovské USA a niečo dosiahnuť, ale aj zhoršiť. Vecí na riešenie je priveľa a otázne je, či snaha o akýsi nový izolacionizmus, ktorá sa očakáva, bude prospešná. V popredí pozornosti je bezpečnostná oblasť a tam v prvom rade Ukrajina, ale sú to aj ekonomické procesy. U D. Trumpa je medzi slovami a činmi veľa protirečení a lepšie bude počkať do času zostavenia jeho týmu. Potom sa bude dať viac uvažovať o tom, na čo sa skutočne zameria a aké bude mať pri tom možnosti. A ktorým skrytým silám pri tom pomôže.
