Dr. Michal Macháček – populárny český historik, autor rozsiahlej knihy o Gustávovi Husákovi vystúpil v alternatívnom médiu XTV, kde bol hosťom Jany Bobošíkovej.
ÚSPEŠNÝ HISTORIK MIMO AKADÉMIE VIED
Má 34 rokov a za svoju prácu získal celý rad ocenení, študoval v Prahe, Bratislave a v Moskve, pripomenula v úvode Bobošíková. Napriek znalostiam a schopnostiam vo svojom odbore a dokonca ocenenia od prezidenta ČR, Michal Macháček nezískal miesto na akadémii vied (pracuje v Pražskej zoologickej záhrady). V súčasnosti sa Macháček venuje dejinám Pražskej ZOO, aj keď sa naďalej popri tom venuje dejinám Československa a Československých politických vzťahov. Napriek tomu, že Macháček nezískal miesto v akadémii, svoje pôsobenie v ZOO si pochvaľuje. „Vládne tam veľmi príjemná atmosféra…“ pripomenul moderátorke.
V závere relácie a k tejto téme vrátili. Macháček tu zdôraznil svoju kritiku k súčasným trendom v akademickom prostredí, kde víťazí priemernosť, senzáciechtivosť a klientelizmus. Bolo to vždy prítomné, sú určité pracoviská, kde sú vyberaní určití pracovníci, nie na základe odborných znalostí, ale na základe osobných vzťahov. Dominuje snaha hry na priemernosť, aby neprišiel niekto, kto by mohol zatieniť a preskočiť slabších. Taktiež Macháček pripomenul fenomén histórie na prianie:
„Sú určité témy, ktoré sú v širšej miere akcentované… súvisí to s fondami a financovaním… napríklad otázka boja proti dezinformáciám, potom tam máte otázku česko-nemeckých vzťahov, židovská problematika a otázka holokaustu, témy spojené s bojom proti totalitarizmu… čiže je určitá vyššia miera pravdepodobnosti, že keď sa týmto témam venujete, získate inštitucionálnu podporu, ale nemusí to byť pravidlo,“ pripomenul Macháček.
ASKETICKÝ HUSÁK
Hovorí sa síce o tzv. vláde rudej šľachy, ktorá využívala svojich výhod, no pri hodnotení Gustáva Husák Macháček pripomenul jeho asketizmus, ktorý sa veľmi nezdôrazňuje. Husák si podľa Macháčka nepotrpel na papalášizmus a bol skôr skromným človekom. Počas študií dokonca prežíval obdobia hladu.
DEFINÍCIA NORMALIZÁCIE A SÚČASNOSŤ
Macháček hneď v úvode pripomenul, že je dôležité povedať, že normalizáciou myslíme. Či ranú fázu po roku 1968 (odklon od demokratizácie z pražského jara) alebo celú periódu od roku 1968 po rok 1989 alebo obdobie po nástup Gorbačova. Je tam neuveriteľné množstvo aspektov a každý to hodnotí inak na základe vlastného hodnotového rebríčku a rodinného príbehu. Macháček zdôrazňuje, že išlo o odklon od liberalizácie, ale nešlo o návrat do 50. rokov.
Ďalší znak je dvojakosť, človek nejak vystupuje verejne (seba-regulácia) a inak v súkromí. Mimochodom, mimoriadne aktuálne aj pre dnešnú dobu.
Ďalej pripomenul previerky, ktoré sa dotkli členov KSČ, ktorí boli vylúčení a stali sa občanmi druhej kategórie (nemožnosť naplno vykonávať svoje profesie). Tým sa podľa Macháčka republika veľmi oslabila. Emigrácia taktiež republike uškodila, ale významnú rolu hrali aj geopolitické hry. Husákove deti opisuje ako generáciu detí, ktoré sa narodili za čias vedenia krajiny Gustávom Husákom a pod sociálnou politikou Československa, (tzv. babyboom Československa).
Možnosť sebarealizácie síce nebola široká, ale nebola taktiež silná individualizácia, teda presúvanie zakladania rodiny na vyšší vek. Na kritiku Husákovho prejavu reagoval Macháček tým, že Husákove prejavy mali určitý vývoj, pričom prvé prejavy boli plamenné, hoc najviac si ľudia pamätali Husákove umiernené prejavy z neskoršieho obdobia.
Na otázku aké dôsledky mali pred rokom 1989 vrátenia vyznamenaní odpovedal Macháček nasledovne: „Okolie na to nejakým spôsobom reagovalo… on vlastne nebol vytvorený nejaký zoznam umelcov, ktorí nemohli tvoriť… ale bolo to v tej atmosfére… (reakcii bolo v štýle, pozn. editora) to by tam hore nebolo asi dobre prijaté… tak mu tú možnosť nedávali. A tak nejak na to reaguje aj spoločnosť, tak ako dnes, keď je spoločnosť polarizovaná…“
MACHÁČEK BY VYZNAMENANIE NEVRÁTIL
„Vracení státního vyznamenání nepůsobí samozřejmě moc dobře. Takto jsem neuvažoval. Já jsem to bral jako neuvěřitelnou čest, ze které hlavně vyplývá odpovědnost, abych svoji práci historika vykonával co nejlépe…“ vyjadril sa prezidentom ocenený Michal Macháček. Moderátorka pripomenula, že prezidentské ocenenia sa počas celých dejín spajajú s rôznymi gestami a spormi. V tejto súvislosti pripomenula rozhodnutie speváka Daniela Hulky vrátiť štátnej vyznamenanie, ale aj kontroverznú historickú súvislosť ocenenia Mussoliniho T. G. Masarykom. Macháček pripomenul, že Masaryk ocenil Mussoliniho predovšetkým pre jeho dovtedajší záujem o Jana Husa, jeho profilovanie sa ako socialistu a priateľa Československa.
Macháček tiež spomenul Miloša Kopeckého, ktorý vrátil vyznamenanie Gustávovi Husákovi, avšak až v roku 1989. Husák na tento akt reagoval nasledovne: „Počul som majstre, že ste sa dal na politiku, mne nezostáva nič iné, než aby som začal hrať divadlo.“
MARŠÁL KONĚV
Moderátorka tiež pripomenula ocenenie maršála Koněva prezidentom Benešom. Macháček v súvislosti so súčasnou re-interpretáciou výsledkov 2. svetovej vojny, pripomenul, že u mladšej generácie dochádza k diskontinuite historickej pamäte a v otázke politickej sa pristupuje k dejinám v súlade s aktuálnymi politickými záujmami. Zároveň dodal, že to je prirodzené a že politici vždy zneužívali históriu ako politický nástroj. K odstráneniu sochy Koněva Macháček dodal, že paradoxne snaha cenzurovať dejiny vyvolala opačný efekt: „Práve vďaka tej soche bol Koněv vrátený do dejín…“
POSLEDNÉ DNI HUSÁKA
Macháček pripomenul, že Husák bol v posledných dňoch chorý (rakovina žalúdka) a z televízie videl ako sa všetko, čo budoval rúca. Husákovi celý život išlo o prekonanie prvorepublikového kapitalizmu a vôbec kapitalizmu, hľadanie východiska vo vyššom modely, teda v socializme. Husák mal z neúspechu socializmu silné dezilúcie, vnímal negatívne aj nacionálne spory, čo niesol veľmi ťažko. Videl, že sa rozpadá svet, ktorý poznal a pomahal ho budovať. Na druhú stranu Macháček pripomenul, že Husák nedopadol tak tragicky ako napríklad Ceaușesco či Slánský.
INTERPRETÁCIA ROKU 1989
Na otázku, čo presne vybádal Macháček v súvislosti s rokom 1989 respondent odpovedal, že celý rozpad Sovietskeho zväzu a vplyv jeho rozpadu na Československo otvára plno zaujímavých otázok súvisiacich s rokmi 1968 a 1989. Macháček našiel súvislosti medzi gorbačovcami a reformistami z 60. rokov. Otvára sa teda otázka, do akej miery Pražská jar ovplyvnila perestrojku. Gorbačov verejne vystupoval, že sa ZSSR nebude miešať do záležitostí ČSSR. Avšak nikto to vtedy nebral vážne a ZSSR zasahoval až do konca. Podľa Macháčka Moskva koordinovala situáciu v Československu a mala vplyv aj na umiernený priebeh záveru režimu.
Celý rozhovor nájdete na stránke XTV.
A bolo aj inak,teda myslim po ’89?