Hľadanie alternatívy voči kapitalizmu (rozhovor Pavla Dinku s Ilonou Švihlíkovou v knihe Besy kapitalizmu) III. časť

Posledná časť rozhovoru s Ilonou Švihlíkovou z knihy Pavla Dinku…

• Aj ďalšia otázka súvisí so Zákonníkom práce – a to s nezamestnanosťou. Ustanovenia v našej právnej norme mi zavše pripomínajú známy americký systém hire and fire (rýchle pracovníka najať a rýchle ho aj vyhodiť). Američania sa dlhý čas chválili, že práve vďaka tomu majú jednu z najmenších nezamestnaností na svete. Lenže vždy zabudli dodať, ako sa u nich nezamestnanosť eviduje….

O Spojených štátoch som sa už stručne vyjadrila v predchádzajúcej časti rozhovoru. So štatistikou nezamestnanosti sa dajú skutočne robiť divy. Nie je to iba príklad USA, manipulácie s vykazovaním sa objavujú aj v Českej republike. V Spojených štátoch stačí, keď pracujete niekde zopár hodín týždenne (kosíte trávnik či vykonávate iný druh prekarizovaných služieb), zo štatistiky jednoducho vypadnete a hneď všetko vyzerá „optimistickejšie“. Našťastie však existujú analýzy, ktoré ukazujú, že skutočná miera nezamestnanosti v USA je zhruba dvojnásobne vyššia, ako sa oficiálne uvádza.

• Zrútil sa dokonca aj mýtus, že vysokoškolské vzdelanie zabezpečí ľuďom zamestnanosť a dobre platenú prácu. Prax nás o tom dennodenne presviedča….

Máte pravdu. Bol to ďalší mýtus – vysokoškolské vzdelanie vám zabezpečí dobré uplatnenie na trhu práce. Nič také neplatí ani v USA, ani v Európe. Ide skôr o to, ako primäť mladých ľudí, aby sa – vzhľadom na zavedenie školného – kvôli „istote“ dobrého miesta zadlžili na celý život a potom neskôr zistili, že realita je niekde inde. Vysokoškolské vzdelanie viac slúži na „filtráciu“ mladých na úspešných a neúspešných (niekedy zadlžených a nezadlžených), pretože súčasná ekonomika jednoducho nedisponuje „vysokokvalifikovanými“ pracovnými miestami a pri jestvujúcej podobe nimi ani disponovať nebude. Potom sa stáva, že vysokoškoláci vykonávajú prácu, na ktorú by normálne stačil stredoškolák.

• V našom rozhovore odznelo veľa podnetných myšlienok o príčinách súčasnej krízy, o cestách, ako ju prekonávať a znovu naštartovať rozvoj ekonomiky. Čitateľov bude akiste zaujímať, aké sú scenáre ďalšieho vývoja spoločnosti…

Scenáre ďalšieho vývoja, resp. ich stručný náčrt, tvoria poslednú časť mojej knihy Globalizace a krize. Uvádzam tam tri nasledujúce varianty: Najhorším scenárom je pokračovanie súčasného vývoja – čiže ešte viac opatrení, ktoré viedli priamo ku kríze –, ďalšie zhoršovanie postavenia zamestnancov, úvahy o prepojení volebného práva na majetok, rovnako, ako to bolo v 19. storočí.Je to scenár, ktorý ráta s nárastom fašizoidných tendencií v spoločnosti – volanie po pevnej ruke v kombinácii s „vyrovnaním sa“ s tými, čo nám „odhrýzajú z nášho chlebíčka“ –, v krajinách západnej Európy to môžu byť migranti (tieto tendencie a rastúcu obľubu takto orientovaných politických strán silno badať už teraz), ale aj bezdomovci či rozličné menšiny. Žiaľ, hnutia či politické strany sfašizoidnými prvkami naberajú v západných krajinách na sile – stačí spomenúť americkú Tea Party. Ďalšie dva scenáre predpokladajú, že proti tomuto smerovaniu sa postavia buď samotné elity a pokúsia sa o globálnu koordináciu zhora (ako to napokon avizuje tzv. Stiglitzova správa z roku 2009 schválená v OSN), alebo to vyvolajú sami občania svojou aktivitou zdola, napríklad útekom zo systému. Ako príklad možných alternatív uvádzam silné komunitné hnutie v JužnejAmerike. Nech už je to akokoľvek, domnievam sa, že v súčasnostisa nachádzame v jedinečnej etape – niekedy sa hovorí o podobnej situácii ako bol rozpad Rímskej ríše. Myslím si, že fungovanie euroatlantickej civilizácie, krajín Západu sa dostalo za svoju hranicu, či už ekonomicky, ekologicky, sociálne, alebo morálne. Táto kríza má mnoho dimenzií a chaos, ktorý nastáva, je príležitosťou pokúsiť sa o radikálnu zmenu k niečomu lepšiemu. Podobný vývoj dobre popisuje teória chaosu50 , ktorá nám zároveň dáva i určitú nádej: práve v období chaosu môžu mať aj malé udalosti veľký význam, ináč povedané, úsilie každého z nás môže tento svet zmeniť. (máj – november 2011)

---