Naďalej pokračujeme vo zverejňovaní zaujímavých diskusných príspevkov zo sociálnych sietí. Každé dva týždne budeme zverejňovať výber názorov, komentárov a statusov, ktoré u nás zarezonovali a ktoré z rôznych dôvodov považujeme za inšpiratívne či hodné zamyslenia.
Eduard Stančík (16.9.2016): „Človek nemôže stratiť svoju podstatu, aj keď v poslednej dobe mu bola vplyvom nihilizmu takmer úplne odňatá. História je tu nato, aby sme sa poučili z chýb, ktoré sme urobili a poznali, aká je tá podstata každého z nás, či už sme rodený humanista, psychológ, matematik, operný sólista, dvorný šašo alebo rytier rádu, každý z nás má miesto na zemi a jeho podstata a práca by mala prinášať blahobyt všetkým. Pred rokmi sme tu mali systém zvaný socializmus a bol to náš spoločenský rozkvet. Avšak typov socializmu je niekoľko a zatiaľ sme tu na zemi nemali taký, ktorý by vyhovoval potrebám všetkých. Ak sa vo svojej podstate nájdeme a budeme pracovať a rozvíjať sa, bude sa rozvíjať aj naša spoločnosť – to sa však udeje, len ak človek človeku bude pomáhať. Energie je tu toľko, kolko len chceme a úrodnej pôdy je taktiež dosť. Stačí sa spojiť a začať pracovať na tom, čo je človeku, zvieratám a celej prírode prospešné. Čo sa týka mňa, načúvam prírode a učím sa. Komunista som nebol, niesom a ani nebudem. Zo psychologického a teda aj mentálneho hľadiska je červená farba farbou bytia, prežitia, úkrytu, bezpečia, stability. Fialová je zas farbou chápania, mieru, nezávislosti, spirituality. Medzi tymito farbami je ešte celá paleta farieb dúhy a každá niečo pre nás znamená. Preto netreba brať život jednostranne.“
Juraj Janošovský, redaktor DAV DVA (27.9.2016): “Mrzí ma, že ani po 25 rokoch praktických cvičení k pochopeniu ML mnohí (aj postriebrení vekom) nezistili,že neexistuje objektívna, ale len subjektívna pravda. Veteráni SDĽ (rentiéri arizovanej KSS) vidia pôsobenie R. Fica inak, ako Mečiarom porodená kaviarenská lobby. Dlhé roky, obe skupiny na jeho politike parazitovali. Profitovali na jeho osobnej charizme, s ktorou zvládal neľahké kĺbenie ľavicových hodnôt, osobných ambícií straníckeho aktívu a možností politiky pod zahraničnými protektorátom…. Už si chystajú nové pozície. Na jednej strane (aj mne sympatický) Ľ. Blaha, na druhej strane silné Kaliňákove „štruktúry“, ktorým by náklon vľavo ohrozil kontrolu ich peňazovodov. A v pozadí (ako onen tretí – víťaziaci) osobitnými „kultúrnymi záujmami“ integrovaná čudesná skupina s piskľavými hlasmi okolo Pellegriniho. Pri budovaní pozícií musia vyvažovať verejnú podporu – značne ľavicového – slovenského publika a snahy zahraničných protektorov kontrolovať (vojensky a ekonomicky) Slovensko. Zahraniční protektori najmä kontrolujú médiá a nie je rozhodujúca ani tak reálna politika, ako jej interpretácia mediálnymi žoldniermi, ktorí de facto navigujú protektorské rozhodnutia… Budeme ešte svedkami – pri nekompetentnosti slovenskej „pravice“ – zaujímavého rozuzlenia. Ja sa naviac domnievam, že karty – viac, ako predpokladajú akcionári SMERu – zamiešajú medzinárodné súvislosti ( pozvoľný rozpad byrokratických európskych štruktúr, imigrantská kríza, nárast amerického izolacionizmu a nervozita bankového a vojensko-priemyselného komplexu v týchto súvislostiach).
Rád by som ešte dodal, že práve medzinárodný kontext môže revitalizovať komunistické hnutie (nie je to viazané na KSS, ktorá za sebou vlečie niektoré historické deformácie, ktoré pripomenula svojou neúspešnou parlamentnou epizódou), KSS (a celé hnutie Vzdor, DAVDVA, generačný antisystémový aktív) revitalizuje tlak novej generácie. Teda nádej ešte žije. Na rozdiel od Chmelárovho SNA. Edo, jeden konferenciér – akokoľvek schopný – neutiahne celú „estrádu“. Naviac predvádzaš americký muzikál pre slovenské vidiecke publikum. Ani zahraničné “stars” to nevytrhnú…”
Alena Paľová, školiteľka v oblasti výpočtovej techniky (29.9.2016): “Podľa mňa ľudia nemajú jasno v rozdiele medzi základnými pojmami neoliberalizmus a socializmus. Neovládajú ani základy. Skúste sa popýtať vo svojom okolí a sami uvidíte. Staršia generácia možno chápe, čo je to socializmus a nevie čo je kapitalizmus, resp. teraz to už začína po vyše 20 rokoch chápať. A mladšia generácia vie, čo je kapitalizmus, ale nevie, čo je socializmus, nikdy ho nezažila. A tak je potrebná diskusia, osveta, neustále vysvetľovanie v čom je rozdiel. Na príkladoch. Keby tomuto ľudia rozumeli, volili by možno iné strany na Slovensku. Pretože bežne sa stáva, že niekto sa dovoláva sociálnych riešení od politikov, spravodlivosti, ale pritom bežne volí pravicu. Podľa mňa vôbec netuší, že pravica alebo strana, ktorá presadzuje kapitalizmus, nemôže ponúkať sociálne a spravodlivé riešenia. Na druhej strane aj strany, ktoré nesú v názvoch sociálnosť, niekedy ponúkajú a podporujú neoliberálne riešenia. A keďže rozdielu medzi prostriedkami neoliberalizmu a prostriedkami socializmu či prostriedkami sociálnej demokracie ľudia nerozumejú, vrátane politikov, nakoniec sa držia len nejakej viery v slová politikov, v osobnosti politikov. Takže je veľmi dobrá napríklad FB stránka o ekonomickej demokracii, lebo na konkrétnych príkladoch ukazuje tie rozdiely a robí osvetu.
A akékoľvek slovo sa vysvetľuje postupom: 1. pojem; 2. definícia pojmu; 3. minimálne tri príklady a prípadne aj príklady s porovnávaním. Inak tomu ľudia (navyše masírovaní médiami) neporozumejú.
Takže ak sa tu dovolávate nejakej činnosti, tak ja si myslím, že by to mala byť vzdelávacia osvetová činnosť či už smerom k verejnosti alebo smerom k členom menovaných strán a diskusia o tom.”
Tomáš Dugovič, admin stránky Prečo amerikanofilom hrabe (29.9.2016): “Čítam si knihu Šoková doktrína od kanadskej autorky, filmárky a občianskej aktivistky Naomi Klein. Je to mimochodom veľmi pohľadná a inteligentná dáma a jedna z najvýraznejších kritičiek korporátneho kapitalizmu, globalizmu, amerického imperializmu a javov s nimi spätých. Pred očami sa mi objavujú riadky o tom, ako bol dávno po 2. svetovej vojne sumou 25 miliónov dolárov CIA a americkou vládou masívne sponzorovaný projekt ovládania mysle, brainwashingu a psychického či fyzického mučenia nevinných ľudí. Najpopulárnejší je MKUltra, no bolo ich samozrejme viacero. Existujú záznamy o tom, ako boli mentálne labilní pacienti dlhé týždne či mesiace držaní na samotkách psychiatrických liečební. V úplnej tme, tichu, v maličkom priestore, s rukami v kartónových obaloch, aby im bola odoprená možnosť vnímať okolitý svet akýmkoľvek zmyslom. Aby stratili pojem o čase, raňajky im boli servírované na večeru, večera na raňajky a to v rôznych intervaloch atď. Niektorým boli predtým podávané v pravidelných dávkach elektrošoky či neprestajne púšťané iritujúce zvuky ako detský plač, mňaučanie či výzvy na poslúchanie autorít. Jedna osoba bola týmto spôsobom týraná 1307 dní v jednom kuse. Bol to väzeň, ktorého vina sa nepotvrdila. Po konci „terapie“ títo „zombíci“ nevedeli chodiť, rozprávať či vykonávať potrebu na WC. Tento výskum mal za cieľ zistiť, či po úplnom odstránení ľudskej individuality možno na „nepopísaný papier“ stvoriť nového a lojálnejšieho človeka. Tento spôsob deštrukcie osobnosti s cieľom jeho premeny na vyhovujúci subjekt sa premieta aj do tvorby americkej politiky. Zničiť neposlušný štát, zdecimovať na nulu morálku jeho obyvateľstva a ako jediné východisko implantovať neoliberálnu ideológiu západného typu – čo je vlastne ústredný motív tejto, vyše 500 stranovej knihy, ktorú síce čítam s údivom, ale prichádza mi z nej fyzicky zle. Ak večer zapnem TV a nejaký euroatlantický zapredaný smrad v nej bude básniť o tom, ako je Strýčko Sam jedinou zárukou svetovej prosperity, asi sa už kompletne zgrciam.”
Foto: Franco Bouly, CC
