Štefan „Exocet“ Buchta
Reakcia na oznámenie rokovaní o sektorovej minimálnej mzde:
Sektorová minimálna mzda zaváňa fašistickým kastovným usporiadaním spoločnosti. Mám obavu, že udalosti v politike za posledných 5 rokov smerujú zámerne týmto smerom. Rozdelením ľudstva na poddruhy podľa zamerania.
Reakcia na Výzvu KSS z ich zasadnutia v Trenčíne z decembra 2016:
Zatiaľ čo Marx predpovedá technologickú evolúciu a jej využitie pre blaho celého ľudstva, KSS stále dookola skúša tému „spravodlivej práce“, čo je problém vo svete, kde je práca už takmer nepotrebný prežitok.
Lucia Burdová
Rozhovor.
Prostredie: Autobus prímestskej linky.
Postavy: Ženy vo vyššom strednom veku.
Osoba X: „Včera som prišla domov o pol desiatej večer, to je život, neviem ako dlho ešte vydržím takto pracovať.“
Osoba Y: „Buď rada, že máš prácu, keď som ja nemala, nemali sme ani čo jesť. V poslednom čase vstávam ráno celá napuchnutá a idem do práce. Tiež neviem dokedy to vydržím, ale musím.“
Tak sa pýtam…toto sú tie lepšie časy, o ktorých pán K. (človek, ktorý zbohatol zo zriadenia úverových spoločností) hovoril? Neviem, pre neho možno. Ako aj možno pre časť obyvateľstva radiaceho sa do stavu tzv. strednej triedy. Triedy, ktorá nechce vidieť a nevidí všadeprítomnú, chudobu, biedu, život na dlh, v podstate iba prežívanie, bez možnosti zmeny. Áno bez možnosti zmeny, pretože zo stavu chudoby je neraz ťažké, ak priam nemožné sa vymaniť. Prostredie, v ktorom sa človek ocitol ho ovplyvňuje a začína okolo neho vytvárať bariéru. A dané bariéry sú medzi ľuďmi z jednotlivých sociálnych vrstiev čoraz mohutnejšie a pevnejšie. Oháňanie sa jednotlivcami, príslušníkmi onej strednej vrstvy, o bezpredmetnom sťažovaní sa svojich spoluobčanov na zhoršujúce sa životné podmienky, keďže nákupné centrá sú plné ľudí – „tak aká bieda“, ako neraz argumentujú, sú absurdné, asi tak absurdné ako ich pohľad na svet, ktorý ich obklopuje. Keďže v rámci vytvorenia oných bariér prichádzajú do kontaktu prevažne s príslušníkmi z podobného sociálneho prostredia, v akom sa pohybujú oni sami. Nákupné centrá sú možno plné ľudí, neviem, nechodím tam, no popri ľuďoch, ktorí tam trávia svoj voľný čas, v rámci svojich finančných možností, sú medzi nakupujúcimi aj ľudia – ak sú, ktorí žijú na dlh. Nie preto, žeby chceli bezhlavo míňať, ale preto, že inú možnosť ako si zaobstarať novú vec jednoducho nemajú. Po zaplatení účtov, nájmu, ostáva mnohým ľuďom mesačne suma, ktorú iní minú v bare za jeden večer. Tak aký je to teda systém, ktorý neumožní každému človeku prostredníctvom vlastnej práce, akejkoľvek práce, zaobstarať si aspoň základné podmienky na dôstojný život? Aký je to systém, ktorý nie je schopný pracujúcemu človeku, zabezpečiť základné ľudské potreby – ako bývanie, či adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Niektorí majú to šťastie, že problematiku bývania riešiť nemusia. Iní, najmä tí, ktorých príjmy nestačia na získanie hypotéky, prežívajú v podnájmoch, sťahujúc sa z miesta na miesto, ďalší, ktorí napr. prišli o prácu, majú podlomené zdravie, resp. iné problémy, životné komplikácie a pod., môžu skončiť na ulici – častokrát opovrhnutí, ignorovaní a odsudzovaní časťou spoločnosti, do ktorej kedysi patrili, a z ktorej boli vyradení a vytlačení na okraj. Na druhú stranu, skupina ľudí, ktorá hypotéku získa – sa dostáva do kolobehu závislosti – kolobehu splácania, udržania práce a zdravia. A tento stres, závislosť je častokrát otupovaná médiami a systémom ponúkajúcimi povrchnosť, plytkosť, konzum, či pseudointlektuálne pózy. Jednotlivci riešia svoje JA, svoje potreby, ciele, naplnenie svojich potrieb, zabúdajúc, resp. prehliadajúc problémy slabších vrstiev spoločnosti. Spoločnosti, ktorej súčasťou sú aj oni, ktorej súčasťou je každý z nás. Spoločnosti, ktorú miesto budovania, systematicky svojím správaním deštruujeme. Spoločnosti, ktorá je v čoraz väčšom rozklade preferujúc individualizmus nad solidaritou, sociálnym cítením a pomocou. Systém, v ktorom sa prehlbujú sociálne rozdiely, systém, v ktorom nemá pracujúci človek (ak má to šťastie a pracuje) zabezpečené podmienky na dôstojný život, systém, v ktorom sa ľudia navzájom čoraz viac vzďaľujú, systém, ktorý preferuje úspech pred pokorou a pracovitosťou, systém, ktorý vytvára novodobé formy kastovníctva, nie je v poriadku. Nie každý to vidí, nie každý to chce vidieť, nie každý je to schopný to vidieť, keďže žije vo svojej bubline ohradenej bariérou svojho sociálneho statusu…“Ja sa mám dobre, tak je všetko v poriadku a kto sa nemá, môže si za to sám „…také…ľudské a solidárne. Prospešné pre budovanie lepšej spoločnosti, pre budovanie lepšej budúcnosti pre ľudstvo. Tak to je. Žiaľ. Chýba sociálny program. Program, ktorý by adekvátne a zmysluplne dokázal pomáhať každému, kto to potrebuje a ktorý by formoval. Formoval spoločnosť, jej ľudské hodnoty. Komplexný program, ktorý by pojal viaceré oblasti, od školského systému, cez zdravotníctvo po bytovú otázku a dôchodkový systém. Výstavba dostupných nájomných bytov, pre mladé rodiny, starších ľudí, i pre sociálne slabých by mohlo byť prvotným riešením. Jedným z mnohých. No kto tento program nastaví, neoliberálna skupina, ktorá vidí a preferuje len úspech, a ktorej prioritou je podnikateľské prostredie? Prípadne sociálne sa tváriaca zložka vlády, ktorá ma so slovo sociálna len v názve? Nielen spoločnosť samotná, ale ani jej predstavitelia častokrát nereflektujú a neriešia problémy tých najslabších a najzraniteľnejších, ktorých je však čoraz viac. Čiastkové riešenia, ak nejaké sú, sú iba náplasťou, ktorá však ranu nezacelí, iba provizórne a bez efektu zakryje. Na komunálnej úrovni a úrovni VÚC sú neraz dôležitejšie cyklochodníky a cyklotrasy, kultúrne podujatia pred skutočnými, reálnymi a existenčnými problémami občanov. Ak si napr. pán P.F. (či už v „župane“, alebo bez neho) napíše k svojej fotke zo stužkovej, že študentom, je sveta žiť… tak neviem, akých študentov tým myslí. Asi nie tých, zo sociálne slabých rodín, ktorých rodičia prežívajú v podnájmoch. Študentom sa možno žilo… kedysi. A pritom, ak by bola vôľa, našla by sa cesta. No to by sa muselo zmeniť zmýšľanie ľudí, tých, čo volia, i tých čo sú volení.
Anonym
Z Tesca do postele boháča:
Vlastná skúsenosť z Tesca… Z Tesca do postele boháča… Prvé kroky viedli do agentúry… agentúra v Bratislave ponúka pracovné pozície pre občanov… veď vieme. Ak máte exekúcie, môžete cez agentúru drieť orientačne do výšky 200€ mesačne. Ak exekúciu nemáte a patríte medzi šťastnejších, drieť môžete viac-menej neobmedzene. SMS o ponukách v korporáciách začnú chodiť na váš telefón prakticky hneď po zaregistrovaní, kedy zapredáte svoju dušu agentúre. Denne teda dostávate ponuky do skladov, baliarní, do pokladní… jednoducho kdekade, kde sa rozhodli špekulovať a radšej najať brigádnikov a zodrieť Vás legálne z kože. Nastupujem do Tesca. Príchod do Tesca znamená, že bez pera a zámku na skrinku ani chodiť nemusíte. Ak to pri sebe nemáte, koordinátor brigády prevracia očami, častuje Vás ponižujúcimi pripomienkami a nakoniec Vás pošle kúpiť pero a zámok. Po týchto tortúrach prichádza na rad šatňa v zázemí Tesca. Nádherná to vec pre zamestnancov… WC, sprchy a skrinky. Som šťastná. Aj som sa potešila… po príchode do šatne Vás ovalí vôňa a posedávajúce brigádničky, ktoré medzi sebou preberajú skúsenosti. Vy počas prezliekania dúfate, že v tej pokladni to snáď nebude až také… no, až také zúfalé. Obliekam teda na seba tričko po bohviekom… a kráčam za koordinátorom. Bohvie prečo, ale v každom Tescu majú jedného teplého, ktorý má od narodenia, alebo bohvie prečo pocit, že on je ten TOP… a hneď dostávate školenie, že teda s mobilom ku kase nieeee, že ani občas hryznúť do rožka nemôžete, nedajbože ísť cikať…. ste sa zbláznili? V žiadnom prípade… budete za kasou čušať prvé 4 hodiny… a ak chcete cikať, tak síce môžete zavolať, ale je otázkou, či koordinátor vyhodnotí Vašu žiadosť o cik pauzu ako opodstatnenú. Vy síce šprintom utekáte na toaletu, ale po príchode na WC už v internom rozhlase počujete… aby ste sa dostavili do kasy. Nádhera… tak utekám s vyplazeným jazykom do kasy, ruky som si stihla umyť… a kupujúci občania už zazerajú, že som si vôbec dovolila sa ísť vycikať. Na pravé rameno mi ťahá prievan, občas ma očami presonduje dôchodca z najatej SBS, či náhodou neblokujem grahamový rožok za obyčajný. SBS je tam hlavne pre pokladníkov… a teraz prevraciam oči ja. Nezabudnite sa usmievať a nechať si kydať na hlavu. A s úsmevom za 2,80 v čistom. V decembri prebieha taká skvelá akcia… za nákup nad 15€ musíte ako pokladník preskenovať kupón na Tescomobile…. a za to Vaše zbytočné skenovanie dostane Váš koordinátor k platu 80 €. Jaj… smejem sa už hlasno… hlasnejšie, ako zúfalstvo vo mne. Síce som odmietla, ale obratom mi bolo pohrozené, že zavolajú riaditeľa. Začínam tajne milovať svojho teplého koordinátora. Jeho odhodlanie získať k platu 80 € na úkor mojej práce navyše ma baví. Blokujem teda ďalej, čuším, obzerám sa, či ma sleduje oko detektíva z SBS… pot mi občas steká pod erárnym tričkom. Počúvam náreky spoluobčanov, že nemáme v ponuke to a to, že to a to je drahé a že prečo… a tak. Jednoducho… som tu omylom. Zloženky sa mi však doma kopia a tak beriem ďalšie a ďalšie brigády vo vysnenej pokladni Tesca, peniaze mi síce nabiehajú z agentúry skoro online a pri každej sms ma v srdci zabolí, či som skutočne zarobila tak málo pri takej snahe. Nevadí… nevzdávam to. Priznám sa, chodím sem kvôli teplému koordinátorovi, ktorý svoju prácu berie skutočne poctivo, má to v Tescu rád a občas ráno na mňa aj žmurkne. Uff… tak beriem smenu aj v sobotu a nedeľu. Nie som žiadna padavka a tak valím v kuse 12 hodín denne… jedna cik pauza hore dole, nie som bábovka a tak deň predtým ani nepijem, aby som necikala. Práca je to zaujímavá, obohacujúca… Netušila som, že Tesco vytiahne tromf a na víkend postaví ako koordinátorku statnú 55 ročnú bloncku. Neznášam boncky… odjakživa, či už je to koordinátorka v Tescu alebo pracovníčka na pošte… skrátka nieee. Tesco ma podrazilo. Bloncka sa ku mne valí hneď ráno… hoci mám do začiatku zmeny ešte polhodinku, už ma naháňa a v žiadnom prípade si nemôžem ísť pozrieť noviny, sortiment, skrátka nič. Vstupom do predajne Tesco sa stávate rukojemníkom tejto pani. Ďakujem jej… Sadám do pokladne a kým je čas, vyspovedám susednú pokladníčku. Vcelku fajn pani tu sedí už 10 rokov za plat 540 v čistom. Oleee. … Dozvedám sa, že ja ako brigádnička nesiem aj hmotnú zodpovednosť a ona? Ona môže mať manko a nič sa nedeje. Ja teda síce okrem mínusov pár centov pripisujem do svojho životopisu aj zisk 10 a 65€, hoci dodnes netuším, ako sa mi to v pokladni podarilo. Ok, tieto peniaze som si zobrať nemohla, berie si ich Tesco… Čo na to SOI? No nič… nevadí, že tu vykonáva rovnakú prácu občan, ktorý má rôzne pracovné podmienky… na stránke Tesca ma pobavila informácia, že pracujete v multi-kulti. Tak dobre. Posledný deň, kedy už síce nechcem ani cikať, ani jesť, skrátka nechcem nič, len skenovať kupóny na plat koordinátora a mať to za sebou, sa dovalí podnikateľ… teda rovno advokát, alebo ako ho nazvať…. a strká mi do ruky vizitku. „Zavolajte mi“… no. Končím svoju prácu v Tescu, na účet mi docupitá plat a v ruke žmolím vizitku boháča. Takže takto si hľadajú milenky, frajerky… či ako sa tým radodajkám hovorí. Po týždni volám… veď čo som horšia? Chlapík vyťahuje fotky svojich áut, domov, nejaký ten skúter tam bol tiež, jedna lodička na Dunaji zdobí jeho majetok a teda, valíme na večeru. Večera za 14€ sa tvári ako najdrahšie, čo tam majú. Minimálne štyrikrát za večer si vypočujem, že je to mega drahá večera a teda sa očakáva, že skončím v posteli tohto úžasného záchrancu. Začína mi byť do plaču a spomínam na svojho teplého koordinátora. Moja kariéra v Tescu skončila, skončila aj moja cesta do postele boháča. Skončilo aj moje pôsobenie na Slovensku. V januári odchádzam…
Foto: Henrik Bach Nielsen, CC
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
