DVADSAŤ ROKOV OD TERORISTICKÉHO ÚTOKU NATO NA JUHOSLÁVIU
24. marca 1999 o 18:50 hodine NATO zahájilo bombardovanie Juhoslávie. Vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu schválila použitie slovenského vzdušného priestoru pre prelety lietadiel NATO a to aj napriek tomu, že vtedy sme ešte neboli členmi tejto teroristickej organizácie. Za súhlas hlasovali: Mikuláš Dzurinda, Ľudovít Černák, Brigita Schmögnerová, Ivan Mikloš, Eduard Kukan, Peter Magvaši, Ľubomír Fogaš, Ladislav Pittner, Pál Csáky, Pavol Kanis, Milan Kňažko, Gabriel Palacka, Tibor Šagát, Pavol Hamžík, Mária Machová, István Hárna, László Miklós a Milan Ftáčnik.
Nikdy by sme na mená týchto politikov nemali zabudnúť!Pri bombardovaní Juhoslávie zavraždilo NATO viac ako 5 000 civilistov! Z toho 1 200 detí! Zničilo 430 škôl, 125 tovární, 77 mostov, 44 televíznych vysielačov, 110 nemocníc a 365 kultúrnych pamiatok. Zločinci z NATO sa dokonca neštítili zničiť či poškodiť 60 kresťanských pravoslávnych kostolov!
Osobne som navštívil Juhosláviu niekoľko mesiacov po bombardovaní a na vlastné oči som videl všetky tie zverstvá, ktoré spáchalo NATO. Zničené mosty v Novom Sade, či Belehrade, zbombardovanú nemocnicu na hlavnej belehradskej ulici, zničené čínske veľvyslanectvo, či rozstrieľaný rozhlas a televíziu v Belehrade a Novom Sade, ale videl som na vlastné oči aj obrovskú podporu, ktorú vtedy medzi ľuďmi svojej krajiny mal Slobodan Miloševič, s ktorým som sa aj osobne stretol, podobne ako aj s viacerými predstaviteľmi vtedajšieho Srbska. Aj keď pri týchto stretnutiach nikdy nepadla otázka PREČO?
V duchu som sa veľmi hanbil za to, že bývalá Dzurindova vláda umožnila americkým lietadlám prelety cez Slovensko a v podstate súhlasila s tým, že NATO bombardovalo našich srbských slovanských bratov. Venujme preto dnes všetkým obetiam tohto podľa Havla “humanitárneho” bombardovania tichú spomienku a nezabúdajme na zločiny NATO! Pretože, ak NATO verejne vyhlasuje, že chce bojovať a potrestať všetkých teroristov, tak v prvom rade, by malo potrestať samo seba! Škoda len, že v čase bombardovania Juhoslávie v kresle ruského prezidenta namiesto Jeľcina nesedel Putin.
Ivan Hopta, predseda strany ÚSVIT a poslanec Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja
