J.Šanta: Šéf ÚŠP by mal byť kontrolujúcim, ale aj kontrolovaným subjektom

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Bratislava 2. februára (TASR) – Šéf Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) by mal byť kontrolujúcim, ale aj kontrolovaným subjektom. Uviedol to prokurátor ÚŠP Ján Šanta počas vypočúvania kandidátov na nového šéfa úradu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Špeciálny prokurátor by mal podľa neho častejšie robiť odpočet svojej činnosti. Podčiarkol i dôležitosť vysvetľovania procesov či postupov špeciálnej prokuratúry verejnosti. Poukázal na poddimenzovanosť ÚŠP a potrebu zefektívniť prijímací proces prokurátorov. Deklaroval tiež, že pri zmenách štruktúry ÚŠP sa nemá zrušiť oddelenie extrémistickej kriminality, len by sa malo zaradiť pod odbor všeobecnej kriminality. Hovorí o zefektívnení a lepšom prerozdelení práce.

Šanta skonštatoval, že špeciálny prokurátor by mal naďalej aktívne dozorovať veci, ale v rozumnej miere, aby to nebolo na úkor jeho kontrolnej a riadiacej činnosti v rámci úradu. Ako subjekt kontrolovaný by mal zas podľa neho robiť pravidelný odpočet svojej činnosti raz za pol roka, a to pred verejnosťou i NR SR. Hovorí o transparentnosti a otvorenosti, aby sa mohli pýtať aj médiá a tretí sektor. Zdôraznil úlohu komunikácie a vysvetľovania verejnosti pri predchádzaní znižovaniu dôvery voči prokurátorom.

Medzi opatrenia na zamedzenie zlyhaniu špeciálneho prokurátora zaradil i odôvodňovanie prípadného presunutia spisu. „Ak bude chcieť zmeniť toho-ktorého prokurátora, vec prideliť inému, odňať ju a podobne, musí to urobiť na základe písomného opatrenia, možno s výnimkou zjavných organizačných zmien, napríklad pri odchode do dôchodku,“ priblížil s tým, že zmena spisu má byť zaznamenateľná.

Podčiarkol aktuálnu personálnu poddimenzovanosť ÚŠP. „Po 16 rokoch činnosti ÚŠP môžem povedať, že za celý tento čas existovalo obdobie snáď len niekoľko mesiacov, keď sme boli personálne plne obsadení,“ poznamenal. Priestor na legislatívnu zmenu vidí vo vytvorení personálneho zásobníka prokurátorov po vzore súdov a tiež v zefektívnení procesu prijímania prokurátorov. Zdôraznil aj ambíciu približovať sa k elektronickému spisu.

Deklaroval, že pri zmenách štruktúry ÚŠP, ktoré navrhuje generálny prokurátor, sa nemá rušiť ani zlučovať oddelenie na boj s extrémizmom, len sa má zaradiť pod odbor všeobecnej kriminality, kam patria i oddelenia na boj s korupciou a s organizovaným zločinom. „Nikto nechce oslabovať žiadnu agendu, nikto žiadnu agendu nepodceňuje ani nepreceňuje,“ uviedol s tým, že doteraz bol extrémizmus na ÚŠP samostatné oddelenie, nespadalo pod žiaden odbor a bolo podriadené priamo pod špeciálneho prokurátora. Za prvoradý a jediný dôvod zmien označil zefektívnenie a optimalizáciu činnosti ÚŠP, aby všetci prokurátori na tomto odbore boli rovnomerne vyťažení. V rámci návrhu štrukturálnych zmien úradu podľa jeho slov smeruje na vládu aj požiadavka zvýšiť personálny stav o troch prokurátorov.

Šanta odpovedal aj na otázky o spochybňovaní výpovedí spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, pri aktuálnych kauzách. Odmieta spochybňovanie tohto inštitútu. Zdôraznil, že výpovede kajúcnikov musia byť podložené nie jedným, ale viacerými ďalšími dôkazmi a „miera spolupráce a objasnenia trestnej činnosti musí zďaleka prevyšovať vlastnú trestnú činnosť toho-ktorého páchateľa“. Vysvetlil, že v prípade páchateľa stíhaného za vážnu ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť musí ísť o objasňovanie celého reťazca trestnej činnosti a odhalenie vyššieho počtu podozrivých či budúcich obvinených pri organizovanom zločine. Je tiež podľa neho rozdiel, či niekto naozaj vypovedá alebo „selektuje a skúša, čo zaberie, krúti sa typom ‚neviem, nespomínam si, musím si premyslieť'“.

V tejto súvislosti opäť zdôraznil potrebu komunikovať s verejnosťou, aby sa predišlo spochybňovaniu procesov aj zo strany politikov. Hoci platí zásada mlčanlivosti a prokurátori nemôžu zverejniť všetky podrobnosti prípadov, stále sa podľa neho dá niektoré veci verejne vysvetliť.

Šanta pri híringu poukázal na svoje pôsobenie na ÚŠP. Pripomenul, že je na úrade od začiatku jeho vzniku. Za tie roky má podľa vlastných slov sformulovanú víziu a názor na to, čo sa robilo zle.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *