Futurológ, vynálezca a priemyselný dizajnér Jacques Fresco patrí medzi ľudí, ktorí sa odmietajú zmieriť so smerovaním ľudskej civilizácie, balansujúcej už teraz na okraji priepasti. Svoje nápady na implementovanie technologických poznatkov do riadenia spoločnosti rozvíja v rámci The Venus Project (TVP), ktorý v uplynulých rokoch upútal množstvo ľudí po celom svete.
Žijeme vo fascinujúcej dobe. Otvárajú sa nám možnosti, o akých sa nám doteraz ani nesnívalo. Denne nás zaplavuje oceán nových poznatkov, tie však vytvárajú akúsi ťažko definovateľnú informačnú spleť, do ktorej sa často zamotávame. Svet pripomína divočinu, v ktorej vyhráva hrubá sila, zákernosť, egoizmus a lepšia štartovacia čiara. Všetci sme jeho súčasťou, čo sa nevyhnutne odráža aj na našich hodnotových rebríčkoch. Zvnútornené princípy nás ženú akousi vopred určenou trajektóriou, autentická vôľa sa stráca v kotle spoločenských tlakov a kultúrnych vzorcov. Z nepoškvrnených detí sa stáva produkt tej-ktorej spoločnosti, blízke i širšie okolie do nich vtláča vlastnú pečať a pretvára na svoj obraz. Ako jediná možnosť na zmenu dysfunkčného a sebadeštruktívneho správania ľudí v značne dehumanizovanej spoločnosti sa tak ukazuje zmena prostredia – aspoň k takému záveru sa dopracoval Fresco.
Prvé skúsenosti
Narodil sa 13. marca v roku 1916 v americkom New Yorku. Vyrastal v Brooklyne, jeho otec pracoval ako záhradník. Výrazný podiel na jeho neskoršom smerovaní mala Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch. Vo veku štrnástich rokov opustil mrazivý Brooklyn, aby sa následne túlal po krajine, presúvajúc sa stopovaním a naskakovaním na vlaky. Jeho vysnívanou destináciou sa stala slnečná Florida. Po rokoch si na toto formatívne obdobie spomínal nasledovne: „Čo sa stalo? Ľudia si nakúpili domy a autá a zrazu banky skrachovali, takže ľudia sa nedostali k vlastným peniazom. Mnohí skončili na ulici, lebo nedokázali splatiť domy, ktoré si kúpili. Keď som sa však porozhliadol, zistil som, že stále bol tovar v obchodoch, továrne stále existovali, takisto zdroje, len jednoducho nebolo peňazí. Vtedy som si uvedomil, že je niečo zlé na našom systéme. Ľudia zrazu začali hovoriť o spoločenskej zmene a hľadať alternatívy, zhromažďovali sa v parkoch, na univerzitách a iných verejných priestranstvách a rozprávali sa o technokracii, socializme či komunizme. Jednoducho preto, lebo podmienky boli zlé.“ Práve tieto skúsenosti zasiali do mladíka prvé semienko pochybností o spravodlivosti existujúceho zriadenia a kompetentnosti politikov či akademických kruhov vyriešiť najpálčivejšie problémy sveta. Kládol si otázku, ako je možné, že zdroje a výrobné prostriedky existujú, takisto aj ľudia, ochotní a schopní pracovať, a napokon aj práca, ktorú je potrebné vykonať – ale pre chýbajúce obeživo to nebolo možné. Práve vtedy sa vnímavý chlapec na sklonku dospelosti začal prvýkrát zamýšľať nad možnosťami zmeny jednotlivcov, postupne však dospel k poznatku, že jednoduchšou cestou by bola zmena kultúry ako takej, keďže jednotlivci predstavujú jej produkt. Jeho nadanie pre vedu a neuhasiteľná túžba po poznaní sa prejavovali už v mladosti, keď trávil hodiny v kruhu priateľov debatami o Darwinových postulátoch, Einsteinovej teórii relativity či Marxovej politickej ekonómii. Najviac ho však upútali technokratické myšlienky a priemyselné dizajnérstvo.
Dizajnérske projekty
Už ako mladík sa zamestnal u kalifornského výrobcu lietadiel Douglas Aircraft Company, kde mal možnosť prezentovať vlastné dizajnérske návrhy. Zamýšľal sa nad modelmi v tvare disku či bezchvostými lietadlami, väčšina jeho nápadov však skončila v zásuvkách nadriadených. Frustrovaný mladík preto čoskoro firmu opustil a hľadal alternatívne možnosti na uplatnenie svojej kreativity. Keď ho v roku 1942 povolali do armády, umiestnili ho na miesto, ktoré mu pristalo zo všetkých najviac: do vývojárskeho laboratória v Ohiu, ktoré poskytovalo technologickú podporu pre letectvo a navrhovalo vylepšenia, ktoré americkému letectvu mali poskytnúť výhodu voči nepriateľským jednotkám. O jeho nadaní sa dozvedel obchodník Earl Muntz, ktorý sa v tej dobe vďaka svojím aktivitám v oblasti predaja áut tešil štatútu menšej celebrity. Známy marketér sa živo zaujímal o všetky potenciálne rentabilné novinky a keď svoj záujem upriamil na otázku výstavby cenovo dostupných obytných zariadení, angažoval nádejného architekta Fresca. Ten ako samorast, dychtivý po prehlbovaní vedomostí v rôznych oblastiach svojho záujmu, sa totiž v architektúre pohyboval rovnako dobre ako v priemyselnom dizajne. Muntz poskytol vstupný kapitál v výške 500.000 dolárov a Fresco v spolupráci s menším tímom vlastných ľudí potrebné vedomosti. Výsledkom spolupráce sa stala výstavba pod názvom Trend Home, s dominantným hliníkom a sklom. Tá bola následne sprístupnená verejnosti, čoskoro sa o ňu začal zaujímať aj Národný úrad pre výstavbu. K dohode sa však nedopracovali a projekt sa nestal masovo dostupným.
Osamostatnenie
Koncom 40. rokov sa ambiciózny dizajnér rozhodol zúročiť nadobudnuté skúsenosti a založil vlastný výskumný inštitút Scientific Research Laboratories v Los Angeles. Poskytoval konzultácie i vzdelávacie semináre v oblasti technického dizajnu a príbuzných disciplín, zarobené peniaze zasa spätne investoval do vlastného výskumu. Ako výskumník na voľnej nohe však čoskoro narazil na ostré hrany reality: bez štedrých donorov sa ledva pretĺkal, zažíval jeden nezdar za druhým a čoskoro sa ocitol v červených číslach. Korunu ťažkostiam nasadilo rozhodnutie štátu: plánované trasy novej diaľnice pretínali pozemok, na ktorom sa inštitút nachádzal. Stredisko tak definitívne ukončilo svoju činnosť v roku 1955, neslávny koniec však Frescovi poskytol impulz na výraznejšiu zmenu. Práve vtedy mu v hlave skrsla osudová myšlienka odsťahovať sa na Floridu. Chvíľu zabŕdal do psychologického poradenstva, neskôr sa však opäť presunul do oblasti, kde bol predsa len viac doma – k priemyselnému dizajnu. Popri práci pre priemyselných gigantov sa však naďalej venoval aj vlastným aktivitám. V tomto období prvýkrát načrtol aj svoj známy model okrúhleho mesta budúcnosti. V prvej polovici 60. rokov sa opäť vrátil k myšlienke lacného a cenovo dostupného bývania, medzitým však začal venovať väčšiu pozornosť aj problematike sociálneho inžinierstva.
Rysovanie kontúr
V roku 1969 vydal v spolupráci s Kenom Keyesom svoju prvú publikáciu „Looking Forward“, v ktorej sa spolu s ním zamýšľa nad akceleráciou technologického vývoja a možnosťami, ktoré civilizácii ponúka smerom do nového milénia, črtajúceho sa za obzorom. Etapu, do ktorej ľudstvo vstúpilo, označili za tranzitnú: navonok sa síce subjektívne môže javiť ako relatívne stabilná, v skutočnosti sa však v jej lone dejú zásadné zmeny, ktoré pre svoju enormnú dynamiku nenachádzajú v histórii obdoby. Zdôraznili dôležitosť vedeckého prístupu pri riešení akéhokoľvek civilizačného problému, vyjadrili očakávanie stúpajúcej tendencie vo využívaní kybernetiky a načrtli, ako by sa dali pomocou nových vedeckých metód a prístupu ku vzdelávaniu modelovať nové generácie. Napokon vykreslili optimistickú víziu sveta, ktorý vďaka robotizácii úspešne zvládne problém nedostatku, odstráni súkromné vlastníctvo a vytvorí podmienky na uspokojenie všetkých obyvateľov planéty. Daný koncept už v hrubých obrysoch pripomínal neskorší The Venus Project (TVP).
The Venus Project
Fresco pokračoval vo svojich aktivitách, usilovne prednášal na univerzitách či v rámci rozličných podujatí pre verejnosť. Niekoľkokrát sa objavil aj v televízii, vrátane populárnej show Larryho Kinga. Práve tam adresoval verejnosti svoje rozhorčenie:
Spoločnosť, orientovaná materialisticky a založená na peňažnom systéme, je chybná. Naša spoločnosť bude jedného dňa považovaná za najúpadkovejšiu v histórii ľudstva. Máme mozgy, know-how, technológiu a možnosti na vybudovanie úplne novej civilizácie!“
Napokon konečne našiel aj miesto, kde mohol nerušene pokračovať vo svojom výskume: usadil sa v menšej usadlosti Venus na Floride, ktorá projektu prepožičala aj názov. Tam sa spoznal s Roxanne Meadows, z ktorej sa pre jej profesionálne kvality a názorovú spriaznenosť vykľula Frescova pravá ruka. Spoločne sa pustili do výskumného projektu, zameraného na modelovanie budúcnosti. Za cieľ si stanovili vypracovanie takého návrhu, ktorý predostrie, ako by mohol vyzerať svet bez hladu, vojen, chudoby, bolesti a zbytočného utrpenia. Chceli demonštrovať fakt, že na základe už existujúcich poznatkov a technologických vymožeností sa takýto svet môže stať reálnou možnosťou. Kým 90. roky znamenali obdobie napredovania vo vývoji nových výrobných i architektonických konceptov, nové milénium prinieslo prvé hmatateľné výsledky a, predovšetkým, väčšiu publicitu. Fresco si na razantný prienik do mainstreamu pripravil pôdu svojou ďalšou knihou „The Best That Money Can’t Buy“ (2002), o ostatné sa už postarali spriaznení dokumentaristi: cenami ovenčený William Gazecki (ktorého dokument „Waco: The Rules of Engagement“ bol nominovaný na Oscara) nakrútil v roku 2006 o Frescovi dokument „Future by Design“ a o dva roky ho nasledoval Peter Joseph, ktorý Frescovi poskytol priestor v pokračovaní svojho úspešného dokumentu „Zeitgeist: Addendum“. Kontroverzného dokumentaristu dokonca jeho projekt natoľko zaujal, až sa na základoch celosvetovej komunity, ktorá okolo virálneho dokumentu vznikla, rozhodol založiť hnutie The Zeitgeist Movement (TZM).
Svetový boom
Organizácia (ktorá má aj svoju slovenskú pobočku) si určila za cieľ šírenie myšlienok Jacquesa Fresca a ich uplatňovanie v praxi, s cieľom vytvoriť podmienky na transformáciu globalizovaného ekonomického modelu na ekonomiku založenú na zdrojoch (Resource Based Economy, skrátene RBE). Súčasný model považuje za neschopný spravodlivo rozdeľovať ekonomické bohatstvo, nakoľko má v sebe zakomponované predpoklady pre korupčné správanie a v ľuďoch priamo podnecuje nepriateľské správanie či túžbu po moci. Existujúce civilizačné problémy ako extrémna nerovnosť, vojny a spoločenské nepokoje tak považujú za prirodzené a nevyhnutné prejavy súčasného zriadenia. Namiesto toho ponúkajú koncept bezpeňažnej spoločnosti s robotizovanou výrobou, uspokojujúcou materiálne potreby všetkých ľudí, striktne vedecký prístup k riešeniu problémov a dôraz na ekologickú udržateľnosť. V januári 2011 vyšlo ďalšie pokračovanie Josephovho dokumentu „Zeitgeist: Moving Forward“, v ktorom opäť dostal Fresco priestor na prezentáciu myšlienok ekonomiky založenej na zdrojoch (RBE). Celosvetový úspech oboch epizód zabezpečil Frescovi dostatočnú publicitu, pozvánky na rozličné podujatia či rozhovory sa mu hrnuli a hnutie sa dostalo aj do pozornosti celoplošných médií. Na vlnách doznievajúcej finančnej krízy, prebiehajúcich povstaní v rámci tzv. arabskej jari a silných globálnych hnutí odporu (protesty Occupy sa odohrali vo vyše 80 krajinách na všetkých kontinentoch) si Frescove nápady našli široké a vďačné auditórium, ktoré zúfalo hľadalo spoločenské alternatívy voči kapitalizmu. Masy zaujala jeho vízia mierovej a udržateľnej koexistencie ľudí, prírody a technológie, v ktorej ľudské práva prestávajú byť iba hluchou papierovou proklamáciou, ale stávajú sa neodmysliteľnou súčasťou života.
Globálna sieť
Jacques Fresco inšpiroval tisícky ľudí, ktorí spontánne po celom svete zakladajú regionálne aktivistické organizácie. Centrálna organizácia dodnes sídli vo Venus na Floride, jej myšlienky však iniciovali vznik celosvetovej siete TVPActivism, ktorá združuje sympatizantov zo všetkých kontinentov. Na lokálnej úrovni v rozličných kútoch sveta tak napomáhajú šíreniu myšlienky prostredníctvom prekladov kníh, časopisov, prezentačných materiálov či dokumentov. „TVP nemá vedenie, k rozhodnutiam sa dospieva pomocou vedeckej metódy. Jacques Fresco, Roxanne Meadows, Joel Holt a ďalší pracujú priamo pre TVP na Floride, ostatní ľudia sú aktivisti na rôznych stupňoch,“ ozrejmuje Boris Figeczký, aktivista zo slovenskej odnože TVPActivism Slovakia, ktorá funguje už od decembra roku 2012. Pochopiteľne, 100-ročný Jacques nemôže byť v kontakte so všetkými spolupracovníkmi či aktivistami, preto v rámci štruktúr existujú pozície pre kontakt s verejnosťou a záujemcami o projekt: „Hlavnou súčasťou siete TVPActivism sú ľudia označení ako POC (Point of Contact), ktorí sú vyškolení v oblasti fungovania projektu, komunikácie s verejnosťou a takej prezentácie, ktorá umožní aj ľuďom bez odbornej špecializácie pochopiť projekt,“ dopĺňa aktivista a prezrádza, že na túto funkciu sa na Slovensku pripravuje Tomáš Martinčok. Súčasťou siete sú aj globálni admini, ktorí so záujemcami o túto pozíciu robia pohovory a hosťujú online stretnutia na týždennej a mesačnej báze. Samotného Figeczkého na projekte zaujala komplexnosť riešení v čase, kedy už pomaly začínal strácať nádej ohľadom možných alternatív: „Keď som sa cez jedného kamaráta dostal k TVP, zrazu to celé začalo: chýbajúce odpovede a riešenia začali prichádzať. Frescove semináre ponúkali tak komplexné analýzy a riešenia, že som ich nedokázal prestať počúvať. Zaujali ma riešenia na holistickej úrovni, teda v kontexte globálnych rozmerov, ktoré využívajú vedomosti a technológiu na pozdvihnutie každej ľudskej bytosti na planéte.“
Rozchod s TZM
Spolupráca medzi Frescom a hnutím Zeitgeist však netrvala dlho, keďže sa po troch rokoch rozišli pre rozdielne názory ohľadom cieľov i metód. Hnutie Zeitgeist malo byť akousi predĺženou rukou TVP, nápomocnou predovšetkým v oblasti propagácie návrhov a plánov. To sa však nedialo, väčšina odnoží hnutia totiž posúvala verejnosti vlastné interpretácie toho, čo si pod TVP predstavovala. Práve neodborná interpretácia a implementovanie vlastných subjektívnych názorov a hodnôt sa ukázali ako neprekonateľné prekážky ďalšej spolupráce. Kým predstavitelia TVPActivism ako náročného multidisciplinárneho projektu bazírujú na dôkladnom vzdelávaní svojich predstaviteľov v jednotlivých krajinách, v hnutí Zeitgeist tento aspekt zanedbali, čo viedlo k následnému rozkolu. Na prvý pohľad sa v súčasnosti projektu nedostáva toľkej mediálnej pozornosti, ako pred niekoľkými rokmi, zdanie však klame a organizácia sa naďalej utešene rozrastá. „Nepochybne, dokumenty Zeitgeist veľmi pomohli, najmä posledná časť, ktorá už nezahŕňala konšpiračné teórie odtrhnuté od reality. Dnes má TVP oveľa viac aktívnych členov než v minulosti, produkuje vlastný časopis, dokumenty, kanál The Venus Project Education, atď,“ uzatvára Figeczký.
Kritika systému
Frescove vízie vychádzajú z dôslednej kritiky súčasného kultúrneho prostredia, tvoreného existujúcim ekonomicko-politickým zriadením a vytvárajúceho špecifické vzorce správania. Súčasná spoločnosť kladie dôraz na navyšovanie ziskov, večný hospodársky rast a neustály kolobeh produkcie a konzumu. Dochádza tak k absurdnostiam, kedy sa viac oplatí zničiť „nadbytočné“ zásoby potravín, namiesto toho, aby sa rozdali hladujúcim v najchudobnejších krajinách: svetová ekonomika generuje nadbytok potravín a aj napriek tomu umrie od hladu každých desať sekúnd jedno dieťa. Viac sa oplatí výroba nekvalitných výrobkov s pochybnou životnosťou, ktorá spotrebiteľov núti k ďalšej kúpe. Mašinéria, ktorú ľudia vytvorili, drží civilizáciu v šachu a za existujúcich okolností nejestvuje iná možnosť, ako sa správať nemorálne voči sebe navzájom či voči prírode. Zbytočne sa tak v mene „hospodárskeho rastu“ a v snahe predchádzať „panike na finančných trhoch“ míňajú drahocenné prírodné zdroje, ľudská práca či energia, nehovoriac o znečisťovaní životného prostredia. Veď na to, aby sme zaplatili všetky dlhy (iba samotné USA tlačia pred sebou astronomický, neustále rastúci dlh 20 biliónov dolárov), by sme potrebovali minimálne ďalšiu planétu. Logika nepustí: ak budeme pokračovať v nastúpenom trende, buď si úplne zničíme planétu, alebo budú neustále bankrotovať celé spoločenstvá, krajiny a korporácie, čím sa problém s chudobu a žalostnou spoločenskou situáciou vo svete iba prehĺbi. A tu sa kruh uzatvára: človek, ktorý sa narodí do rodiny chudobného afrického pastiera, podvyživený a s minimálnym vzdelaním (v tom lepšom prípade), iba sotva môže konkurovať synovi multimiliardára, ktorý sa stal dedičom výnosných akcií ešte skôr, ako sa narodil…
Prekážky pokroku
Fresco podrobuje ostrej kritike aj právny systém, ktorý ani striktnou reglementáciou všetkých oblastí ľudského bytia nedokáže zabezpečiť dôstojný život pre každú ľudskú bytosť na planéte. Zákony sú totiž iba odrazom aktuálnej vôle vládnucej triedy, ktorá síce na vytvorenie zdania legitimity zohľadňuje aj miestne morálne tradície, predovšetkým však konzervuje status quo, z ktorého profituje. Praktická aplikácia zákona má pritom tradične veľmi ohybné mantinely – zväčša v priamej korelácii so solventnosťou dotknutých osôb. Skostnatené štátne zriadenia na čele so skorumpovanými politikmi a chamtivými korporáciami nedokážu v plnej miere reflektovať najzávažnejšie civilizačné problémy, ktoré si vyžadujú globálne riešenia. Znečistenie vzduchu sa predsa nezastaví pred hranicami druhého štátu a aj ten najnenápadnejší organizmus má svoje nezastupiteľné miesto v ekosystéme. Zo samotnej podstaty previazanosti celého sveta sa preto nemôžeme izolovať od seba navzájom (ako národy) ani od prírody (ako ľudstvo). Ďalší problém vidí Fresco v priamych reštrikciách, ktorými systém bráni rozkvetu ľudského potenciálu. Vnímanie myšlienok a nápadov sa redukuje na ich chápanie ako prostriedku k zárobkom (a moci), pričom sa ignoruje vlastnosť myšlienky ako takej – tá je totiž jedinou surovinou na svete, ktorá sa zdieľaním a používaním neopotrebúva, ale práve naopak, znásobuje (ak sa jeden človek podelí o svoje poznatky s druhým, ten mu ich môže vhodne doplniť a pomôcť tak rozvinúť). Trhový prístup vygeneroval inštitúty ako duševné vlastníctvo a rôzne patentové ochrany, pomocou ktorých sa myšlienky privatizujú, čím sa zabraňuje ich plnohodnotnému rozvinutiu. Medzi nemenej závažné problémy patrí aj deficit demokracie, ktorá v prostredí korporátnych lobistov a všemocných finančných inštitúcií jednoducho zlyháva.
Uväznení v kultúre
TVP zakladá svoje tvrdenia a návrhy na presvedčení, že pokiaľ dokážeme rozpoznať vzťahy medzi prostredím (kultúrou) a ľudským správaním, dokážeme predpovedať budúci vývoj, rozpoznať možné negatívne konzekvencie nášho spôsobu života a napokon na základe získaných poznatkov implementovať také postupy, ktoré im zabránia. Človek sa totiž nerodí s preddefinovanými hodnotami (nerodíme sa ako rasisti, nacionalisti či náboženskí fanatici), mozog teda nie je vopred naprogramovaný na akúkoľvek diskrimináciu a nemá zmysel pre rozlišovanie toho, čo je a čo nie je relevantné. Toto všetko nás učí až priama skúsenosť a interakcia s naším prostredím. Kultúra, do ktorej sme sa narodili, nám vštepuje, čo je „normálne“. V tomto zmysle je tak aj súčasný konzumný jedinec, fungujúci „trhovo“ a „flexibilne“ s jediným cieľom – dokázať sebe aj ostatným, že „na to má“, vlastne odrazom globálneho neoliberálneho ekonomického modelu, ktorý ľudí pretvára „na vlastný obraz“.
Zdrojová ekonomika
Morálne opotrebovaný ekonomický model chcú predstavitelia TVP nahradiť ekonomikou založenou na zdrojoch (RBE). Ak sa nám podarí preklenúť súčasnú paradigmu, odstrániť štrukturálne obmedzenia a umožniť všetkým obyvateľom planéty profitovať z najmodernejších výdobytkov (nielen vyvoleným elitám), nová spoločnosť bude podľa nich viesť k odstráneniu finančného systému či súkromného vlastníctva. Automatizácia a kybernetický distribučný systém totiž zabezpečia dostatok základných potrieb pre všetkých, kvôli čomu by peniaze prakticky stratili svoj význam. Podobný scenár očakáva Fresco aj v súvislosti so súkromným vlastníctvom prírodných zdrojov, keď rezolútne tvrdí:
Musíme deklarovať všetky zdroje na tejto planéte za spoločné dedičstvo všetkých ľudí na zemi.“
Odstránenie štrukturálnych a ekonomických obmedzení (chudoba, pracovné zaťaženie, minimum času) a prístup všetkých ľudí ku kvalitnému vzdelaniu uvoľní zviazané ruky ľudského potenciálu a umožní plné rozvinutie vedy, výskumu ale aj kultúry či umenia. Koordináciu rovnováhy medzi produkciou a distribúciou by v plne automatizovanej spoločnosti zabezpečovala celosvetová počítačová sieť, ktorá by priebežne zbierala a vyhodnocovala dáta (potreby obyvateľstva, dostupnosť zdrojov, stav pôdy a pod.), pričom tie by sa následne odzrkadlili v pláne produkcie. Sieť by spájala mestá, výrobné podniky, sklady či distribučné centrá, pričom všetky rozhodovacie procesy by prebiehali v reálnom čase na základe požiadaviek a feedbacku zadávaných priamo ľuďmi (resp. na základe ich spotreby).
Mesto budúcnosti
Oku lahodiace vizualizácie a animácie (na niektorých z nich participoval aj Oscarom ovenčený odborník na vizuálne efekty Doug Drexler, ktorý spolupracoval aj s tvorcami Star Treku) na stránkach projektu názorne ukazujú, ako by to mohlo vyzerať v prípade celoplošného zavedenia existujúcich technológií do praxe. Frescov inovatívny koncept moderných kruhových miest ráta s integráciou všetkých vymožeností, ktoré človek potrebuje k životu (pri zachovaní rovnakej kvality života aj pre ďalšie generácie). Mestá v jeho ponímaní pripomínajú živý organizmus: priamo zabudované, sofistikované dopravné systémy by prakticky vylučovali nehody a o čistú energiu by sa starali obnoviteľné zdroje. Záhrady, skleníky, školy, zdravotné strediská, kultúrne centrá, výskumné inštitúcie i prístupové centrá sú v návrhu dômyselne rozložené v jednotlivých sústredených kruhoch. Recyklácia odpadu, čistiace mechanizmy, hojný výskyt zelene a vody, rekreačných oblastí či športovísk platia v ekologicky šetrnom a energeticky sebestačnom meste za samozrejmosť. Hlavným motívom je minimálny výdaj energie pre maximálny spoločenský úžitok. Fresco uprednostňuje budovanie nových miest pred vylepšovaním starých, nefunkčných a znečistených veľkomiest, keďže z dlhodobého hľadiska sa to oplatí viac. Do vývoja integrovaných miest budúcnosti sa zapojí celá škála odborníkov od architektov, sociológov, psychológov a učiteľov cez počítačových analytikov a systémových inžinierov až po environmentalistov či odborníkov na materiál, čím sa zabezpečí dôsledný interdisciplinárny prístup. Takéto mestá by predstavovali dynamické a živé jednotky, fungujúce v súlade s evolučným pohybom, neustále reflektujúc nové poznatky a technológiu. Využívanie slnečného žiarenia, vetra, geotermálnych zdrojov, vĺn či tepelných akumulátorov je ľudstvu dôverne známe už aj teraz, aj napriek tomu však stále dominujú zastarané metódy. Doprava v mestách ale aj na väčšie vzdialenosti by sa spoliehala predovšetkým na superrýchle autonómne vlaky, založené na technológii maglev, s oddeliteľnou kabínou pre cestujúcich. Zároveň sa ráta so špeciálnym konceptom miest a výskumných centier, vybudovaných priamo na mori. Návrhy pritom nepochádzajú z ríše sci-fi, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať na základe animácií, ale opierajú sa o existujúce a experimentálne overené koncepty.
Problematický prechod
Veľa ľudí (vrátane Gazeckého, ktorý o Frescovi nakrútil dokument) vyčíta Frescovi chýbajúcu implementáciu myšlienok do praxe. Fresco však všetkých pochybovačov uvádza na pravú mieru neustálym zdôrazňovaním priority TVP, ktorou je zmena myslenia a nie zavádzanie nových technológií, ako by sa mohlo zdať. Raz mu jedna novinárka položila hypotetickú otázku, že keby mal z ničoho nič k dispozícii milióny dolárov na postavenie prvého mesta podľa vlastných dizajnov, kam by ho situoval. On ju svojou odpoveďou šokoval: „Nespravil by som to, radšej by som točil osvetové filmy, aby som ľuďom umožnil pochopiť smerovanie. Keby ste vybudovali nové mesto a nasťahovali doň ‚normálnych‘ ľudí – teda, lepšie povedané, zmätených kultúrou, v ktorej vyrastali – čoskoro by sa vrátili naspäť ku starému systému. Ľudia sa najsamprv musia naučiť, ako prevádzkovať spoločnosť. Nezáleží mi na výstavbe nových miest, záleží mi na tom, čo majú ľudia v hlavách.“ Ďalší kuvici sa zas obávajú zneužitia technológií, ktorá by ľudstvo uvrhla do ešte horšieho sveta. Prehnaná opatrnosť a počiatočný skepticizmus sú pre ľudí vo vzťahu k novým objavom typické odjakživa, skúsenosti však zároveň ukazujú, že technológie sú ako oheň – dajú sa využiť, ale, pochopiteľne, aj zneužiť. Medzi ďalšie výčitky, na ktoré musí často odpovedať, patrí utopický nádych TVP. Futurológ opäť namieta:
Dokonalá utópia, keby bola niekedy realizovaná, by nevydržala, zahynula by kvôli stagnácii. To, o čom hovoríme my, by bola kultúra evolúcie a postupného objavovania. Neviem nič o perfektnej spoločnosti. Neviem, čo si mám pod tým predstaviť. Viem iba toľko, že môžeme fungovať oveľa lepšie ako v súčasnosti. Nie som utopista, iba viem, že keď nezmeníme fungovanie našej civilizácie, tak neprežijeme.“
Martinčok z TVPActivism Slovakia dopĺňa: „Utopistická spoločnosť je fixná a nemenná, naproti tomu sa dá povedať, že celá história ľudstva je založená na konštantných zmenách. TVP a jeho návrhy miest predstavujú neustále sa meniaci systém. Ak postavíme prvé výskumné mesto s použitím najmodernejších technológií dnes, zajtra by toto mesto vyzeralo úplne inak, pretože medzitým sa vyvinú nové a efektívnejšie technológie, preto sa o TVP nedá hovoriť ako o utopistickej spoločnosti“.
Svet bez práce
Veľa ľudí si taktiež nedokáže dostatočne dobre predstaviť svet, v ktorom odpadne potreba pracovať a povestné „bez práce nie sú koláče“ zrazu prestane platiť. Takéto argumenty však často ovplyvňuje práve ukotvenie tých, ktorí nimi šermujú, v existujúcej kultúre. Protiargument hovorí o novom človeku, ktorý bude vychádzať z úplne odlišných kultúrnych podmienok: súčasné motivácie, naordinované propagandou systému (konzum) či priamo jeho štruktúrou (boj o prežitie), tak nahradí úplne nový typ motivácie. Človeka k aktivite nebude nabádať potreba prežiť (ako v prípade nenávidenej, monotónnej a ubíjajúcej práce), ale jednoducho živý záujem o oblasti, ku ktorým prirodzene inklinuje. Človek nebude pracovať, aby žil, ale bude žiť, aby pracoval – resp. vzdelával sa, rozvíjal a tvoril. Fresco očakáva práve od takejto spontánnej iniciatívy väčšiu schopnosť reagovať na vynárajúce sa problémy v porovnaní so súčasným stavom, kedy sú ľudia k práci motivovaní výlučne zárobkom a starosťou o prežitie. Prirodzene, nejednému človeku 21. storočia môže pripadať svet načrtnutý Frescom ako z ríše snov či vystrihnutý z epizódy Star Treku. Tu však opäť zohráva svoju rolu aj ilúzia o nemennosti: ak totiž človek celý život vyrastá v tom istom spoločensko-ekonomickom zriadení, nevedomky získava skalopevné presvedčenie o večnej stabilite či nemožnosti zmeny. Môže sa dokonca prejaviť obavami z nového a odmietaním čohokoľvek nepoznaného – človek sa navyše so svojím svetonázorom identifikuje, vytvára si s ním isté emocionálne puto. História však dáva za pravdu tým, ktorí hovoria o neustálom vývoji, zákonite sa prejavujúcom aj na spoločenskom zriadení. TVP si však nekladie politické ciele, jeho striktne vedecký prístup politiku presahuje, dokonca s ňou ani neráta. Namiesto nej neustále zdôrazňuje vedeckú metodológiu a potrebu spoznávania ľudského správania. Podľa Fresca a jeho nasledovníkov by sa totiž nezmenilo prakticky nič, ani keby zrazu mávnutím čarovného prútika strategické pozície vo vládach obsadili etickí ľudia – ani tí by totiž v kontexte existujúceho kultúrneho prostredia a z neho vyplývajúceho ľudského správania nezabezpečili správny manažment zdrojov. Transformácia na spravodlivejšiu spoločnosť sa neudeje, pokiaľ nepochopíme naše správanie a nedopracujeme sa k poznaniu, ako zmeniť prostredie v záujme úpravy ľudského chovania. Napokon, nejedná sa o prevratné myšlienky, Burrhus Frederic Skinner, pionier radikálneho behavioralizmu v psychológii, na to poukazoval už niekoľko desaťročí pred Frescom: „Buď nespravíme nič a poddáme sa mizernej a pravdepodobne katastrofickej budúcnosti, alebo využijeme naše vedomosti o ľudskom správaní, aby sme vytvorili také spoločenské prostredie, ktoré podnieti produktívny a kreatívny spôsob života bez toho, aby sme ohrozili šancu ďalších generácií na to isté.“
Buď – alebo
Zdá sa, že mnohé z načrtnutého sa už reálne deje: automatizácia v mnohých oblastiach postupuje nezadržateľne vpred, v snahe výrobcov o znižovanie nákladov a racionalizáciu produkcie. Čoraz väčšiu porciu práce vykonávajú stroje a to nielen vo výrobných podnikoch – Európu najnovšie brázdia kamióny bez šoférov, pomaly si zvykáme na samoobslužné systémy v obchodných domoch či na benzínových pumpách. Technologická nezamestnanosť núti dokonca už aj najväčšie ekonomické a politické kapacity zamýšľať sa nad novinkami ako „nepodmienený príjem“, ktorý sa ocitol na pretrase na Svetovom ekonomickom fóre v Davose i na pôde Európskej centrálnej banky (vo forme tzv. helikoptérových peňazí). Akcelerácia progresu v IT sfére naberá čoraz rýchlejších obrátok a objavy pribúdajú aj v ostatných oblastiach – 3D tlač či naposledy objav revolučnej metódy na úpravu genofondu. Je iba otázkou času, kedy sa všetky tieto objavy podpíšu pod rozsiahle civilizačné zmeny. Napokon, fyzická obmedzenosť Zeme a s ňou súvisiaca nemožnosť pokračovať v jej súčasnom pľundrovaní donekonečna hrajú alternatívnym predstavám o usporiadaní spoločnosti do kariet. Ľudstvo bude čoskoro postavené pred zásadnú úlohu: pretransformovať spoločnosť, aby sme neutrpeli historický debakel a nestali sa v konečnom dôsledku iba jednou z mnohých slepých uličiek evolúcie, nedokonalou mutáciou, odsúdenou na zánik. Neexistuje nič medzitým, je to buď – alebo…
JACQUES FRESCO A TVP V KOCKE
Súkromie: rodičia boli prisťahovalci z Blízkeho východu (matka z Jeruzalema a otec z Istanbulu). Mal brata Davida a sestru Fredu. Oženil sa dvakrát, v oboch prípadoch sa však rozviedol, od roku 1957 sa už neoženil. S druhou manželkou mal dve deti, obe (Richard a Bambi) už zomreli.
Knihy:
„Looking Forward“ (spoluautor Ken Keyes, 1969)
„Introduction to Sociocyberneering“ (1977)
„The Venus Project: The Redesign of Culture“ (1995)
„The Best that Money Can’t Buy: Beyond Politics, Poverty & War“ (2002)
„Designing the Future“ (2007)
Dokumentárne filmy:
„Future by Design“ (2006)
„Paradise or Oblivion“ (2012)
„The Choice is Ours“ (2016)
Hlavné piliere TVP:
-
moderný humanizmus, symbióza, tvorivosť
-
ekologický prístup, udržateľnosť, zohľadňovanie kapacity planéty
-
vedecké postupy, využívanie najnovšej technológie a poznatkov
-
rešpektovanie evolučného prístupu – neustála zmena ako hybná sila pokroku
-
maximalizácia kvality života všetkých ľudí ako hlavný cieľ namiesto profitu
Frescove inšpirácie:
Jules Verne, Edward Bellamy, Howard Scott, Thorstein Veblen, H. G. Wells, Jagadish Chandra Bose, Alfred Korzybski, Walter B. Cannon, Stewart Chase, Clarence Darrow, Arthur C. Clarke, Mark Twain, Jacques Loeb, Carl Sagan
Fázy TVP:
Prvá fáza: aktuálne prebieha. Okrem úspešného dokončenia 25 árového výskumného centra na Floride spočíva v šírení osvety pomocou kníh, časopisov, dokumentov, prednášok, seminárov a dobrovoľníckej práce aktivistov po celom svete.
Druhá fáza: plánuje sa produkcia celovečerného filmu, ktorý načrtne civilizáciu budúcnosti a jej fungovanie podľa dizajnu TVP. Má spojiť edukačnú aj zábavnú funkciu. Cieľom osvety je zvýšiť množstvo sympatizantov a podporovateľov projektu, ako aj vyzbierať dostatočné množstvo financií na realizáciu ďalšej fázy.
Tretia fáza: podmienená vyzbieraním dostatočného množstva finančných prostriedkov. Vybudovanie experimentálneho mesta, ktoré by zaviedlo ideály do praxe. Na náčrtoch sa už pracuje, do chystaného projektu sú zapojené tímy špecialistov z rôznych oblastí. Prvé mesto bude pravdepodobne smerovať od polokooperatívnej spoločnosti, fungujúcej ešte stále na báze peňažného systému, až po bezpeňažnú spoločnosť. Prvé mesto (prototyp) má demonštrovať životaschopnosť a potenciál TVP a zároveň návštevníkom prostredníctvom zabudovaného tematického parku poskytnúť informácie o možnostiach. Súčasťou mesta majú byť inteligentné ubytovacie priestory, efektívna a ekologicky čistá doprava a vyspelé IT systémy.
Foto: The Venus Project
Zdroje: www.thevenusproject.com, TVP Magazíny, TVPActivism Slovakia, videokanál TVP na youtube
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
