Jalal Suleiman: 102. výročie Októbrovej revolúcie

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Dnes si pripomíname 102. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, udalost, ktorá otriasla svetom. Najvýznamnejší revolucionár 20. storočia, Vladimíra Iljiča Lenin o tejto revolúcii povedal:

„My sme tí, ktorí začali toto dielo. Kedy presne, za ako dlho, kde a akého národa proletári toto dielo dokončia, nie je podstatné. Podstatné je ale to, že ľady boli prelomené, cesta bola otvorená.“

Pod vlajkou sovietskej revolúcie po prvýkrát v histórii vznikla beztriedna spoločnosť na nových základoch, trvajúca nie 72 dní, ako to bolo v prípade Parížskej komúny, no celých 72 rokov! Bol ustanovený i osem hodinový pracovný čas. Po prvýkrát v histórii mohli byť tiež obsadené v riadiacich funkciách ženy. I na úrovni ministeriek. Po prvýkrát v histórii sa dostal človek do vesmíru. Pod touto vlajkou padli desiatky miliónov ľudí, v záujme porážky nacizmu a fašizmu.

Poďme ďalej, súdruhovia. Tento marazmus tu nebude večne. Je hlúposť, ba i luxus hľadať jeden jediný dôvod k vypuknutiu revolúcie. Príčiny môžu byť nad úrovňou nášho chápania a sú snáď akumulované v duchu historického materializmu, t.j. spejú od malých kvantitatívnych zmien v zmeny s širokým kvalitatívnym významom. Tieto zmeny však môžu byť v konečnom dôsledku šokujúce! Takýto obrat priniesla i VOSR. A nie je poslednou.
Sláva a česť jej boľševickým aktérom

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




4 thoughts on “Jalal Suleiman: 102. výročie Októbrovej revolúcie

  • 7. novembra 2019 at 12:57
    Permalink

    VEĽKÝ ČLOVEK!!!
    Ďakujem, ďakujem, ďakujem, tisíckrát ďakujem, že som mohla žiť v ľudskej spoločnosti.

    Niekoľko Leninových citátov:
    Je lepšie povedať pravdu nepodarene, ako mlčať, keď ide o vážnu vec.

    Aby si dosiahol veľké, treba začať s menším.

    Každý, kto sa považuje za umelca, má právo tvoriť slobodne, podľa svojho ideálu, nezávisle na čomkoľvek.

    Môže byť národ slobodný, ak utláča iné národy? Nemôže.

    Sloboda v kapitalistickej spoločnosti zostáva rovnaká ako v starogréckych republikách: slobodou pre majiteľov otrokov.

    Kapitalista nám ochotne predá povraz, na ktorom ho obesíme.

    Ak sa pracovníci jedného závodu alebo jedného priemyselného odvetvia zapájajú do boja proti zamestnávateľovi, je to triedny boj? Nie, je to iba embryo. Boj pracovníkov sa stáva triednym bojom iba vtedy, keď si pracujúca trieda v celej krajine, uvedomí samú seba ako jednotnú triedu pracujúcich a začnú boj, ktorý nie je zameraný proti jednotlivým zamestnávateľom, ale proti triede kapitalistov a proti vláde, ktorá túto triedu podporuje.

    NESNAŽTE SA RIEŠIŤ NOVÉ ÚLOHY STARÝM SPOSOBOM.

    Reply
  • 7. novembra 2019 at 13:20
    Permalink

    Pán Sulejman, moja reč.

    Reply
  • 7. novembra 2019 at 18:54
    Permalink

    Nemali by sme zabudnúť, že VOSR začali ženy. Vo februári 1917 vyšli do ulíc Petrohradu, s požiadavkou mieru a chleba… Na prvú revolučnú vlnu sa nalepili menševickí renegáti Kerenský a spol. Až Leninovi boľševici uskutočnili historickú revolúciu (nič na tom nezmení kolaps konvergenčnej taktiky, ktorú nomenklatúra zvrhla na odovzdanie moci kapitálu).
    Nemali by sme zabudnúť, že Lenin v Petrohrade v apríli žiadal trpezlivosť. Odmietal spoluprácu s renegátmi na kozmetických úpravách a žiadal pre nich čas, aby sa zdiskreditovali sami… Aj dnes hovorím dajme času liberálnym, buržoáznym vládam, nech sa diskreditujú sami…..
    My máme „čas“, hodiny idú našim smerom.
    To, čo za nás nikto neurobí je program lepšej civilizácie. Myslím, že musíme nastoliť reálnu spravodlivosť. T.j oceňovať prácu a nie špekuláciu (obchodovanie s ňou). Hodnota ( nie cena!) práce musí zodpovedať jej úžitku. Úžitok nemôže stanovovať hlúpy trh ( banány z Kostariky sú lacnejšie ako krumple z Oravy!!!). Úžitok musí byť objektívne stanovený spotrebiteľmi. V prvej socialistickej etape je potrebné vzhľadom k reziduálnej buržoáznej morálke, v ľudovodemokratickom režime objektivizovať úžitok, širokou dohodou o humánnych hodnotách, ich kodifikáciou a objektívnym oceňovaním a rozdeľovaním vytvorených hodnôt.
    Diskutujme o tom, ako.
    Aby sme nemuseli preberať buržoázne modely, ktoré nás neodvratne vždy a vždy vrátia do džungle kapitalizmu…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *