Dnes si pripomíname 101. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, udalost, ktorá otriasla svetom. Najvýznamnejší revolucionár 20. storočia, Vladimíra Iljiča Lenina o tejto revolúcii povedal:
„My sme tí, ktorí začali toto dielo. Kedy presne, za ako dlho, kde a akého národa proletári toto dielo dokončia, nie je podstatné. Podstatné je ale to, že ľady boli prelomené, cesta bola otvorená.“
Pod vlajkou sovietskej revolúcie po prvýkrát v histórii vznikla beztriedna spoločnosť na nových základoch, trvajúca nie 72 dní, ako to bolo v prípade Parížskej komúny, no celých 72 rokov! Bol ustanovený i osem hodinový pracovný čas. Po prvýkrát v histórii mohli byť tiež obsadené v riadiacich funkciách ženy. I na úrovni ministeriek. Po prvýkrát v histórii sa dostal človek do vesmíru. Pod touto vlajkou padli desiatky miliónov ľudí, v záujme porážky nacizmu a fašizmu.
Slovenskí komunisti a proletári slovenského národa a národností tu žijúcich sú hrdí na to, čo VOSR priniesla na Slovensku.
Poďme ďalej, súdruhovia. Tento marazmus tu nebude večne. Je hlúposť, ba i luxus hľadať jeden jediný dôvod k vypuknutiu revolúcie. Príčiny môžu byť nad úrovňou nášho chápania a sú snáď akumulované v duchu historického materializmu, t.j. spejú od malých kvantitatívnych zmien v zmeny s širokým kvalitatívnym významom. Tieto zmeny však môžu byť v konečnom dôsledku šokujúce! Takýto obrat priniesla i VOSR. A nie je poslednou.
Sláva a česť jej boľševickým aktérom.
Jalal Suleiman
Netreba veľa, stačí si pozrieť obraz I. J. Repina Burlaci na Volge alebo obrazy V. G. Perova Vyprevádzanie mŕtveho a Trojka a pochopíme, čo urobil Lenin pre zbedačený ruský ľud! Obrovský ČLOVEK !!!
VOSR a vznik beztriednej spoločnosti? To je nepresnosť, socializmus je ešte tiež triednou spoločnosťou, ale bez antagonistických rozporov medzi triedami. Socializmus znamenal postupné stieranie triednych rozdielov, ale nedá sa povedať, žeby bol beztriednou spoločnosťou.
Kto pochopil príčiny vzniku VOSR, vychádzajúc z analýzy dialekticko-materialistického chápania dejín, musí sa čudovať, aké diskusie sa v ľavici vedú na túto tému. Už som o tom písal v komentári k duchovnej kríze ľavice. Nedávno Slovo uverejnilo článok na tému Lenin a nemecká účasť na VOSR. Že vlastne VOSR zorganizovali Nemci.
Je to totálne nepochopenie tohto procesu. Lenin sa musel dobre uškŕňať, on analýzou dejinného procesu za pomoci marxizmu vedel, čo je možné. Nemci prevozom a podporou Lenina si zmysleli, že poslať jedného buriča do Ruska nezaškodí, očakávali rozvrat a rozpad Ruska. Ale určite nečakali VOSR a jej následok – vznik silného socialistického štátu.
B. Jurný a p. Vašek v diskusii narazili na podobnú snahu voči dnešnému Rusku. Západ, USA v snahe rozložiť Rusko, rozbiť ho na menšie štáty sa snaží o podporu rôznych disidentov, opozície, i komunistickej strany Ruska. USA ju chápu len ako jednu a to najsilnejšiu opozičnú stranu, vôbec nič im nehovorí nejaká dialektika dejín, revolúcií. Preto sú ochotní podporovať aj komunistov.
Otázka stojí, či dnešní konzervatívni komunisti sú schopní pracovať v duchu Lenina – ale prenesúc sa na potreby dnešnej doby, nie pred 100 rokmi. Neštudujem až tak podrobnosti ruskej scény, ale keď som hľadal nejaké texty k marxizmu, nejaké vízie, programy, je to veľmi skromné. Takže si myslím, že svojou neschopnosťou by KSFR mohla narobiť Rusku viac problémov ako pozitív. To už nech tam radšej vládne Putin, aspoň sa udržiava aká-taká rovnováha vo svete, poriadok, inak by sme mohli skĺznuť do totálneho chaosu a tretej svetovej vojny.
Pokiaľ som to trochu sledoval, prezidentský kandidát KSRF Grudinin vyhlasoval, že v zahraničnej politike Ruska by nemenil nič, ale vo vnútornej Socio-ekonomickej rovine veľa.
Pre mňa je nepochopiteľné, že Putin je pod vplyvom Kudrina, Nabjulinej a podobných ekonomických liberálov, hoci Glazjev, Chazin a podobní ho vyzývajú, aby túto líniu opustil, prípadne sa ich zbavil. Neviem, prečo to neurobí. Ak niekto do toho vidí, uvítal by som informáciu.
Nemám v tomto smere dobrý prehľad, takže sa necítim kompetentný. Aj ja osobne by som privítal informácie o činnosti, smerovaní komunistov v Rusku, ale aj v Číne. Neverím, že keby tam bolo niečo zaujímavé, žeby sa to neprekladalo.
Pane Juhár, vítejte.
Nebudu se v tuto chvíli rozepisovat, byť by to bylo záhodno. Stručně. Putin je Jelcinův člověk. Nebyl to nikdo jiný než právě krvavý Jelcin, kdo dosadil svého člověka z petrohradského hnízda zmijí, tedy Vladimíra Putina, bývalého důstojníka KGB, bývalého člena KSSS. To by Vám mělo samo o sobě napovědět, proč se Putin chová tak, jak se chová, ač, jak zcela správně píšete, jeho vlastní poradce akademik Sergej Glazjev mu přece od rána do večera radí zcela v duchu záchrany Ruska před konečnou zkázou, která je již nebezpečně blízko. Putinova role je mimořádně špinavá – připravit Sibiř pro Čínu a USA.
Pane Antal, zdravím Vás.
S Vaším názorem, že socialismus zůstal i po VŘSR třídní společností, samozřejmě, souhlasím. Byl to Josef Stalin, kdo tvrdil nejen totéž, ale kdo tvrdil i cosi více. Cosi, o čem jste ani Vy nenapsal, i když, jak tuším, o tom víte. A sice, že za socialismu nezmizely dokonce ani třídní antagonismy. Ba co více, jak správně tvrdil Stalin, ZA SOCIALISMU TŘÍDNÍ BOJ NEUSTÁVÁ, ALE NAOPAK ZESILUJE! Ostatně, tahle SVATÁ myšlenka se doslova přetavila do děsivé podoby kontrarevoluce na přelomu 80. a 90. let.
Není tajemství, že Stalin po r. 1945 měl v úmyslu zrušit výsadní postavení aparátu KSSS, poněvadž viděl, nakolik narůstá burž. morálka přímo v nejvyšších patrech aparátu strany. Přirozeně, za tento úmysl, dle všech pramenů, byl nakonec Stalin i zavražděn. Pravda, nejen z tohoto důvodu, ale také kvůli tomu, že Stalin zrušil vazbu rublu na USD, když vytvořil pevnou vazbu rublu na zlatý základ. Ostatně, přesně z tohoto důvodu byl zavražděn i M. Kaddáfí a s ním i celá Libye.
Pane Antal, dokonce i s Vašimi názory ohledně KSRF lze do jisté míry souhlasit. O to více, že Zjuganov je slouha Putinova. Nicméně, ne zcela s Vámi souhlasím. Vysvětlím. Tak jako neplatí rovnice Rusko=Putin, tak neplatí rovnice KSRF=Zjuganov. Opravdu dost jsem se vyjadřoval na diskusním fóru KSRF v letech 2004-2009 na toto téma. Až tak moc, že jsem nakonec od stoupenců Zjuganova dostal natolik po čuni, že si to budu pamatovat do své smrti. A nejen na webu KSRF, ale také, což mně je docela líto, i na fóru deníku Sovětskaja Rossija, která v současnosti je ve své podstatě plně na straně Zjuganova.
Přirozeně, chci se zde zmínit o člověku, kterého jsem jako český komunista, byť jen poslední v řadě, dost silně zdůrazňoval po dobu několika let právě na výše uvedených webech, jelikož v osobě tohoto člověka vidím nemalou spásu pro záchranu KSRF, a tedy i celého Ruska. Jedná se о mého vrstevníka, podle mého neochvějného přesvědčení o vůbec nejlepšího člověka na post předsedy KSRF. Mám na mysli docenta Vladimíra Ulase, VŠ pedagoga, skvělého voj. leteckého inženýra a věd. pracovníka na poli letectví a kosmonautiky, absolventa fakulty výpoč. techniky a kybernetiky Moskevské státní univerzity. Revoluční projev doc. V. Ulase ohledně zrádcovské role G. Zjuganova uvnitř KSRF je dokonce na internetu:
https://www.youtube.com/watch?v=I3FsQ1OBg2k
Nicméně, stalo se, že se Zjuganovu podařilo tohoto naprosto skvělého kandidáta na post předsedy KSRF dosti nevybíravým způsobem odrovnat na vedlejší kolej, bohužel.
Pane Antal, s Vaším názorem, že Putin to ve světě drží nad vodou, lze souhlasit jen posud, pokud se smíříme s tím, že životní úroveň většiny obyvatel RF je horší než za Jelcina, jakož i s tím, že ruská ekonomika z více než 50 % je ve vlastnictví zahran. firem, především USA.
Pán Vašek, áno, viem, že Stalin hovoril o zosilovaní triedneho boja. Ale ako viem, vyhlásením Veľkej vlasteneckej vojny upustil od tejto tézy, pretože potreboval zjednotiť všetky národné sily na boj proti fašizmu.
Či boja jeho téza odôvodnená, neviem objektívne posúdiť, nemám k tomu preštudované všetky potrebné fakty.
Z hľadiska všeobecných súvislostí to pripúšťam, teda aj triedne antagonizmy, ale nehovoril by som o socializme všeobecne, iba o jeho prvom, utváracom štádiu, majúcom podobu diktatúry proletariátu. Teda do ukončenia tohto štádia v r. 1968, resp. do r. 1957, tretej a teda krízovej fázy diktatúry proletariátu, kedy triedny boj potichu ustával.
Po r. 1968 sa socializmus výrazne demokratizoval, liberalizoval, triedne rozdiely sa stierali, skôr v tomto období možno hovoriť o triednej spolupráci. Dokonca aj na medzinárodnej scéne, po stabilizácii a posilnení pozícií socializmu po r. 1968, sa uvoľňujú vzťahy aj medzi kapitalistickým Západom a socialistickým Východom a začína obdobie spolupráce. Inštitucionálnym výrazom bola Helsinská konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe a podpis viacerých, prvých odzbrojovacích aktov v histórii.
A po r. 1986, kedy začala kríza druhého, hlavného štádia klasického socializmu, sa socializmus ešte viac liberalizoval a demokratizoval, spolužitie krajín s rozdielnym spoločenským systémom sa považovalo tiež za formu triedneho boja.
To považujem za zákonitý vývoj. Problém vidím inde, že si Gorbačov pustil z ruky ekonomické zdroje, v rámci eufórie demokratizácie spoločnosti si ich privlastnili podniky a jednotlivci. Pritom v dobe prestavby spoločnosti je nutné naopak koncentrovať zdroje, ako to urobil aj kapitalizmus počas prvej akumulácie, či následne aj cez kolonizáciu a imperializmus. Nepustila si ich z ruky ani Čína a výsledky vidíme.
Väčšina ľavice asi v tomto problém nebude vidieť, pretože vývoj spoločnosti začala chápať mimo ekonomického vývoja (odmietanie materialistickej schémy dejín) a problémy vidí skôr v mravnej, sociálnej sfére prostredníctvom koncepcie spravodlivej spoločnosti.
Pán Vašek, zrejme sa v niektorých otázkach nezhodneme, ale to je prirodzené, ja v tom nevidím problém. Máme spoločný základ a vieme spolupracovať.
Poznáte môj postoj, nikdy som neupieral právo ľavičiarov na svoj názor a hlavne svoj spôsob života. Aj keď vyslovím svoj názor na jeho perspektívy, neznamená to, že ho vylučujem, skôr by som povedal, že dávam k dispozícii svoje poznatky pre lepšiu orientáciu ľudí kam sa zaradiť v súlade so svojimi potrebami. Človek by sa mal slobodne rozhodovať na základe dobrých poznatkov o tom, čo ktoré smerovanie znamená.
Pane Antal, příjemnou sobotu. Trochu pobesedujeme. )
viem, že Stalin hovoril o zosilovaní triedneho boja. Ale ako viem, vyhlásením Veľkej vlasteneckej vojny upustil od tejto tézy, pretože potreboval zjednotiť všetky národné sily na boj proti fašizmu. ►S tímto souhlasím, bylo to tak.
Či boja jeho téza odôvodnená, neviem objektívne posúdiť, nemám k tomu preštudované všetky potrebné fakty. ►K tomu nemusíte, pane Antal, až tak moc studovat. ) Stačí si probrat, co se dělo od nástupu Jurije Andropova, ale zejména od nástupu M. Gorbačova do čela KSSS. Zpočátku to bylo velkolepé období nového a nebývalého budování a zkvalitnění socialismu, v duchu současné Číny, dokladem např. budiž toto (tohle by za Putina Rusko neuskutečnilo ani za tisíc let, Sověti to zvládli za 5 let!):
https://www.youtube.com/watch?v=WMzU07oH5C4
nebo toto:
https://www.youtube.com/watch?v=zTZAGepXBjw
nebo toto:
https://www.youtube.com/watch?v=dGEbT8ONdNQ
A ke konci perestrojky Gorbačov vydal rozkaz všechno to, co perestrojka ve smyslu ekonomiky, vědy a techniky začala doslova chrlit jako na běžícím pásu, ZASTAVIT A ZNIČIT. Co to tedy bylo jiného, když ne zločinný akt VELEZRADY ve smyslu likvidace 70-letého budování socialismu v největším státě planety? Byl to přece Gorby, kdo veřejně se nechal slyšet, že se nikdy necítil být komunistou! Takže o jakýchkoli „obj. příčinách“ pádu SSSR a následně celého evr. socialismu – NEMOHLO BÝT ANI REČI!
Po r. 1968 sa socializmus výrazne demokratizoval, liberalizoval, triedne rozdiely sa stierali, skôr v tomto období možno hovoriť o triednej spolupráci. ►Ovšem, do příchodu Andropova a Gorbačova k moci. Dokud SSSR řídil za Stalina Nejvyšší sovět a ne jeden jediný gen. taj. strany, bylo vše v SSSR v pořádku. Jakmile však Stalina zabili, začala nebývale bujet buržoazie ve stranických řadách, doslova jako rakovina v našem těle. Pravda, ne hned. Chruščov to nastartoval na bájném 20. sjezdu v únoru 1956, Brežněv to pak zastavil, dokud se nestal senilním. A pak, po r. 1982, tedy po smrti Brežněva, se začaly dít věci…
Dokonca aj na medzinárodnej scéne, po stabilizácii a posilnení pozícií socializmu po r. 1968, sa uvoľňujú vzťahy aj medzi kapitalistickým Západom a socialistickým Východom a začína obdobie spolupráce. ►Ovšem, to máte pravdu.
Inštitucionálnym výrazom bola Helsinská konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe a podpis viacerých, prvých odzbrojovacích aktov v histórii. ►Naprostá shoda.
Problém vidím inde, že si Gorbačov pustil z ruky ekonomické zdroje, v rámci eufórie demokratizácie spoločnosti si ich privlastnili podniky a jednotlivci. ►Zde se neshodneme. Můj pohled v souladu s ruskými komunisty, ale nejen s nimi, je přesně opačný oproti Vám, pane Antal. Gorbačov pustil z ruky nikoli ekonomiku, ta se totiž i s vědou rozběhla doslova fantastickými tempy (nahoře jsem to doložil třemi příklady), včetně malospotřebního trhu (začal doslova bujet pestrostí nabídky!), ale politiku! Gorbačov sáhl na to nejsvětější, on začal likvidovat socialismus jako politický systém! Proto Čína jede v ekonomice, vědě a technice jako čert, protože Čína nepustila otěže řízení státu komunistickou stranou! V ČLR nemá prezident tu moc faraóna Tutanchamóna, jako měl Gorbačov nebo dnešní Putin! V Číně vše řídí Všečínské shromáždění lid. zástupců! Stejně jako i Nejvyšší sovět SSSR za Stalina!
Pritom v dobe prestavby spoločnosti je nutné naopak koncentrovať zdroje, ako to urobil aj kapitalizmus počas prvej akumulácie, či následne aj cez kolonizáciu a imperializmus. ►Ne! Přesně naopak, pane Antal! Proboha! Je nutná decentralizace zdrojů, ale pod přísným dohledem státu, jak se to děje v současné ČLR! Tam soukromý sektor zaujímá v ekonomice celých 40 %! To není koncentrace zdrojů, ale přesně naopak, DECENTRALIZACE EKONOMIKY! Ale když ten soukromý majitel firmy dělá bordel, jde rovnou ke zdi! Gorbačov to dělal přesně naopak, učinil vše pro to, aby rodící se velkoburžoazie z řad KSSS nebyla nikdy brána k zodpovědnosti za své činy!!!
Pane Antal, v r. 2016 soukromé firmy v ČLR vytvořily 80 % prac. míst, zabezpečily 60 % HDP celé Číny, odvedly celou polovinu všech daní do státní kasy! Tohle je základní princip čínské decentralizace ekonomiky pod ochranou politiky socialistického režimu pod vedením Všečínského shromáždění lid. zástupců v rámci vedoucí úlohy Komunistické strany Číny!
ZDROJ:
1) http://развитие-китая.рф/Эффекты-стратегии-децентрализации-Китай-681.html
2) https://www.sb.by/articles/bogatymi-ne-rozhdayutsya.html
Väčšina ľavice asi v tomto problém nebude vidieť, pretože vývoj spoločnosti začala chápať mimo ekonomického vývoja … a problémy vidí skôr v mravnej, sociálnej sfére prostredníctvom koncepcie spravodlivej spoločnosti. ►Pane Antal, ale bez mravního rozměru socialismus není možný, jinak se stáváte technokratem bez chuti a zápachu, asi jako jídlo bez koření. Pokud totiž ruský oligarcha doslova dře kůži z ruského člověka, stejně jako to činili egyptští faraóni s nebohými zástupy otroků, tohle přece není morálka, že ano? Ale pokud i vysoce postavený komunistický potentát v Číně jde ke zdi za to, že skrze své milionářské kamarády činí totéž se svými dělníky, pak to má, ta ekonomika a politika, morální rozměr, že mám pravdu?
Pán Vašek, zrejme sa v niektorých otázkach nezhodneme, ale to je prirodzené, ja v tom nevidím problém. Máme spoločný základ a vieme spolupracovať. ►Nemám nic proti, pane Antal. Výše jsem se vyjádřil dostatečně, co mám na mysli. )
Pán Vašek, ja som nepovedal, že ekonomika ZSSR za Gorbačova upadala, ale že si pustil z rúk ekonomické zdroje. To je rozdiel, ekonomika síce mohla šlapať, ale ZSSR ako štát, celok chudobnel, podniky a jednotlivci, teda prvky tohto celku bohatli. To je cesta k tomu, aby sa bohaté prvky celku necítili byť viazané chudobným celkom a usilovali o rozpad, osamostatnenie. Ak ekonomika šlapala, vládol prestavbový politický optimizmus, potom nebol dôvod k rozpadu.
Čína naopak koncentrovala obrovské národné finančné a ekonomické zdroje, dnes má devízové rezervy okolo 3 – 4 bilióny dolárov, najväčšie na svete. To jej uvoľňuje ruky, cíti sa slobodnejšou v rozhodovaní, nemôžu na ňu zatlačiť ani USA. A môže určovať vývoj, postupne vytláčať kapitalizmus.
Americké elity a Trump to pochopili a zatrúbili proti globalizácii, proti globálnej previazanosti ekonomiky, čo vyhovuje silnej Číne.
Asi tu budem „za zlého…“: Po 1. Prekvapuje ma, že tu vyšiel príspevok 8.11. od podpredsedu KSS Jalala Sulejmana, ktorý sa dlhodobo už angažuje viac v protestoch proti prerozdeľovaniu ilegálnych imigrantov do členských krajín EÚ a najnovšie hlasno, veľmi hlasno a účinne zaprotestoval na zhromaždení pred Ministerstvom zahraničných vecí SR práve 8.novembra proti súhlasu a podpisu Lajčiaka pod Globálny pakt OSN o migrácii. Veľmi dobre na videu youtobe vysvetlil, že ak čítal texty o globálnom pakte z arabského jazyka, tak ide zas iba a iba o prerozdeľovanie migrantov vo veľkých množstvách do Európy…
takže príspevok o výročí VOSR budem považovať iba za zlé načasovanie…
A po 2.: Asi je to vo mne a vo výchove z mladosti (ročník 1955, ale tokaždoročné „oslavovanie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie“ v cárskom Rusku 7.novembra 1917 za môjho života za socializmu ma skôr znechucovalo, pretože sa to už blížilo k náboženským sviatkom „nanebevzatia“ a až na vysokej škole v predmete Dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia som sa dopátral hĺbky a významu tej udalosti…a potom až pár rokov po novembri 1989, keď som pochopil, že OSLAVOVAŤ ZA SOCIALIZMU NESTAČILO, malo to byť do hĺbky poznania objasnené i s nevyhnutným dovysvetlením pre československé dejiny a Slovensko, čo to znamenalo.
…a tomuto čo píšem v poslednej vete zostala „stará“ KSČ i KSS dlžná veľmi veľa…a takisto to absolútne zle uchopila nová KSS i celá „revolučná ľavica“ na Slovensku. Toto výročie je pre ľudí narodených v roku 1990 a neskôr už asi také, ako mne ateistovi Sviatok Panny Márie Sedembolestnej…(neurážajte sa veriaci, ale skúste to pochopiť – že ani Vy nie ste oslovení výročím VOSR?)
Treba sa vrátiť „na zem“ a do reality súčasných dní: vysvetľovať tie udalosti nie SLOGANOM na ajpode, ale podporou textov, videí na youtobe, informačných a analytických materiálov tých udalostí 1917 aj v súvislosti s utrpením Prvej svetovej vojny a aj utrpením obyvateľov cárskeho Ruska, a – našich predkov v Rakúsko uhorskom mocnárstve.
Ivan Ljuljak je predsa výborný historik…chýba vo videách, chýba v textoch, chýba pri vysvetľovaní týchto VOSR udalostí mladým ľuďom narodeným okolo 1989…nemusí byť vidieť na TV, ale mal by byť počuť a mal by byť šírený textami.
S úctou…mimochodom, koľkí z vás mali to životné šťastie v originál ruštine vypočuť výklad tých udalostí ako vysokoškoláci priamo v Peterburgu (vtedy v Leningrade), byť pri Zimnom paláci, prechádzať sa po Aurore, navštíviť pevnosť Kronštadt, v zime pocítiť chlad ruskej zimy pri vchode Smoľného paláca a v Moskve i Leningrade navštevovať všetky tie miesta, kde pôsobili Lenin, Trockij, všetci komisári? …
A predsa: píše sa rok 2018 a dnes je to už iba len historická udalosť, nie ideologický sviatok „nanenbevzatia“…máme úplne iné problémy a musíme vybojovať úplne iné BOJE!!!
Peter, s tým oslavovaním a idealizovaním máš pravdu. Príčin bolo viacero. Ako upozornil teológ Nandrásky, ľudia v socializme videli uskutočnenie raja na Zemi a tak si ho idealizovali a keď sa nepodobal ideálu, hovorili, že ich sklamal.
Svoj podiel na tom majú aj mnohí stranícki a štátni funkcionári, ktorí socializmus spájali najmä so svojou funkciou. Marxizmus a socializmus v skutočnosti nikdy nepochopili a preto ho vysvetľovali a predstavovali idealizovane a prostredníctvom naučených fráz. Ak niekto niečo dobre nechápe, aby to neukázal, tak o to usilovnejší je v jeho formálnom presadzovaní a oslavovaní. Chápali to ako povinnú súčasť ich funkcie a sám som to zažil, ak som vyslovil niečo mimo tejto povinnej výbavy, vyjavene na mňa pozerali, nerozumeli tomu.
A robili to aj nestraníci, napr. pri voľbách, vyvíjali nadprácu tam, kde sa to nežiadalo, napr. som zažil, ako nestraníci presadzovali, aby odvolilo 100 percent voličov.
A dnes v tejto tradícii idealizovania socializmu pokračujeme.
Pán Vašek,
ja nepodceňujem morálku, moje okolie ma pozná ako morálne založeného človeka. Som silne duchovne založený človek, ale duchovno mi káže, aby som rešpektoval prirodzené vzťahy, princípy tohto sveta. V tomto vesmíre rozhoduje ako čo najefektívnejšie usmerniť vo svoj prospech materiálne, energetické, informačné toky. Zefektívňovanie tohto procesu, úspory (aj prostredníctvom spájania menších celkov do väčších, teda aj globalizáciou) ukazuje zákonitý smer dejinného procesu. Ako ukázal aj Hegel a Marx, sloboda a morálka je nakoniec poznaním a rešpektovaním nutnosti.
Konkrétna podoba morálky sa odvíja od konkrétnej potreby práve tohto procesu. Nemáme rozkazovať prírode, presadzovať svoje subjektívne ničím nepodložené želania, ale načúvať prírode a konať v súlade s jej „morálkou“ a budeme sa cítiť slobodní, spokojní.
Za otrokárskej spoločnosti bola táto forma chápaná ako spravodlivá, mravná. Ani Spartakus svojím povstaním nemal za cieľ nastoliť komunizmus, ale vytvoriť znovu len nejaký otrokársky štát.
Kapitalizmus v jeho klasickej podobe možno tiež pokladať za pokrokový a teda aj mravne odôvodnený systém. Nakoniec jemu vďačíme za vytvorenie takej materiálno-technologickej základne civilizácie, ktorá umožnila prejsť k socializmu. Za pokrokový ho možno považovať do r. 1928 (Veľkej hosp. krízy 1929-33), resp. do začiatku krízy jeho klasickej podoby v r. 1848, kedy začali aj krízy z nadvýroby a jeho transformácia.
Socializmus bol pokrokom a mravne odôvodneným systémom po r. 1928. Vtedy naskočil aj motor socializmu, začalo plánovanie, päťročnice, industrializácia, kolektivizácia. A ekonomické čísla, HDP ukazujú jeho efektívnosť, teda súlad socialistickej formy s úrovňou výrobných síl, technológií. Preto sa ľudia v ňom cítili slobodní, spokojní (ako ukazuje aj výskum Ako sa písali denníky za Stalina). To, že niektorí sa necítili slobodní, že sa diali aj krivdy, na tomto nič nemení, živé systémy nie sú ideálne, tak ako ľudia nie sú ideálni, ale sú to stále ľudia. Pokladajú vari stúpenci kapitalizmu pravý, klasický kapitalizmus za omyl, zločinný systém, čiernu dieru v dejinách len preto, že bol aj veľmi krutý, nespravodlivý. Toto musíme ukázať, túto nutnosť súladu spoločenského obsahu a spoločenskej formy, od tohto odvodzovať socializmus, jeho mravné odôvodnenie. A pokus zakazovať socializmus ako zločin proti prírode, proti demokracii, ľudským právam.
Pozrite sa, všetci sa tu oháňajú morálkou, ľudskými právami – Američania, pravičiari, aj večne opitý diskutér „Brežnev“, tzv. demokratická ľavica, ktorá považuje minulý klasický socializmus za omyl.
Moja uvedomelá morálka, povedal by som silne duchovne založená morálka mi velí ísť ďalej, zmeniť spoločenskú formu v súlade s vývojom materiálnej základne a s potrebou rozvíjať ľudské slobody, ľudské práva, ľudskú individualitu, životnú úroveň. V dejinách sa to dialo len a len zmenami spoločenských foriem a ich vývojom, nie ich zakonzervovaním na večné časy.
Preto nemôžem súhlasiť so subjektivisticky, mimo reality pochopenou morálkou, akú nám predvádza ľavica – a potom sa čuduje výsledkom a svojej bezmocnosti a len nadáva a nadáva, aké je všetko zlé.
Nepotrebujeme morálku, ktorá v konečnom dôsledku vedie k nemorálnym výsledkom, ale uvedomelú morálku, ktorá zmení tento svet.
P. Vašek, pozrel som sa trochu na ten článok o Číne, pretože viem, že si väčšina autorov zamieňa neštátny sektor so súkromným. Aj v článku sa píše o neštátnom sektore, nie o súkromnom sektore. Neštátny sektor nemusí byť súkromný, môže ísť o verejný sektor: regionálne, obecné podniky, družstvá, ap. Už v deväťdesiatych rokoch upozornili na tento problém dvaja americkí ekonómovia, že došlo síce k odštátneniu čínskej ekonomiky, ale nie zosúkromníčeniu, rozhodujúci podiel získali obecné podniky. Ktoré sa síce chovajú ako súkromné, ale nie sú to súkromné podniky.
Aj na základe takýchto „súkromných“ podnikov často diskutéri hovoria o čínskom kapitalizme. Hoci socializmus mal silný štátny sektor, charakter len v klasickej podobe, socializmus nerovná sa štát, štátne vlastníctvo, ale spoločenské vlastníctvo, teda aj verejné. A už dávno sa diskutovalo o smerovaní socializmu k samosprávnej podobe – a obecné podniky sú takouto formou samosprávneho socializmu.
Chcelo by to mať presnejšie čísla o štruktúre čínskej ekonomiky.
Pane Antal, dobrou noc.
Napsal jste, že „kapitalizmus v jeho klasickej podobe možno tiež pokladať za pokrokový a teda aj mravne odôvodnený systém.“ K tomu jste připojil ještě toto: „Za pokrokový ho možno považovať do r. 1928 (Veľkej hosp. krízy 1929-33), resp. do začiatku krízy jeho klasickej podoby v r. 1848“
Jsem z toho fakt zmatený, asi jsem ve škole špatně chápal výklad dějin. Nejen rozum, ale i srdce mi nebere, jak může být něco „pokrokové a současně mravně odůvodněné“, když to „pokrokové a mravně odůvodněné“ vyvolá krvavou I. sv. válku s milióny mrtvol a dalšími mnoha milióny mrzáků a hladovějících žebráků. Pravda, pak jste to nějak opravil či co, když jste odběhl k revolučnímu roku 1848, tedy o celých 80 let zpátky. Ale i tak, opět jsem v koncích z Vašich slov. Přece v r. 1812 byla Vlastenecká válka v Rusku proti Napoleonovi, když francouzská buržoazie skrze Napoleona se snažila dobýt Rusko, asi jako i Hitler o 130 let později. Jsem z toho všeho již fakt jelen s parohy, vždyť já ani nechápu, že kapitalismus byl pokrokový…