V repríze som sa dostal k diskusii Mikloško-Osuský- Hrdlička-Blaha o legalizácií antikomunistickej propagandy. Ako autor mnohých kritických replík na adresu J. Hrdličku a súčasnej KSS, musím sa mu dvakrát ospravedlniť. Statočne čelil demagógií Mikĺoška a Osuského. Nedal sa! Statočne sa prekrikoval s arogantným Osuským a fanatickým Mikloškom. To druhé ospravedlnenie, adresujem vopred, lebo si ani tentokrát neodpustím kritiku. Ani nie preto, aby som „naložil“ predsedovi KSS, ale preto, aby sme sa (všetci) pri argumentácií, v budúcich diskusiách, vyvarovali chýb. Aby sme si nenechali si vnútiť defenzívny postoj. Uznávam je to námaha. Nielen pre dobové chyby a omyly, ale vidíme, že „experti“ v štátnom žolde alebo vydržiavaní zahraničnými „nadáciami“, denno-denne, dorábajú haldy „ideologických“ mŕtvol a morálnych prehreškov.
- Nenechajme sa uviazať k diskusii o minulosti. Napriek tomu, že antikomunistická propaganda nás rozčuľuje, keď mixuje nekvalitný účelový koktail poloprávd a ahistorických tvrdení.
Napríklad tzv. „nemorálnosť“ socialistického režimu. Ponechajme stranou, po lakte zakrvavené ruky slovenského kléru (žehnanie zbraní nemeckých kománd proti SNP, kolaborácia pri maďarizácii, desiatky a iné „privatizácie“ kléru), či fanúšikov západných demokracií (ospravedlňujúcich bombardovanie civilistov v Juhoslávií, milióny Iráčanov zabitých pod vymyslenou zamienkou, koloniálne dracovanie a klasické a novodobé otroctvo obyvateľov tretieho sveta, podporu miestnych tyranov typu Pinicheta, či dynastie Saudov, o masakroch sionistov v Palestíne, a v zbytku sveta, ani nehovoriac…). Ak nepozeráme na svet, s mnohotisícovými poslaneckými platmi, a optiku nekrivia pôžitky, zakúpené rentami z nakradnutého- „sprivatizovaného“ majetku, mala by nám „morálka“ úžerníkov a pre nich organizovaných tri milióny exekúcií na malom Slovensku, udrieť do očí… Koľko obetí úžery zbytočne končí svoj život, „v morálne obrodenom“ kapitalizme, pod kolesami rýchlikov? Koľko chudákov- bezdomovcov sa bezcieľne túla pod tmavými oknami prázdnych bratislavských bytov, koľko detí v osadách sa brodí zamrznutým blatom a koľkí „experti na rómsku problematiku“ si tlačia do hlavy pochúťky na konferenciách, zaplatených z „európskej pomoci“? Ako funguje charita? V poplatkoch za mobily a energie sa skladáme na kaviár pánovi Lasicovi, Kňažkovi a iným hochštaplerom. Na Plese v opere za svetiel kamier, a každodenne „v podpore dekadentnej kultúry“ pre TV umelcov z „tejto krajiny“. Organizátori „zo vstupného“ raz ročne navaria vianočnú kapustnicu sociálne odkázaným. Ich príjem stanovili ministri „sociálnych vecí“ na 66,30 na osobu a mesiac! Pre porovnanie ministerský plat, okrem úplatkov, je približne 4 800 eur…Berie zo štátneho toľko, ako 80 chudákov…
- Antikomunizmus nepestujú iba preto, aby dodatočne získali legitimitu k scudzenej revolúcií. Ide najmä o strach z budúcnosti. Režim u nás, a globálny kapitalizmus vo svete, je v hlbokej kríze. Bez „svetielka na konci tunelu“…
Systém založený na konkurencií (musíš byť bohatší, silnejší, mocnejší ako konkurent) zničil zem, civilizáciu, kultúru, zdravie a život miliárd. Oblieva ich hrôza, pri pomyslení, že ponesú zodpovednosť (a prídu o majetky), za katastrofu nazvanú „západná civilizácia“! Antikomunizmus je snaha dokázať, že všetko je horšie, ako ich vláda (churchillovsky tvrdia- my, kapitalisti, nie sme bez chyby, ale nič lepšie – ako naša vláda- neexistuje). Pritom ľudová demokracia je svojou občianskou kvalitou mnohonásobne efektívnejšia a rozumnejšia. Ideály komunizmu sú humánnejšie, ako konzumentské ambície libertaniánskeho kapitalizmu. Hanobenie reálneho socializmu je účelové. Chyby a omyly sú autorizované účelovými manipuláciami s faktami. Ignorujú že nevojenské obete mala studená vojna v oboch táboroch. Hanobia hospodársky mechanizmus socializmu, pričom cudne zamlčujú, že Západ stučnel na otrockej práci a koloniálnom drancovaní Afriky, Ameriky a Ázie a nakradnuté zdroje využíval na uzbrojenie Sovietskeho zväzu… Nemôžu pripustiť, že plánované hospodárstvo je rozumnejšie, ako konkurenčný boj. Cudne mlčia, že technologický rozvoj umožňuje efektívnejšie plánovanie, kontrolu a reguláciu (koniec-koncov neexistuje banka alebo koncern, ktorý by neplánoval, dokonca aj Hayekova spoločnosť schvaľuje svoje „plány“…)
Diskutovať je potrebné o riešeniach pre budúcnosť. A tú definujú komunistické ideály, komunistické riešenia a komunistické iniciatívy. V snahe zastaviť nevyhnutný pokrok, miestni kolaboranti nakupujú zbrane (a vodné delá), zastrašujú a korumpujú policajtov, prokurátorov a sudcov. Prijímajú zákony o veciach, ktoré nie sú v kompetencií kapustných hláv vybraných straníckymi lídrami, živiacich sa politikov, platenou oligarchami.
