Uviedla to na sociálnej sieti Facebook. „Čaká ma veľké dobrodružstvo – budem vašimi očami a ušami v Číne a budem pre vás objavovať najzaujímavejšie udalosti a miesta, o ktorých ste možno ani nevedeli!“ dodala.
Tak ako v medzivojnovom DAVe vznikali reportáže zo ZSSR, Bieloruska, Ukrajiny, Bulharska či kirgizského Interhelpa, ako aj sociografické štúdie zo Slovenska (Kysuce, Heľpa), čo teda prepájalo národný (v kontexte kritiky dobovej chudoby), ako aj internacionálny ráz časopisu (pripájame ako dôkaz nižšie v prílohe nižšie), tak aj v 21. storočí pripravuje DAV DVA reportáže z ďalekého sveta, kde sa buduje iný typ spoločnosti.
Ani v dejinách DAV DVA to nie je prvý krát. Aj keď nedisponujeme takými možnosťami, a takým množstvom autorov, naša redaktorka Lucia Hubinská už absolvovala pobyt na Kube (pozri: Lucia Hubinská je na Kube, 6. Medzinárodná konferencia za Rovnováhu sveta v Havane: Nová éra globálneho poriadku mimo západných ilúzií) a taktiež mapuje situáciu v Londýne. V DAV DVA vyšli aj ďalšie články o alternatívach voči súčasnému modelu. V minulosti pripravil Tomáš Bóka reportáž o Juhoslovanskom socializme, Dávid Diczházy o Mondragone a vyšiel tiež článok o Marinalede. Redaktor DAV DVA lp tiež pravidelne navštevuje Srbsko, Slovinsko, Maďarsko, Českú republiku a nadviazal tiež spoluprácu s Kazachstanom a Kubou, takže v príprave sú ďalšie medzinárodné presahy. Nakoľko je v logu DAV DVA pätcípa hviezda, čo značí internacionalizmus, ambíciou DAV DVA je byť svetovým. Zatiaľ najvyšší internacionálny presah DAVu je citácia v kubánskych periodikách (Revista digital eslovaca DAV DVA publica entrevista realizada al Embajador cubano, Revista digital eslovaca DAV DVA).
Hodnotím to veľmi pozitívne.
…
A možno sa konečne odhodláme k tomu, že preložíme čínske učebnice ekonómie, riadenia, politiky (v Rusku vyšlo viacero prekladov) a európska ľavica sa začne opierať nielen o idealistické západoeurópske ľavicové myslenie, ktoré ju zaviedlo do slepej uličky a bezvýznamnosti, ale aj o reálnu prax moderného socializmu (post-klasického socializmu) a utvárania globálnej civilizácie.
…
V prípade Číny a socializmu nejde „o inú formu riadenia“, alebo ako sa hovorí, ako o alternatívu ku kapitalizmu. Socializmus nie je alternatívou kapitalizmu, historicky to nie sú susediace, konkurujúce si systémy – ale socializmus je pokračovaním a prekračovaním kapitalizmu. Je teda historicky, evolučne, kvalitatívne vyšším systémom, dáva viac priestoru ekonomickému, technologickému rastu a iniciatíve ľudí. Je to dôsledok pôsobenia zákona súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl (alebo formy s obsahom).
…
Civilizácia sa od roku 1998 nachádza v prechode od socializmu (a celej triedno-štátnej formy: nevoľníctvo, kapitalizmus, socializmus) ku globálnej civilizácii. Nejde o žiadnu multipolárnu civilizáciu, vytvorenie viacerých mocenských pólov vo svete (USA, Rusko, Čína, EÚ, Turecko, Saudská Arábia, Brazília, Izrael), ktoré si rozdelia svet a budú sa vzájomne držať pod krkom. Pri neustálom vývoji zbraňových systémov, biotechnológií, informačných technológií a rozporov by nakoniec táto civilizácia zhorela v ohni vojny.
Východiskom je prechod ku globálnej civilizácii. Tento prechod je sprevádzaný silnými turbulenciami, ktoré dnes pozorujeme. A Čína predstavuje vedúcu silu, revolučný subjekt tejto premeny.
Ešte pred pár rokmi ma redaktori DAVDVA vyhadzovali za takéto závery z diskusie, vraj mám ísť predávať zeleninu na ttj. Uvidíme teda, s akými závermi príde Lucia z Číny.