Prípad „Mazurek“ som pri prvom počutí chcel okamžite komentovať. No, moja liknavosť zapríčinila, že keď som si sadol k počítaču, už boli siete obťažkané komentármi. Reakcia R.Fica ešte rozdráždila novinársku obec a posunula diskusiu až na dreň sporov opozície a koalície, či k fundamentálnemu zápasu proti nacizmu. Oba spôsoby takejto politizácie ma odradili od témy. Nechcem „podporovať“ ani súčasnú koalíciu či jej opozíciu, a určite nie fašizáciu spoločnosti.

S odstupom doby ma však obchádzanie niektorých aspektov „prípadu“ núti na obchádzané, upozorniť:

  1. Použitie mocenských nástrojov – polície, prokuratúry a súdu – proti vyslovenému názoru je v zjavnom rozpore s ústavným znením práva na názor (toto právo nie je obmedzené „odborným“ hodnotením názoru). S názorom možno súhlasiť alebo nesúhlasiť. Žiadna skupina nemá právo svojim rozhodnutím jednotlivcovi právo na názor odňať. A to ani „zákonom“. Zákonom naviac nemožno založiť rozpor s ústavou a medzinárodnými záväzkami. Nie je možné, aby nátlak skupiny ľudí – novinárov, politikov, lobbystov, politických lídrov donútil súdy „politicky“ rozhodovať o veci, či dokonca za vyslovený názor trestať!
  2. Použitie moci štátnych inštitúcií v takomto prípade je priznanie, že tieto skupiny nie sú schopné nesprávnemu názoru (napr. názoru M. Mazureka o stotožnení etnickej príslušnosti a správania sa) oponovať. Ex-prezident Kiska, prezidentka Čaputová, lídri a poprední diskutéri parlamentných strán, novinári hrdiaci sa ostrým perom vysokoškolskí učitelia nemajú autoritu, schopnosti a odvahu čeliť názoru mladíka, ktorý neabsolvoval žiadnu vysokú školu? Naozaj politická tzv. elita musí použiť „obušok“ a to ešte cudzími rukami… Ubohí reprezentanti „vlastných názorov“.
  3. Strata mandátu na základe vysloveného názoru (hoc, ako sporného) je tragickým koncom liberálnej politiky. Opomeniem, že štát, ktorý trestal, bežne používa fašistické metódy odpočúvania, sledovania, udavačstva, platených provokatérov a platenej klaky. Prípad mi pripomenul hanebnú, epizódu, ktorým česká polícia zabezpečila v roku 1998 zvolenie V. Havla prezidentom. Poslanca M.Sládka uväznili na Pankráci v januári 1998, s odôvodnením, že sa vyhýba súdu (mimochodom M.Sládek súd vyhral a žaloba, že sa výrokmi o Nemcoch dopustil hanobenia, bola odmietnutá…). Sládek, však prišiel o možnosť zúčastniť sa prezidentskej voľby. V nej svoj mandát obhájil Václav Havel v druhom kolepráve o jediný hlas.
  4. Šéf Slovana, roztopašný syn oligarchu hajloval na plnom štadióne a pred televíznymi kamerami za 5.000. M. Mazurek za názor v regionálnom rádiu, ktorý je sporný, ale ako uviedol aj R. Fico, nie neobvyklý, prišiel o mandát poslanca NR SR. A dostal dvojnásobnú pokutu. R. Fico mal pravdu, že to je ukážka mediálneho lynču a politického prenasledovania na ktoré sa prepožičali súdy, prokuratúra a polícia. Čo iné ako politizácia štátu je nebezpečným znakom fašizácie? Iste, s nekorektným názorom je potrebné viesť polemiku. Je dôležité takéto názory odmietať… (Prejdite sa bratislavskými stavbami, výkopmi, úpravami parkov, ciest a zistíte, že lopatami sa oháňa mnohonásobne viac Cigáňov ako väčšinovej populácie – a aj to sú spravidla Ukrajinci, Moldavci, Srbi a nie miestni väčšinoví obyvatelia!!!). A tak iba čakáme na demokratického lídra, ktorý bude mať dosť autority, aby mohol zakričať: Obušku, do pytle!!!

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Juraj Janošovský: Obušku z pytle ven!

  • 18. septembra 2019 at 14:33
    Permalink

    Súhlasím, rovnako ako pri komentári R. Michelka.
    Rovnako však opäť musím pripomenúť, že problematický rozsudok bol vydaný na základe tých ustanovení, na ktorých má výrazný autorský podiel vláda Smeru. Ak teda R. Fico tvrdí, že to je „ukážka politického prenasledovania na ktoré sa prepožičali súdy“, tak sa tak deje na základe tých ustanovení Trestného zákona, na ktorých má sám podiel. Je už len čerešničkou na torte, že sám je stíhaný na základe Chmelárovho trestného oznámenia (to je zase Chmelárov debilizmus).
    Ak teda chceme dať „obušok do pytla“, v prvom rade treba zrušiť príslušné ustanovenia o „trestných činoch extrémizmu“. Pretože gumové zákony rovná sa gumové rozsudky.

    Reply
  • 18. septembra 2019 at 16:01
    Permalink

    Súhlas s autorom aj komentárom vyššie.
    Ešte jedna vec – na tomto prípade je vidieť, prečo je zlé, keď výkonná moc (vládna koalícia) má v rukách aj zákonodarnú moc (NRS). Veď keby kotlebovci vyhrali voľby, tak presne tie paragrafy, ktoré sa použili proti Mazurekovi, by stačili na odsúdenie viacerých politikov vrátane bývalého prezidenta za ich kolektívne hanobenie kvôli domnelému fašistickému politickému presvedčeniu (ktoré sa nepreukázalo, lebo strana rozpustená nebola) a kvôli verejnému vyzývaniu na obmedzenie ich demokratických politických práv.
    Dnes sú predsedníctva koaličných strán, ktoré majú faktickú výkonnú moc, nad legislatívnou mocou, lebo v NR majú svojich lojálnych poslancov. Preto je treba, aby vrcholným legislatívnym orgánom nebola NR, ale všetci občania – referendum.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom