Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Niekto má málo

a niekto ma veľa.

Niekto vtáky kŕmi

a niekto ich strieľa.

Nieto kvety sadí

a niekto ich  trhá.

Niekto oštep láme

a niekto ho vrhá.

Niekto stúpa

a niekto padne,

niekto sa zdvihne

a niekto leží na dne.

Nieto sa plazí

a niekto vzdoruje,

niekto pravdu zabíja 

a niekto za ňu bojuje.

Niekomu stačí,

keď sa páči.

Slavomíra Kotrádyová

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


34 thoughts on “Slavomíra Kotrádyová: KAPITALIZMUS

  • 15. januára 2020 at 17:41
    Permalink

    Súdruhovia !

    teraz keď nás, proletariát, komunisti opustili a nechali nás napospas kapitalizmu, musíme si pomáhať ako vieme…trebárs aj ezoterikou ( …nemýliť s erotikou… ).
    Tak tu mi Vám pri umývaní riadu preletela ponad hlavu madame genialita a ošľahla ma myšlienkou :

    Blížme sa k jednej z najdôležitejších dejinných križovatiek ľudstva a Zeme. Rozhodnutie ovplyvní tieto dve entity tak, že rozhodnutie zlé môže znamenať až ich zánik.
    Ak zostúpim z úrovne Zeme/ľudstva, na úroveň štátu/občana – o čom to budeme rozhodovať ?

    A – rozhodovali sme už niekedy o niečom takom dôležitom ? Kto a kedy sa nás vlastne pýtal, v akom spoločenskom zriadení chceme žiť ? Pamätáte sa na referendum o vstupe do eurozväzu EZ ? Všetci ( politici ) za, nikto proti, samé výhody, žiadne nevýhody, samá propaganda, žiadna diskusia. Takže čo Vás pri umývaní riadu môže napadnúť za myšlienka … ?

    REFERENDUM O K A P I T A L I Z M E !

    Spýtajme sa konečne ľudí priamo, v akom zriadení vlastne chcú žiť. Viem – kapitalisti sa hneď rozštekajú, že občania sa rozhodujú pri voľbách, a keďže sa rozhodujú tak ako sa rozhodujú a hromadne proti zriadeniu neprotestujú, tak to vlastne nepriamo znamená, že súhlasia s kapitalizmom.
    Ale aká by bola odpoveď ľudí na priamu otázku v akom zriadení chcú žiť, po tom ako by prebehla na túto tému celospoločenská beseda, kde by kapitalisti obhajovali výhody kapitalizmu a nevýhody socializmu, a socialisti výhody socializmu a nevýhody kapitalizmu ? Prípadne by iné skupiny navrhli a prebrali ešte aj iné možné spoločenské zriadenia. V tejto diskusii by sa prebrali všetky dôsledky takého , či onakého rozhodnutia ? Referendum by sa mohlo stať tradíciou, a opakovať sa každých 10-20 rokov, a z neho by bolo úplne jasné a nespochybniteľné, v akom zriadení chce nadpolovičná väčšina žiť.

    Intelektuálna a politická ľavica by mala byť nositeľkou tejto myšlienky, a presadzovať ju do verejnej rozpravy, pretože tá nikdy neprebehla o kapitalizme a socializme. Z rozpravy je dokonca vytesnený aj pojem kapitalizmus, popisujúci súčasné zriadenie a je zámerne nahrádzaný ľúbivejším pojmom ( rádoby synonymom ) demokracia. A spor socializmu s kapitalizmom je tak tiež zámerne nahradený sporom v hraniciach kapitalizmu – konzervativizmus- liberalizmus.

    Ak by som vedel, že naozaj väčšina ľudí chce kapitalihnus, so všetkými jeho slasťami, naozaj by sa mi zaspávalo ľahšie, aj keď s povzdychom, že som sa narodil v zlej krajine, alebo medzi zlými ľuďmi. Ale takto ja jednoducho tomu nemôžem uveriť, že by sa INFORMOVANÁ väčšina priamo rozhodla pre kapitalihnus. Stále si myslím, že väčšina ľudí je neinformovaná a teda nevedomá, súčasný stav chápu ako daný a nemenný, prípadne že „tí druhí“ takéto zriadenie chcú a volia a preto je také, aké je.

    Priama otázka : V akom spoločenskom zriadení chcete žiť ? by ľudí vyprovokovala k rozmýšľaniu iným spôsobom, ako je to pri voľbách, a pokiaľ by boli poučení, potom by bolo ich vedomé rozhodnutie o spoločenskom zriadení priame a „to správne“. A o stupeň dôležitejšie, než ako je pri voľbách.

    Téma pre ľavicu – čo Vy na to ?

    Reply
    • 15. januára 2020 at 18:17
      Permalink

      Áno, Martin, skvelý nápad. Mimochodom, už niekoľko mesiacov pomerne s malým zatiaľ úspechom hovorím o tom, že je potrebné referendum o ústave – základnom zákone štátu, v ktorom je definovaný aj politický systém (zriadenie). V podstate ten váš nápad je plne kompatibilný. Prvým krokom by bolo referendum o tom, či chceme žiť v tomto politickom systéme, ktorý máme dnes (platná ústava). Predpokladám, že výsledok by bol záporný a potom by bolo nutné zorganizovať diskusiu o novom politickom systéme.

      Reply
      • 15. januára 2020 at 18:38
        Permalink

        Len nerozumiem tomu, prečo protikapitalistická ľavica, pokiaľ je protikapitalistická, nespochybňuje pádnosť kapitalistického spoločenského zriadenia, keďže neprebehla verejná rozprava a hlasovanie o podobe spoločenského zriadenia. Obdobne sa dajú spochybňovať aj naše členstvo v EZ ( namiesto analýzy propaganda ) a v NATO ( bez referenda ). Veď toto je pre protikapitalistickú ľavicu tematická zbraň – programová atomofka !

        Ako to, že to za 30 rokov nikoho z nich nenapadlo – nechať si potvrdiť kapitalihnus ľudom. Až mňa – a ešte pri umývaní riadu. Takové neščesci !

        Reply
        • 15. januára 2020 at 19:55
          Permalink

          Stranícke aparáty sa boja referenda a priamej demokracie, lebo to by bol koniec monopolu ich moci. To sa rovnako týka „ľavicových“ strán, lebo straníkom ide viac o podiel na moci, než o vec. Zatiaľ výnimkou sú doterajší outsideri Chmelár a Kotleba. Menovite Kotleba sa chytil témy referenda preto, že v iných väčších stranách je nulový záujem.
          Súhlasím s vami, že je to výborná tematická zbraň, lebo svojprávni ľudia nebudú dobrovoľne súhlasiť s vykorisťovaním.

          Reply
          • 15. januára 2020 at 20:09
            Permalink

            Záleží na tom, ako by sa „zvládla“ informačná kampaň pred referendom. Aby bola vecná, objektívna, vzdelávajúca – skrátka aby občan mal možnosť zvážiť klady a zápory každého z ponúknutých zriadení. Ide o to, či v podmienkach tohto bulvárneho kapitalizmu možné.

            A ak by sa takto poučení ľudia rozhodli pre kapitalihnus, skutočne by mi odľahlo, že až teraz dobre vedeli čo činia – a či sa negatíva, predstavené socialistami v ich životoch časom naplnia.

            Je to trochu idealistické, ale…

            …chopiť sa tejto témy už len pre ten hurhaj, čo by to v spoločnosti spôsobilo…ľudia by si začali vravieť – kurník, áno, ja chcem rozhodnúť o tom, v akej spoločnosti chcem žiť ( …aby som „im“ ukázal … )

            Potrebujeme novú, funkčnú komunistickú stranu – protikapitalistickú komunistickú stranu.

        • 15. januára 2020 at 20:37
          Permalink

          Martin, súčasné KS sú protikapitalistické, v tom nie je problém. Ale revolučné KS musia byť aj protisocialistické. V zmysle pozitívnej negácie socializmu, pozitívneho prekročenia socializmu.
          Toto je však možné pochopiť len z marxistickej, vedeckej roviny, vedeckej analýzy kapitalizmu a socializmu a nie z roviny emotívneho antikapitalizmu. Celý problém socializmu a kapitalizmu sa dnes dostal do fanúšikovskej roviny, tí fandia socializmu, že je lepší, tí kapitalizmu.
          Pritom tento spor nie je o fandení, ale o tom, že každá spoločenská forma zodpovedá určitej úrovni výrobných síl, určitej epoche, vtedy systém pracuje efektívne, je sociálne spravodlivý.
          Komunistické hnutie nie je hnutím, ktoré má nastoliť nejaký stav (socializmus, komunizmus, či iné), ale revolučným hnutím, ktoré má prekonať akýkoľvek stav, teda aj socializmus.

          Reply
          • 15. januára 2020 at 21:35
            Permalink

            Súhlas. Nemá zmysel vrátiť späť socializmus, ktorý sme poznali. Je treba prekonať ho a otvoriť priestor na ďalší vývoj.

          • 15. januára 2020 at 22:03
            Permalink

            Pán Moravčík, lenže zrejme tu u tzv. modernej, či demokratickej ľavice, ktorá sa stavia do opozície ku komunistickej ľavici, dostaneme do problému s postojom ku klasickému socializmu.
            Ja totiž hovorím o pozitívnom prekonaní socializmu, jeho pozitívnej negácii, teda hodnotím ho pozitívne, na rozdiel aj od predsedu KSS ako systém v norme, zodpovedajúci výrobno-technologickej úrovni 20.st. Ktorý ale (pozitívnym) vývojom zastaral – a ako hovoríte, treba otvoriť priestor pre ďalší vývoj.
            Kvôli nepochopeniu tohto metodologického rozdielu nedokáže ani Edo Chmelár vybudovať revolučný ľavicový subjekt, bude ho umiestňovať niekde medzi sociálnu demokraciu a komunistov. Ako som napísal zopárkrát už dávnejšie, revolučný subjekt musí stáť naľavo aj od súčasných KS, musí dokázať prekročiť aj socializmus.

          • 15. januára 2020 at 22:49
            Permalink

            Pán Antal, trochu už svoje názory poznáme z predchádzajúcich debát. Preto Vás skúsim preformulovať aj tak, že revolučný ľavicový subjekt musí byť primerane radikálny. Nesmie sa nechať vtesnať do existujúcich ideologických mantinelov. Tak?

          • 15. januára 2020 at 23:06
            Permalink

            Áno, pán Moravčík, nesmie sa nechať vtesnať do existujúcich ideologických mantinelov. Ale k tomu potrebuje pevný, dobrý teoretický základ, aby sa cítil istý voči útokom.

  • 15. januára 2020 at 20:19
    Permalink

    Martin, myslíš to dobre, ale pred ľudí by si postavil v podstate nezmyselnú otázku – dnes na programe dňa nie je ani kapitalizmus ani socializmus. Ľavica pritom je pokrok, zodpovedajúci potrebám danej epochy, preto tu prakticky žiadnu revolučnú ľavicu nemáme, ani žiaden ľavicový program, len konzervatívny socialistický smer, včítane Teba.
    Preto by ľudia volili status quo, ak im nikto neponúka zásadnú zmenu. To vyplakávanie, že voliči milujú kapitalizmus, je nezmysel, im len nikto neponúka alternatívu, zodpovedajúcu súčasným potrebám.
    Socializmus dnes nie je alternatívou, je podobne ako kapitalizmus zastaraným zriadením.
    Úlohy pred ľavicu si nemožno klásť na základe našich vnútorných želaní, že sa nám niečo zdá. Bolí ma hlava z toho, že sa predstaviteľom komunistov zdá, že tu doteraz bol len pokus o socializmus, protosocializmus, akoby bolo možné ľubovoľne priradiť socializmus hocijakej dobe. Úlohy pred ľavicu kladie charakter doby, epochy a ten je daný vývojom výrobných síl, výrobno-technologického spôsobu. Tento charakter výrobných síl napr. presne určuje, že socialistická epocha trvala od r. 1928 do r. 1998, za touto hranicou socializmus prestal byť potrebou doby. Kto si nevšimol, že tu bol prelom v r. 1988, ale aj zásadné historické zlomy v r. 1998, 2008 a menšie v r. 2003,2006, ktoré zásadne zmenili charakter civilizácie a teda aj charakter úloh, ktoré pred ňou a najmä revolučným subjektom stoja, nemôže nariekať, že si ho ľudia nevšímajú a nevolia ho.
    Ľuďom dnes na výber treba preto ponúknuť viac alternatív, ako socializmus či kapitalizmus, oveľa smelšie alternatívy. A tam patrí aj globálna civilizácia, liberálna civilizácia, komunizmus a poznatková (duchovná) civilizácia. Nuž, a náš konzervatívny socialistický smer proti týmto tendenciám bojuje a potom sa čuduje, že sa dostal na úplný okraj spoločnosti. Preto ma prestalo baviť tu aj diskutovať, stratilo to zmysel.

    Reply
    • 15. januára 2020 at 20:51
      Permalink

      Takže zlu sa treba prispôsobiť?
      Ekonomický fašizmus, kolaps humanizmu, imperiálne vojny? Fajn?
      Nenariekame, že si nás ľudia nevšímajú, nariekame nad ľudmi, pretože kráčajú po ceste do pekla; niektorí v ňom už zhoreli, iní horia a ďalší zhoria. O tomto nemá zmysel diskutovať?

      Reply
  • 15. januára 2020 at 21:17
    Permalink

    Odpoveď na: Martin, 15. januára 2020 at 20:09
    Áno, presne o to ide. Ľavicové témy dnes majú málo priestoru v médiách a ľudia im preto venujú malú pozornosť, málo o nich premýšľajú. Referendum, aj keby bolo neúspešné, je výbornou príležitosťou na prezentovanie ľavicových postojov vo verejnej diskusii.

    Ešte k tomu riziku zlého rozhodnutia v referende. Ako demokrat to nepovažujem v princípe za katastrofu. Veď koľko zlých rozhodnutí denne prijíma Národná rada. Rozhodnutie v referende je aspoň bez pochýb legitímne.

    Reply
  • 15. januára 2020 at 21:50
    Permalink

    Milan,

    ..a že prečo a napadlo, že sa ozveš…

    Pred poldruha rokom som ťa vyzval, aby si tú svoju, či Marxovu „epochálnu teóriu“ spracoval do nejakej zrozumiteľnejšej podoby, povedzme heslovite – vzhľadom na súčasný stav výrobných síl, vnútornú a svetovú politicko-hospodársku -sociálnu situáciu – vo forme nejakého náčrtu programu pre súčasnú KSS či komunistov.
    Neurobil si tak, formu svojich príspevkov na túto tému si nezmenil. No a stalo sa to, že zrejme z tu prítomných im rozumieš len ty, nevieš sa s nikým zladiť do diskusie, no a nakoniec sa ti zdá, že nikto s tebou nesúhlasí, tak tresneš dverami nadobro.

    Skúsme to inak. Slovensko 2020 . Si bezdomovec, alebo mladoženáč. Potrebuješ bývanie. Si obyčajný človek a za normálnych okolností na ten byt nemáš, a nikdy mať nebudeš. Očakávaš, že ti v tom pomôže politická moc. KSS ti ponúka spoločnosť, kde štátne podniky budú prevádzať bytovú výstavbu, štát ti dá 30 ročnú bezúročnú alebo nízkoúročnú pôžičku na byt a záruku zamestnania, prípadne oslobodenie od splácania v čase nezamestnanosti v spoločnosti, kde je bývanie základné, neodňateľné ľudské právo.
    Takže zhruba ti KSS ponúka v roku 2020, pri súčasnom vývoji výrobných síl, to čo tu bolo povedzme už v roku 1980. Takže – potrebuješ byt, a KSS ti ponúka spoločnosť, kde sa k bytu dopracuješ, a nikto ťa z neho nebude vyhadzovať.

    Teraz mi povedz, čo má ten bezdomovec, alebo mladoženáč očakávať od komunistickej, alebo ako hovoríš pokrokovej strany, vzhľadom na súčasný stav výrobných síl ?
    Čo má KSS ponúkať ľuďom vzhľadom na súčasný stav výrobných síl ?
    Žeby „lacná“ štátna výstavba, financovanie a záruka bývania už nekorešpondovali z vývojom doby ?

    A je to téma, alebo ako vravíš potreba , ktorá tu bola pred 70 rokmi, a bude tu aj o 70 rokov – bez ohľadu na výrobné sily – ktoré aj tak určujú len spôsob realizácie nejakej politiky. Tak do frasa aká SÚČASNÁ potreba ?! Nie je úlohou dnešnej ľavice, zabezpečiť ľuďom dostupné bývanie ? Prečo by ten bezdomovec neprijal „zastaralú“ bytovú politiku KS zo socializmu, a nie nejakú „poznatkovú civilizáciu“. Možno by zastaralý socializmus nebol efektívny, no určite by bol sociálne spravodlivejší.

    Ďalej sú tu svetové okolnosti, mocnosti a malé Slovensko. Ale čas beží ! Nemôžeme čakať, že čo sa stane inde. KS musí mať program tu a teraz. Blažená svetovláda je tá najlepšia varianta. Ale treba sa pripraviť aj na to, že to bude tak, ako pred 70 rokmi – zúrivý a útočný kapitalizmus navôkol, a vôľa malého národa uprostred. A čo s tým – čakať ?
    A ako mi vysvetlíš, že nech je vývoj akýkoľvek, vždy sa tu zachováva ten zatuchlý kapitalihnus. Že si ľudia nezvolia prežitý socializmus, ktorý im ponúka bývanie, ale zastaralý kapitalizmus, ktorý ich okamžite, častokrát od samotného narodenia (!!!) uvrhuje do dlhového dedičstva.
    Hovoríš že sa SD dostala na „okraj spoločnosti“ – a ja sa pýtam – pravicové strany nie ?

    Skús vojsť k vám do krčmy a zahlásiť :
    „Toto je však možné pochopiť len z marxistickej, vedeckej roviny, vedeckej analýzy kapitalizmu a socializmu a nie z roviny emotívneho antikapitalizmu. Každá spoločenská forma zodpovedá určitej úrovni výrobných síl, určitej epoche, vtedy systém pracuje efektívne, je sociálne spravodlivý. Komunistické hnutie nie je hnutím, ktoré má nastoliť nejaký stav (socializmus, komunizmus, či iné), ale revolučným hnutím, ktoré má prekonať akýkoľvek stav, teda aj socializmus.“
    Ešte sa len nadýchneš, a už dostaneš po papuli…Mávneš rukou, a ako nepochopený génius si povieš : „Nemá to zmysel.“
    Skús sa skloniť k ľudu svojmu, a skús to trochu menej vedecky – viac prakticky – tu a teraz.

    Téma ktorú si ( tu po 74. raz ) začal, je veľmi široká, a chcela by samostatné a dlhodobé diskusné vlákno.

    Téma bola Referendum o Kapitalizme – a nepovedal som, že by ľudia mali na výber len z 2 možností. I keď stále hovorím, že v podstate vždy sú len 2 možnosti – buď je rozhodnutie politikov sociálne, alebo asociálne. Nič iné nejestvuje a podľa tohto hodnotím strany a politikov. A preto možno, čo ja nazývam stále socializmom, Ty nazývaš úplne inak.

    Reply
    • 15. januára 2020 at 23:02
      Permalink

      Martin, robotníci koncom 19.st. zakladali vzdelávacie spolky, napr. Napred, aby pochopili spoločenské súvislosti. Inak spoločnosť nezmeníš.

      Ty tu rečníš o modernej komunistickej strane, a tá by mala dokázať hovoriť a rozumieť teoretickej reči. Ak nerozumie, nemôže rozpracovať ani konkrétny program pre ľudí. Práve naopak, ja nehovorím, žeby sme mali ľuďom rečniť o marxizme, ale marxizmus používať len na pochopenie doby, ale nie na agitáciu v krčmách. Ak nechápeš tento rozdiel, je zbytočné o tom diskutovať. A Ty viditeľne nechápeš podstatu pojmov ako kapitalizmus, ale chceš o nich vyhlasovať referendum.

      Ja tieto pojmy používam vecne, ako prírodno-historické objekty, ktoré zodpovedajú určitej vývojovej úrovni. Tak ako v chemickom rade vodík, kyslík, dusík. Ale pre väčšinu ľudí sú to ideologické pojmy – izmy a odmietajú ich. Kapitalizmus nie je – izmus, alebo zlo, ale v prvom rade takýto spoločenský objekt. A efektívne funguje len v určitom historickom čase. A toto isté sa dotýka aj socializmu, aj ten funguje efektívne len v určitej vymedzenej hranici. Preto si nemyslím, že hovoríme obaja o tom istom, socializme. Jeden hovoríme o vodíku, druhý o kyslíku, len Tebe sa zdá, že hovoríme o tom istom.

      A ak ide o socializmus, aj k tomu by najprv mala prebehnúť široká diskusia. V ktorej by sa malo ukázať, že socializmus môže byť aj liberálno-demokratický. Pretože po vašom skvelom vojnovom ťažení proti liberalizmu ste pred voliča v podstate socializmus postavili len ako nedemokratický, neliberálny, konzervatívny, autoritatívny systém.

      Ak chceš vyhlasovať referendum, tak nie zbrklo, aby to nedopadlo katastrofálne pre jeho organizátorov. Súčasnej mládeži pojmy ako kapitalizmus či socializmus veľa nehovoria, nepotrebujem ísť ju počúvať ani do krčmy, dá sa to vyčítať z charakteru epochy. Preto referendu musí predchádzať široká spoločenská diskusia, načrtnutie možných ciest a až potom ponúknuť ľuďom, nech z ponúkaných ciest vyberú.

      V podstate väčšina Tvojich iniciatív je zbrklá. Sú myslené dobre, aj zaujímavé, ale nepremyslené. Napr. pri pokuse narýchlo navrhnúť nejakého ľavicového kandidáta na prezidenta si si nepreštudoval ani len podmienky kandidatúry. Ak chceš, aby sa tie návrhy presadili, treba nad nimi viac popracovať

      Reply
  • 15. januára 2020 at 22:14
    Permalink

    Zaujala ma diskusia na tému vyhlásenia referenda o tom,či chcú občania(predpokladám,že ide o občanov SR) žiť v kapitalizme,alebo radšej v socializme.Tak pripusťme (hypoteticky samozrejme),že toho referenda sa zúčastní 99,9%oprávnených voličov a z nich 90% odmietne žiť v kapitalizme a dá svoj hlas socializmu.Tomu socializmu,ktorý je mimo iné definovaný „spoločenským vlastníctvom výrobných prostriedkov“a „hospodárstvom riadeným plánom“.To znamená,že by po tom referende muselo nastať veľké vyvlastňovanie a znárodňovanie podnikov,bánk atď.A teraz si predstavujem,že vyvlastníme všetky 4 automobilky,ktoré sú viac montovňami ako automobilkami ,vrátime národu VSŽ a na Považí začneme vyrábať znovu tanky a kanóny…….tá predstava mi pripadá dnes z pochopiteľných dôvodov úplne idiotská.Problém vidím aj v tom,že kým do r.1989 náš vtedy ešte spoločný štát ČSSR vlastnil obrovský majetok a nemal žiadne dlhy,tak dnes naše už samostatné Slovensko ako štát nevlastní žiadny majetok ale je zaťažený obrovským zahraničným dlhom.Sú názory,že máme vystúpiť z EÚ….ale znovu sa pýtam -môžeme si to dovoliť?Prežijeme ako štát?Budú Slováci ochotní obetovať svoj dnešný relatívny blahobyt (ešte nikto nezomiera od hladu) budovaniu resp.obnove socializmu?Nemyslím si to!Práve preto nám bola vnútená tzv.“demokracia“,lebo práve ona zabezpečuje takú názorovú roztrieštenosť spoločnosti,ktorá spoľahlivo zabezpečuje,že ľudia sa nikdy nedokážu zhodnúť na ničom, ani sa spojiť za účelom dosiahnutia akejkoľvek zmeny.Napr.zmeny kapitalizmu na socializmus.K takejto zmene môže dôjsť vtedy,ak sa obnoví bipolárny svet,kde socializmus bude súťažiť s kapitalizmom.No a my na Slovensku sa potom môžeme v referende rozhodovať,či sa pridáme k jednej alebo druhej strane.Čakať,že sa obnoví „socblok“s RF na čele je vzhľadom na oligarchický kapitalizmus ktorý v RF vládne,iluzorné!Poľsko-český esejista židovského pôvodu Gabriel Laub napísal,že „spokojní otroci sú najväčšími nepriateľmi slobody“ a že „otroci netúžia po slobode,ale túžia sa stať dozorcami otrokov“.Ukazuje sa,že mal pravdu!
    A aby som nebol zle pochopený ,tak ja osobne si myslím,že socializmus (ten bez prívlastkov)nemá alternatívu.Len musia vo svete nastať také ekonomické podmienky ktoré zabezpečia tzv.“revolučnú situáciu“pre likvidáciu kapitalizmu a jeho nahradenie socializmom.Tiež si myslím,že vytváranie „nového proletariátu“ z imigrantov pochádzajúcich z cudzích kultúr z rôznych menšín stojacich na okraji spoločnosti včítane tých sexuálnych a zároveň denacionalizácia Európy spolu s likvidáciou pôvodnej kultúry a relígie je rovnako ako kapitalizmus,cestou do pekla!

    Reply
    • 15. januára 2020 at 22:45
      Permalink

      Ten scenár s vyvlastňovaním – nemyslím si to. Jednak – výsledok takého referenda nemôže byť právna diskontinuita. Výsledok toho referenda by zaväzoval Národnú radu, aby prijala radikálne novelizované zákony. Najmä Obchodný a Občiansky zákonník a súvisiace úpravy a zrušenie celého radu ďalších zákonov, s primeranými prechodnými obdobiami.

      Nuž a ďalšia vec je, ako rozumieme kapitalizmu a socializmu, čo je ich podstatou. Dovolím si pochybovať, že to je forma vlastníctva výrobných prostriedkov. Predstavte si také vyvlastnenie a zospoločenštenie podniku, v ktorom pracujete alebo ste pracovali. Predstavte si, že minister hospodárstva si povie, že súčasné vedenie je skvelé a nezmení ho, aj plat vám zostane rovnaký, tak akú zmenu pocítite?
      Aby som tu nerozpisoval traktát, tak pre zamestnancov v socializme musí dôjsť k zmene v chápaní práce. Zamestnanec (a nie zamestnávateľ) sa musí považovať za majiteľa svojho času, musí nastať zrovnoprávnenie tohto typu vlastníctva s vlastníctvom kapitálu a ľudia sa musia stať spoluúčastníkmi na podnikaní, nie „ľudskými zdrojmi“ ako dnes. To musí platiť aj v prípade, že podnik vlastní štát. Ani štátu nesmie byť dovolené, aby zamestnancov vykorisťoval.

      Ešte v skratke – kapitalizmus je charakterizovaný podnikaním s cieľom tvorby zisku. V socializme by malo byť cieľom podnikania uspokojovanie ľudských potrieb. Zisk v dnešnom chápaní nie je relevantný.
      Pozor na staré mýty – trh nie je nepriateľom socializmu.

      Reply
      • 15. januára 2020 at 22:50
        Permalink

        A čo s podnikmi – štátnymi, zamestanenckými,… a hlavne ich zamestnancami – ktoré by zlyhali, teda po starom skrachovali ? Lebo konkurenciu ste nevylúčili….

        Reply
        • 15. januára 2020 at 23:17
          Permalink

          Viem si predstaviť novú formu krachu, keď podniku prestanú veriť vlastní zamestnanci a postupne budú dávať výpovede. Každý z neho odnesie aj svoju časť ľudského kapitálu, takže formálny krach už len potvrdí status quo.

          S krachom podnikov je problém, že niektoré sa to snažia čo najdlhšie zatajiť. Podniky ani dnes nekrachujú zo dňa na deň, ale zvyknú tajiť svoje finančné zdravie kvôli bankám, zamestnancom, burze. V socializme by mnoho takýchto zábran mohlo padnúť a krachy (alebo transformácie podnikov) by sa mali riešiť koncepčnejšie a s predstihom.

          Reply
    • 15. januára 2020 at 22:47
      Permalink

      Dubník aj ostatní

      chcem sa Vás opýtať – čo by sa stalo, keby Slovensko, v ( nie úplne ) kapitalistickom svete by prešlo na socializmus alebo iný ne-kapitalizmus s tým, že by vynulovalo a teda odmietlo splatiť, všetky svoje dlhy – napr. s tým, že požičané peniaze bánk považuje za časť produktu ľudí, zaťažených uvedenými pôžičkami. Alebo by ich pokladala za ( vytlačené ) papieriky, bez toho, že by boli predtým niekým vložené, a teda „vyrobené“ prácou.

      Fakt – Čo by sa stalo ?

      Reply
      • 15. januára 2020 at 23:00
        Permalink

        Martin, toto je pseudoproblém. V tom zmysle, že pri zmene zriadenia by boli oveľa zložitejšie systémové problémy.
        Jednou cestou riešenia je právo štátu emitovať vlastnú menu. Štát, ktorý má takéto právo, si nemusí požičiavať.
        Tie existujúce dlhy – záleží komu je štát dlžný. Svojim občanom by bezpodmienečne mal dlhy vrátiť a to aj bankám s domicilom na Slovensku. Je otázne, koľko toho ostane pre iný svet a v akej štruktúre, ale odmietnuť splatiť by bolo dvojsečné.

        Reply
      • 15. januára 2020 at 23:24
        Permalink

        Stalo by sa to,že SR by sa stala pre celý tzv.“vyspelý“ svet “ ŠUKL“-štát určený k likvidácii(podľa vzoru „MUKL“ muž určený k likvidácii.
        re: Marián Moravčík
        Socializmus je jasne definovaný K.Marxom.Z diskusie som nadobudol dojem,že že v nej ide o nahradenie kapitalizmu takým spoločenským zriadením,ktoré zabezpečí sociálnu spravodlivosť pre ľudí!To kapitalizmus a ním vytvorený trh nedokáže!Dokáže to socializmus bez prívlastkov.Všetky tzv.“socializmy“,ktoré uznajú súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a trhové hospodárenie akokoľvek by bolo sociálne orientované sú len eufeministickým označením kapitalizmu.
        Niečo podobné zaviedol Mussolini v Taliansku,keď pretlačil ideu spolupráce kapitalistov so zamestnancami na profesnom princípe a spoločne s vládou pracovali v záujme štátu.Lenže to sa nazývalo fašizmom a Mussolini ho definoval tak,že dal medzi slovo fašizmus a
        korporativizmus rovnítko.Mimochodom,relikt fašizmu máme zakotvený aj v našom právnom poriadku a menuje sa „vyjednávanie v tripartite“ (vláda,zamestnávatelia a zamestnanci organizovaní v odboroch).

        Reply
        • 15. januára 2020 at 23:43
          Permalink

          P. Dubník, lenže hovoríte o klasickom socializme, ktorý sme tu mali a bol v poriadku. Lenže ak poznáte zákon súladu VV a VS, formulovaný Marxom, aj klasický socializmus dosiahol svoje materiálne hranice a musel zmeniť svoju podobu. Ako musel zmeniť aj svoju podobu kapitalizmus z klasického laissez-faire na monopolný.
          Post-klasický socializmus treba teda chápať ako negáciu klasickej podoby socializmu, tak ako monopolný kap. je negáciou klasického kap. Teda aj s niektorými opačnými vlastnosťami.
          Inak, Marx a Lenin hovorili o odumieraní štátu, odumieraní niektorých jeho funkcií, hlavne potláčateľskej. Hovoria priamo o zahodení štátneho haraburdia. Revolučné strany sa teda nemôžu báť mnohé veci definovať v súlade so súčasnými potrebami.

          Čo sa týka trhu, Martin mi vytýka, že som nič nezverejnil, ale problém trhu som tiež rozobral už v r. 2015 v Alternativy.sk. Aj socializmus je trhová spoločnosť, akonáhle sa objavila deľba práce, produkty môžete vymieňať len na trhu. Kapitalizmus a socializmus sa len líšia podobou trhu. Klasický kap. bol voľnotrhovým systémom, klasický soc. systémom s direktívne organizovaným trhom, v r. 1986-1988 začal prechádzať na riadenie trhu pomocou trhových inštitúcií a ekonomických nástrojov, teda upúšťal od direktívnej podoby trhu.
          K takej podobe každý systém dospieva vtedy, ak má rozvinutú vlastnú sociálno-ekonomickú základňu, a môže si to teda dovoliť.

          Reply
          • 16. januára 2020 at 8:26
            Permalink

            Poznám len jeden „socializmus“ !To,čo sa dnes snažia presadzovať novodobí „ľavičiari“ nie je boj proti kapitalizmu,ale boj za „kapitalizmus s ľudskou tvárou“,alebo akýsi „baťovský kapitalizmus“.No a ja som už dosť starý na to,aby som uveril tomu,že je možné zmeniť samotnú podstatu kapitalizmu ktorý vždy vedie k vojnám a v ktorom malá časť ľudstva – vlastníkov výrobných prostriedkov žije a bohatne z práce ostatných. Vraví sa,že len nejakých 10 rodín vlastní 80% všetkého bohatstva sveta.Neviem,do akej miery je to pravdou,ale ak to pravdou je,tak im to umožnil práve kapitalizmus.A tzv.“globalizácia“nie je podľa môjho názoru ničím iným,ako prostriedkom pre ešte väčšie zdieranie „ľudí práce“v celosvetovom merítku.

        • 15. januára 2020 at 23:47
          Permalink

          Pán Dubník, „Socializmus je jasne definovaný K. Marxom“…
          Myslíte, že by dnes Marx po storočných skúsenostiach so socializmom (nehovoriac o takých formách kapitalizmu, o ktorých sa jeho súčasníkom ani nesnívalo), ktoré už máme a on nemal, nezmenil vo svojom diele ani písmenko? Vždy som mal dojem, že Marx chcel svoje dielo napísať ako vedec, nie ako prorok.

          Reply
      • 15. januára 2020 at 23:28
        Permalink

        Martin, skutočne je to pseudoproblém. Bez vyriešenia zásadných otázok nevyriešiš ani tento problém.
        Ty si myslíš, že som si potrebu globálnej správy, civilizácie, globálnej meny, ap. vycical z prsta? Vyžaduje si to globálny charakter výrobných síl, ekonomiky, technológií, finančného systému, bezpečnosti, ekológie, dopravy, atď.
        Pozri si, prečo napr. USA môžu uplatňovať svoje sankcie voči Iránu, Rusku, alebo potrestať Francúzsko a to zaplatilo pokutu. Je to v charaktere globálneho finančného systému, dnes sústredeného v systéme SWIFFT, v ktorom je registrovaných asi 11 000 bánk a ktorý ovládajú USA. A v tom, že hlavným svetovým platidlom a globálnou rezervnou menou je dolár.

        Takže nezaplatenie dlhov by znamenalo naše odstrihnutie od finančného systému, v podstate by boli zablokované všetky finančné služby, obchodného systému, dopravného systému, energetického systému, nedostávali by sme elektriku, plyn, ropu.

        Samotná ekonomická integrácia nie je zlá, je potrebou integrovaného charakteru ekonomiky, ak si nerozumel pojmy výrobné sily. Bojovať proti nej je spiatočníctvo, nie ľavičiarstvo. Bojovať treba za integráciu, skutočnú, aby nebola založená na kapitalistickom základe, ktorý z nej robí ešte sčasti imperiálne zoskupenie s centrom a perifériou.

        Dnes boj za národné záujmy, zachovanie národných osobitostí je spojený práve s bojom za integráciu a globalizáciu, globálnu deľbu práce. Za súčasného stavu by národy prestali existovať.

        Reply
  • 16. januára 2020 at 7:00
    Permalink

    Milan,
    Vidíš – zase si dostal besedu do toho istého bodu, keď som ťa vyzval aby si svoje názory spracoval do zrozumiteľnešieho programu pre KS.

    Znovu sa ťa opýtam, čo ponúkaš bezdomovcovi/mladoženáčovi v súčasných podmienkach ? Ponúkneš mu globálnu deľbu práce, a zosúladenie výrobných vzťahov zodpovedajúcu súčasnému stavu výrobných síl. No – myslím, že ti poďakuje a pošle ťa do

    Opisuješ etapy vývoja kapitalizmu a socializmu ako navzájom nezávislé, súbežné – teda že v čase ( vývoji výrobných síl ) nedochádza k striedaniu „nejakého“ socializmu s „nejakým“ kapitalizmom.
    Prečo potom odmietaš národný socializmus ( nemyslím tým nemecký nacizmus ) pre Slovensko, v súčasnom svete globálneho , monopolizujúceho sa kapitalizmu ? Príklad z veľkej časti nezávislého a sebestačného zriadenia je v Severnej Kórei. Keďže sme vo všetkých ohľadoch „malá“ krajina, potom aj náš ( národný ) socializmus vo svete globálneho kapitalizmu bude mať prvky reálneho socializmu 1948-1989 . Nie z nostalgie, ale z nevyhnutnosti – z postavenia a stavu Slovenska v súčasnom svete.

    Išiel si ma ubiť, keď som tvrdil, že sa musíme vrátiť do roku 1989, celou tŕnistou cestou prechodu od národnému kapitalizmu 1948 do reálneho socializmu v roku 1989, pokiaľ by u nás došlo k spoločenskej zmene a vo svete nie. A o tomto, má byť program KS pre Slovensko, v kapitalistickom svete.

    Z toho, čo tvrdíš ty mi stále vychádza, že revolučná strana by mala hlásať vzhľadom na vývoj VS globálny program – nazvime ho globálny socializmus. Dobre – vyhrala by voľby , získala by moc – ako by zmenila spoločenské zriadenie vo svete, v USA ?
    Alebo nemá mať žiadny program, žiadnu činnosť a čakať na vhodné „revolučné“ podmienky v „centre“ ?

    Globálny kapitalizmus je podľa marxistickej teórie prekonaný, ale funguje. Funguje ako funguje, ale funguje. Prečo by potom nemal fungovať údajne prekonaný reálny národný socializmus, keď v „centre“ je globálny kapitalizmus ? Zo Slovenska globálne zmeny nenastanú. Preto KS nemôže hlásať program globálneho socializmu – nanajvýš ako víziu budúceho sveta. Preto môže ponúkať len program národného socializmu, v čo najväčšej miere odpojeného od vplyvov, ktoré by ho narúšali. Je to lepšie, ako nič.

    A sme tam, kde sme boli – posunieš besedu dopredu ?

    Reply
    • 16. januára 2020 at 10:26
      Permalink

      Martin, na programe by mal pracovať kolektív ľudí, jednotlivec môže do neho len prispieť. Ty všetko silno zjednodušuješ, zľahčuješ.
      Aby taký kolektív na ňom vôbec mohol začať pracovať, konkretizovať ho, musí mať vyjasnené najprv metodologické východiská.
      Sprvu si treba vyjasniť, či je cieľom revolučného subjektu 1. socializmus, v jeho klasickej podobe, alebo už pozmenenej liberálno-demokratickej, 2. národný štát alebo globálna civilizácia, 3. komunizmus (nie v dnešnom zdeformovanom videní ako ideálnej sociálne spravodlivej spoločnosti, ale ako bežný vývojový stupeň, 4. poznatková civilizácia, ap.
      Ak sa určité skupiny ľudí zhodnú na niektorom z východísk, môžu začať konkretizovať, aké konkrétne črty by mali mať jednotlivé formy a aké opatrenia k tomu prijať.
      Ty chceš, aby som ako jednotlivec predostrel hotový program novej civilizácie. Pracujem na tom, ale to nie je úloha pre jednotlivca. Väčšina súčasných ľavicových subjektov hovorí o socializme, ale len všeobecne, nedokážu predostrieť konkrétny program, pritom ide o milióny ľudí.

      Reply
      • 16. januára 2020 at 10:57
        Permalink

        Milan,
        veď som ti písal , že nechcem od teba celý politický program, ale zrozumiteľné návrhy a aspoň najdôležitejších bodov. Môžeš vychádzať z toho, čo ťa na súčasnej (ne)politike KS najviac rozčuľuje a čo by si zmenil. A toto sa hádam dá vyjadriť hádam aj mimo slovesnosti marxistickej teórie ?

        Môžeš mi teda povedať, aký „revolučný“ program by ťa oslovil ? Myslím, že to je spoločenské zriadenie globálny liberálno-demokratický socializmus – alebo sa mýlim ?

        Ak je to tak, tak potom by mohla mať v programe niečo ako „…podporujeme nastolenie globálneho liberálno-demokratického socializmu…“ . Fajn, dobre. Aj keby strana získala 100% hlasov, môže táto strana taký program uskutočniť – v USA, Číne, Mozambiku ?

        A keď získa 15 %, potom čo ? Ako bude fungovať vo vláde, alebo opozícii ? Musí mať preto aj „malý“ program – akú zmenu spoločenského zriadenia by v rámci štátu presadila, keby mala takú moc, alebo ešte menší program, aké politiky bude presadzovať a podporovať v rámci buržoázneho kapitalizmu, medzi buržoázno-kapitalistickými stranami.

        Reply
        • 16. januára 2020 at 12:19
          Permalink

          Martin, v politike KSS by som nemenil nič. Nemyslím, žeby bolo vhodné ukradnúť starým komunistom ich stranu a prerobiť ju pre moje/naše potreby. Ja si vážim veľké dielo socializmu, jeho prínos a teda aj prácu tisícov čestných komunistov. Oni ani nechcú meniť svoju stranu a určite nie v zmysle mojich zámerov. A tak to treba rešpektovať.
          Na druhej strane to robí z KSS nie revolučnú stranu, ale záujmový klub, ktorý napĺňa potreby svojich členov, ale do praktickej politiky má šancu zasiahnuť len niektorými návrhmi.
          Vzdor a FLM v panike utiekli k Chmelárovi, stoja za tým nevyjasnené metodologické východiská, pomýlili si marxizmus s teóriou triedneho boja a západným chápaním ako koncepcie sociálne spravodlivej spoločnosti. Z tohto smeru nič zásadne nové nevyrastie.

          Vyžaduje si to skutočne nový revolučný subjekt, založený na poznatkoch, poznatkoch a poznatkoch. A v tomto zmysle aj z marxizmu treba vytiahnuť jeho vedecký obsah, ako to pekne povedal aj Marián Moravčík, ideologický obsah zastaral.

          Reply
          • 16. januára 2020 at 12:26
            Permalink

            Takže, až budeš mať čas ( a ja tiež ) môžeme v tejto rozprave pokračovať. Len sa mi už nebude chcieť začínať po 3 krát od začiatku…

          • 17. januára 2020 at 6:34
            Permalink

            p.Antal!
            Myslím,že vaše vývody vychádzajú z nesprávnej premisy,že totiž socializmus sa materiálne vyčerpal a preto stratil právo na existenciu.Že teda musí byť nahradený niečim iným,niečim,čo vychádzajúc z vašich odpovedí Martinovi nedokážete ani jasne definovať.Ja zase tvrdím,že socializmus sa na kolená nedostal preto,že sa „materiálne“vyčerpal,ale preto,že v súťaži s kapitalizmom ktorá vôbec nebola vedená zo strany kapitalistického západu férovo,podľahol niečomu tak podlému ako je obyčajná zrada jeho čelného predstaviteľa – Gorbačova.Píšete o tom,že „globalizácia“je niečo prirodzené, čo musí zákonite nastúpiť.A ja zase tvrdím,že globalizácia povedie len k nástupu korporátneho fašizmu,lebo vládu v globalizovanom svete budú celkom logicky tvoriť korporácie a nie ľud.Mnohí politológovia tvrdia,že v korporátnom fašizme žijeme už dnes.
            Tvrdíte,že musí vzniknúť akási nová „revolučná“strana a dávate na výber,aký cieľ by si tá strana mala vytýčiť – buď socializmus a národný štát,alebo liberálnu demokraciu a globálnu civilizáciu.Sám sa vyhýbate priamym odpovediam Martinovi a tak sa vás tiež chcem opýtať na to isté,na čo sa vás pýta aj Martin.Tak teda!Čoho prívržencom ste vy p.Antal ?Ste prívržencom liberálnej demokracie a globalizácie alebo socializmu a národného štátu?Aký je konečný ciel,ktorý má tá „nová a revolučná strana dosiahnuť?Lebo veľmi zjednodušene povedané,globalizácia znamená aj denacionalizáciu a liberálnu demokraciu možno pokojne označiť za antidemokratickú v tom zmysle,že presadzuje a stavia práva menšín najrozličnejšieho(aj zjavne vymysleného) druhu nad práva väčšiny.Z vašich príspevkov dýcha duch nebohého H.Marcuseho a študentských revolucionárov z r.1968.Dnes sedia oni a ich pohrobkovia v Europarlamente združení v skupine „progresívnej aliancie socialistov a demokratov“,obsadili univerzity a všetky významné miesta v inštitúciách kam dokráčali po svojom „Dlhom pochode inštitúciami“.
            Viete p.Antal,ja som prežil v socializme 35 rokov svojho života,nikdy som nebol členom KSS (nie preto,že by som to nejako principiálne odmietal ale preto,že mi nikto takú možnosť neponúkol.Dbalo sa na dodržiavanie zastúpenie robotníkov),dokážem teda porovnávať a to ma oprávňuje k tomu,že preferujem „klasický“a podľa vás materiálne vyčerpaný a preto skrachovaný ….socializmus!

  • 16. januára 2020 at 7:42
    Permalink

    A že nemá význam diskutovať.
    No ľudia musia najprv chcieť zmenu!!!
    A preto je dôležité otvárať témy, a preto je dôležité diskutovať.
    Škoda, že sa do diskusie tu na DaveDva nezapájajú mladí ľudia, rozhoduje sa o ich budúcnosti; už dnes žijeme tým, čo bude zajtra.
    A!!!
    Keď je môj dom v plameňoch, nebudem skákať do ohňa a zachraňovať svoje obľúbené topánky, snažím sa zachrániť holý život. A o to teraz ide: zachrániť sa pred agresívnym kapitalizmom, ktorý sa derie k moci v podobe strán SaS, Za ľudí, PS/SPOLU, Oľano, KDH…Nedovoľme, aby uspeli vo voľbách, zachráňme Slovensko, zachráňme zbytky štátu, akotak fungujúci sociálny systém… !!!
    Až potom, po vojne, sa môže začať budovať.

    Reply
    • 16. januára 2020 at 9:00
      Permalink

      K jestvovaniu a zvrchovanosti Slovenskej republiky by som mal poznámku, že kým sa zachová celistvosť národa, bude ťažko pred svetovým spoločenstvom národov dejinne ospravedlniteľný zánik štátu v podobe v akej ho poznáme – napr. začlenením k iným krajinám, či rozdelením.

      Ak dopustíme zmenšovanie národa „prirodzeným“ úbytkom ( teda podkritickou pôrodnosťou ), alebo jeho riedením a miešaním s cudzími prisťahovalcami, riskujeme, že ako slovenský národ prídeme o územný nárok na územie, ktoré obývame ako homogénny národ. Čiže jednoducho – ak nebude nijaký slovenský národ, nebude ani nijaký nárok na nejakú Slovenskú republiku.

      Pokiaľ predpokladáme určité vlastné záujmy svetových mocností na našom území, musí akákoľvek vláda SR zabezpečiť to, aby nedochádzalo k javom oslabujúcim množstvo a celistvosť národa, alebo javom ako je vlastníctvo územia cudzincami.

      Ak sa o toto vláda či občania nestarajú, a utekajú s otvorenou náručou v ústrety globalizácii, skutočne sa môže stať, že nie len SR ale ani slovenský národ nebude v budúcnosti jestvovať.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *