„Hlavné a podstatné, čo vniesol a vnášal (Ježiš) do starozákonného a orientálneho sveta každým slovom a počínaním, známym z evanjelií, je nový pomer človeka k človeku i nový vzťah medzi ľuďmi, kmeňmi, náciami, vzťah podložený povinnou úctou, láskou a rešpektom (…) Svojmu veku i vekom nasledovným kázal o rovnocennosti medzi ľuďmi, priúčal novej solidarite medzi spoločenskými vrstvami a vzájomnej odkázanosti človeka na človeku (…) Ježiš sám vyzýval bratov svojich: ´Keď sa schádzate k jedlu, jeden na druhého čakávajte´(…) Nemyslite len na seba, len na svojich najbližších, na svoje príbuzenstvo, prípadne len svoj národ, myslite na všetkých pri svojich potrebách i pri potešeniach…“