Liberáli šíria bludy – usvedčuje ich sám Adam Smith

Adam Smith je snáď najväčšou autoritou liberálnych ekonómov. Jeho dielo je natoľko známe, že ním začína takmer každý úvodný kurz štúdia ekonómie. Zmienkou o ňom dokonca začínali úvodné prednášky marxistickej politickej ekonómie.

Dnes sa o jeho meno dokonca opiera predseda parlamentnej strany SaS Richard Sulík, ktorý na svoju stránku umiestnil citát z medzinárodného slovníka ekonomických pojmov s heslom Neviditeľná ruka – Invisible Hand v tomto znení

Neviditeľná ruka (Invisible Hand): metafora vymyslená Adamom Smithom v roku 1776 na charakterizovanie mechanizmu tvorby trhových cien. Trhová cena môže zosúladiť rozhodnutia nezávislých nákupcov a predajcov a maximalizovať ich prospech, hoci túto aktivitu nikto úmyselne, centralizovane, ani plánovane neorganizuje. Každý jednotlivec prispieva k blahu spoločnosti tým, že sleduje svoje individuálne ciele, akoby bol vedený neviditeľnou rukou.

Predpokladám, že Richard Sulík by si na svoju stránku tento citát nedal, keby mu neveril. Tiež predpokladám, že väčšina čitateľov v tomto momente na tomto citáte nenachádza nič závadného. V tomto článku ukážem, že vyššie uvedený citát je hromada bludov a nie je v ňom takmer nič pravdivé. (Preto prosím čitateľov, aby zodpovedne posúdili, či im toto zistenie nemôže spôsobiť psychickú ujmu a ak nie sú na podobný záver pripravení, nech radšej teraz hneď prestanú čítať.)  

Overenie daného citátu nám uľahčuje pomerne presná referencia.

V roku 1776 vyšlo dielo Adama Smitha, ktoré poznáme pod skráteným názvom Bohatstvo národov. Takže stačí toto dielo zobrať a poctivo preštudovať.

(Tu si neodpustím uštipačnú poznámku, že pri štúdiu politickej ekonómie nás nútili Marxove a Leninove spisy naozaj študovať. Liberáli sú k svojim žiakom oveľa zhovievavejší a Adama Smitha v origináli študuje asi málokto a nie je platnou výhovorkou ani 750 strán knihy, ani komplikovaný a rozvláčny jazyk, keď jedna úvaha nezriedka pokrýva niekoľko strán.)

Ak nás však rozsah knihy neodradí a prejdeme ju naozaj poctivo, zistíme, že pojem „invisible hand“ použil Adam Smith v celom texte len raz a to na strane 349. Je to v rámci širšej úvahy o tom, či je vhodné clami obmedzovať dovoz zo zahraničia tovaru, ktorý je možné vyrobiť aj doma.

Adam Smith argumentuje, že výsledok národného hospodárstva je tým väčší, čím väčšiu (výmennú) hodnotu sú schopní jednotliví výrobcovia vyprodukovať, a preto keď sa niekto snaží vyrábať niečo, čo má vyššiu hodnotu namiesto inej komodity, ktorej import je lacnejší, zároveň prospieva sebe, ale akoby vedený neviditeľnou rukou, prospieva aj spoločenstvu.

Ešte raz zdôrazňujem, že je to jediná zmienka o neviditeľnej ruke v celej knihe a verím, že pozorný čitateľ si všimol aj to, že v tejto úvahe sa nič nehovorí o „mechanizme tvorby trhových cien“.

Adam Smith v Bohatstve národov použil pojem neviditeľná ruka len mimochodom, ako z minulosti známy pojem a nedefinoval ho.

Ak sa rozhodneme pátrať ďalej po tejto stope a preskúmame skoršie diela Adama Smitha, objavíme knihu Teória mravných citov, ktorá vyšla v roku 1759. Väčšinu študentov liberálnej ekonómie prekvapí vôbec existencia tohto diela. Adam Smith totiž nebol to, čo dnes nazývame „ekonóm“. Bol profesorom filozofie na Univerzite v Glasgowe a bola to ešte doznievajúca poctivá doba osvietenstva, ktorá od vedca vyžadovala všestranné vzdelanie a múdrosť.

Doba unáhleného induktívneho povrchného myslenia a adorácia jednoduchých poučiek ešte len príde. (A túto poznámku berte ako varovanie. Teória mravných citov má síce len niečo vyše 300 strán, ale neverím, že liberálny ekonóm je schopný sa cez ňu prehrýzť.)

Adam Smith napísal toto dielo skôr, ako Bohatstvo národov a jeho hlavnou myšlienkou bolo, že človek je sociálny tvor a sú mu vrodené city ako láska, súcit, spolupatričnosť. Podľa Adama Smitha je na spolupatričnosti postavená ľudská spoločnosť, ktorú zároveň stmeľuje kresťanská láska k blížnemu.

Pojem neviditeľná ruka v tejto knihe zaznel tiež len raz, a to na strane 165. Hovorí tam, že bohatí, medzi ktorých je rozdelené vlastníctvo zeme, zamestnávajú mnohých ďalších ľudí a zo spoločného produktu spotrebujú len veľmi malú časť. Ich výsadou je, že si vyberajú najlepšie a najvzácnejšie časti, ale zároveň plnia distribučnú funkciu.

Zapájajú svojich zamestnancov do spoločnej práce a následnou distribúciou im zabezpečujú približne rovnaký podiel, aký by dosiahli, keby sa zem rozdelila medzi všetkých rovnakým dielom. Zároveň prispievajú k moci a bohatstvu komunity a štátu. Takto pri spravovaní svojho majetku a sledovaní vlastného záujmu ich vedie neviditeľná ruka, aby vo výsledku prispievali aj k spoločenskému blahu, a to bez ohľadu na to, či si to uvedomujú, alebo nie.

Milí čitatelia, áno, vidíte dobre – v súvislosti s neviditeľnou rukou sa neobjavuje ani trh a tobôž už nejaké mechanizmy tvorby trhových cien.

Ak by si niekto dal tú námahu a snažil sa pochopiť, ako Adama Smitha dospel ku svojej neviditeľnej ruka, tak by v kontexte Teórie mravných citov pochopil, že neviditeľná ruka je len súčasťou neviditeľnej bytosti, ktorá usmerňuje každého jednotlivca pri svojich každodenných rozhodnutiach. Ale musím sklamať všetkých, ktorí tu po ustavičnej liberalistickej masáži očakávajú chválospev na sebectvo.

Adam Smith vedel, že sebectvo je silný prirodzený cit, ale na druhej strane ho v sociálnej skupine vyvažuje súcit a starosť o druhých. Každý človek, v priebehu výchovy, získa návyky a cit pre to, čo je ostatným už škodlivé a neprípustné a nerobí to. Naviac, ak vidí, že niekto druhý v jeho blízkosti stráda, snaží sa mu pomôcť a zmierniť jeho nepohodlie, i keď sa o neho stará v menšej miere ako o seba. Tento pocit spolupatričnosti, príslušnosti k spoločnej komunite, je podľa Adama Smitha súčasťou pocitu vnímania krásy a užitočnosti. Je to niečo, čo si osvojujeme od detstva súčasne s kultúrou – toto je tá neviditeľná bytosť.

Teraz si, prosím poctivo, prečítajme analyzovaný citát a najmä jeho poslednú vetu: „Každý jednotlivec prispieva k blahu spoločnosti tým, že sleduje svoje individuálne ciele, akoby bol vedený neviditeľnou rukou.“ Takže liberáli z Adama Smitha vyškrtli celú koncepciu mravných citov a z nich vyplývajúcu neviditeľnú bytosť a nechali len neviditeľnú ruku sebectva, dokonca prehlásili, že je to ten pravý a neomylný „deus ex machina“, ktorého musí každá vláda nechať konať čo uzná za vhodné, lebo to bezpečne vedie k obecnému blahu.

Považujem za potrebné zdôrazniť, že toto Adam Smith nikdy netvrdil a už tobôž nie v diele Bohatstvo národov, ktoré je myslené ako národohospodárska príručka pre vládcu Britského impéria. Liberálni ekonómovia nám s vážnou tvárou tvrdia, že Adam Smith na 750 stranách zdôvodňuje, že panovník nemá vládnuť a urobí pre krajinu lepšie, ak sa bude venovať rybačke a lovu na líšky.

V skutočnosti je myšlienka za posolstvom Adama Smitha veľmi moderná

V skutočnosti je myšlienka za posolstvom Adama Smitha veľmi moderná a dnes ju uplatňujú mimoriadne úspešní CEO veľkých a dlhodobo vynikajúcich korporácií. Dá sa vyjadriť: „Sústreď sa na budovanie podnikovej kultúry a nemíňaj energiu na mikromanažment.“

Keď dielo Adama Smitha preložíme do dnešného jazyka a pojmov, tak presne toto hovorí Adam Smith panovníkovi. Tá neviditeľná bytosť morálnych citov je vždy a všade, preto je efektívnejšie, ak sa panovník zameria na jej podporu a kultivovanie. Každý jednotlivec má lepší prehľad o svojom najbližšom okolí a podmienkach a preto má predpoklady prijímať lepšie rozhodnutia než keby poslúchal len pokyny panovníka, ako keby ho viedla ruka neviditeľnej bytosti.

Možno si zvlášť zanovitý liberálny čitateľ, ktorý sa napriek varovaniu dočítal až sem, ešte stále myslí, že Adam Smith predsa písal o trhu a cenách v Bohatstve národov na mnohých miestach a keď je v medzinárodnom slovníku veta: „Trhová cena môže zosúladiť rozhodnutia nezávislých nákupcov a predajcov a maximalizovať ich prospech, hoci túto aktivitu nikto úmyselne, centralizovane, ani plánovane neorganizuje.“, citovaná akože z Adama Smitha, tak to musí byť pravda (mimochodom, počuli sme ju už 1000 x, nie?).


Adam Smith v Bohatstve národov na strane 47 začína kapitolu „O prirodzenej a trhovej cene komodít“. Študent liberálnej ekonómie možno nebude mať tušenia, čo to je prirodzená cena. Takže podľa Adama Smitha je to cena, ktorú musí výrobca zaplatiť za nájom pôdy, výrobné prostriedky, materiál a mzdy a pripočítajú sa k tomu všetky náklady a marža obchodníka, ktorý komoditu na trh dopraví a predá.

Adam Smith píše, že na trhu je ideálna situácia vtedy, keď sa ponúka presne také množstvo komodity, ktoré sa rovná efektívnemu dopytu – to je počet záujemcov o túto komoditu, ktorí sú ochotní zaplatiť túto prirodzenú cenu. Ak je na trhu nerovnováha a danej komodity je nedostatok, vtedy sú niektorí kupujúci ochotní zaplatiť viac, aby sa ku komodite dostali, a cena stúpne. Naopak, ak je komodity na trhu nadbytok, predávajúci musia znížiť cenu, aby tovar kúpili aj tí, čo prirodzenú cenu nie sú ochotní zaplatiť, ale nižšiu áno.

Adam Smith píše doslova, že prirodzená cena je tá, ku ktorej vždy trhová cena dlhodobo konverguje.

Liberáli nám z diela Adama Smitha nielen zamlčali koncepciu prirodzenej ceny, ale zároveň zbožštili trhovú cenu, ktorá v koncepcii Adama Smitha neplní prioritnú, ale signálnu funkciu a prioritným cieľom je optimalizácia množstva ponúkaného na trhu, nie „maximalizácia prospechu“. 

Z citátu, ktorý sme skúmali, nám teda nezostala suchá ani jediná nitka, takže neočakávajte zázrak ani od ekonomickej teórie, ktorá sa podobnými tvrdeniami rozbieha k rozletu.

Aby som skončil pozitívne a odmenil ľavicovo cítiaceho čitateľa, ktorý to vydržal až sem, tak z úvah Adama Smitha o prirodzenej cene vyplýva, že trh by za istých podmienok nemusel byť nepriateľským prvkom k socialistickému hospodárstvu a mohol by plniť veľmi užitočnú signálnu funkciu lepšie ako štátna plánovacia komisia.

Marián Moravčík

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

22 thoughts on “Liberáli šíria bludy – usvedčuje ich sám Adam Smith

  • 6. januára 2019 at 12:26
    Permalink

    Pán Moravčík,

    a čo keby ste tento článoček po vzore Jankecha frkol na stránky, alebo fakbuky, SaS, alebo anarchokapitalistov, kde by ho obrechali a roztrhali pěkne po buržoustěcku – uvidíte či obstojíte.

    A ak nie, aspoň sa na našich do biela rozzúrených spoluobčanoch, ovládaných neviditeľnou rukou, zasmejeme – no nie :)

    Reply
    • 6. januára 2019 at 13:07
      Permalink

      Áno, sranda by to možno bola, ale nemá to význam. Stačí pozrieť, čo napísal Daniel Jankech dolu. Oni proste nebudú čítať originál a odmietajú rozmýšľať. Oni lepšie vedia, čo chcel Adam Smith napísať, než sám Adam Smith. Naučili sa dookola opakovať poučky a nikto na svete ich nezastaví.
      Ja som ten článok ani nenapísal kvôli nim. Verím, že pomôže iným ľuďom, ktorí majú pochybnosti a zbierajú odvahu dívať sa na veci vlastným rozumom.

      Reply
      • 9. januára 2019 at 10:59
        Permalink

        Pán Moravčík.
        Skúste podnikať a veci hlbšie pochopíte. Ja to robím už takmer 25 rokov.
        .
        Ešte k tej poučke ku ktorej sa uchyľujete:

        To že nie je nejaká myšlienka pomenovaná, neznamená že neexistuje.
        A mimochodom, liberálnych filozofov je viac ako iba A. Smith.
        .
        Nemám teraz veľa času na siahodlhé reakcie, ale liberalizmus poráža všetky ideológie na celej čiare. Socialisticko- teroristické utópie zavedené do praxe jednoducho ľudia odmietli. Dajú sa totiž aplikovať len násilím, vraždami, mučením a väznením.

        Reply
  • 6. januára 2019 at 12:27
    Permalink

    Pán Moravčík, prečo píšete o niečom čomu nerozumiete?
    Liberáli žiadne bludy nešíria.
    To sa ich Vy snažíte šíriť. Pozrite sa okolo seba a ak nie ste slepý, tak vidíte ako neviditeľná ruka trhu prospieva všetkým a ako vynikajúco funguje.
    Samozrejme Adam Smith nemohol vedieť že technologický pokrok vyprodukuje obrovské firmy ktoré nebudú mať konkurenta a kde bude trh pôsobiť menej efektívne ( Facebook, Google, ale napríklad aj slovenský Telekom či energetické firmy) Ale čo sa týka energetických firiem, pravičiari po ich privatizácii zriadili regulačný úrad, ktorý by mal zefektívniť ich fungovanie a oklieštiť ich monopolné správanie)
    A o akom chválospeve liberálov na sebectvo to hovoríte? Vy vnímate čo píšete?
    Naše sebectvo je vždy limitované sebectvom tých druhých, netreba z neho mať obavy a okrem toho máme každý v sebe nepísaný zákon a to je mravnosť. Má ho každý, individuálna je len miera jeho potlačenia. A naše sebectvo je pudového charakteru, umožnilo nám ako druhu prežiť. Nedá sa s ním nič urobiť.

    V mene sebectva si môžem za službu či tovar vypýtať strašnú sumu, ale len jeden krát. Keďže aj ten kto si službu či tovar odo mňa kupuje je motiváciou limitovaný svojim sebectvom a teda najnižšou cenou. A ak je to tak, tak nabudúce obchod neurobím.
    Veci totiž vnímate úplne jednostranne ( asi Vám chýba empatia)

    Liberalizmus funguje na princípe hodnôt individuálnej slobody . Nie na obetovanie sa v nejakú pochybnú myšlienku, ktorá vždy vedie k násiliu, chudobe a neslobode. Ľudia ako Vy v odmietaní liberalizmu ako najprirodzenejšej formy usporiadania spoločnosti totiž vždy chcú aby sme sa obetovali v mene nejakých vyšších cieľov. V mene národného socializmu ( fašistické Nemecko) V mene socializmu ( to nepotrebuje bližší komentár) či v histórii v mene nejakého náboženstva, kolektívu a pod.
    História však zmietla všetky tieto „obety“ ako zbytočné, ktoré naopak produkovali len strašné násilie, biedu a chudobu.

    A samotný A. Smith usvedčuje skôr Vás z neznalosti a nepochopenia neviditeľnej ruky trhu a zložitosti jej mechanizmu.

    Reply
  • 6. januára 2019 at 15:10
    Permalink

    Ak by to tak s tým sebectvom a slobodou bolo ako píšete, posledná kríza 2008 by nebola spôsobená chamtivostou manažmentu bánk a neviditeľná ruka by
    ich odstránila z trhu. Špinavú prácu za ňu vykonali vlády z peňazí daňovníkov t.j. obetí týchto bánk. Príklad zo Slovenska :
    keď bola veľká nezamestnanost boli podľa Mikloša mzdy malé lebo ponuka práce bola nadmieru veľká. Teraz keď je to naopak neviditeľnú ruku poslali kapitalisti na dovolenku, aby nemuseli zvýšiť mzdy a vláda im zabezpečí hlupejsiu a chudobnejsiu pracovnú silu zo zahraničia. Rozmýšľate aspoň trochu čo píšete?

    Reply
    • 6. januára 2019 at 16:36
      Permalink

      Tak moment. Môj článok je o tom, ako nás liberáli klamú o Adamovi Smithovi. Nie o tom, ako funguje dnešný kapitalizmus. Ak si ale tento text chcete dať do súvislosti s krízou 2008, tak sa zamyslite, prečo liberáli v ekonomickej teórii zrušili „prirodzenú cenu“. Hlavný dôvod je ten, že Adam Smith považoval zisk dosiahnutý rastom trhovej ceny nad prirodzenú za nezdravý. Liberáli nás učia, že žiadny nezdravý zisk neexistuje a každý jednotlivec svojou chamtivosťou prispieva k blahu spoločnosti. Takže si to zrovnajte v myšlienkach, či ku kríze 2008 neviedol práve liberálny chamtivý prístup k zisku.

      Inak o poslednej kríze z roku 2008 viem z prvej ruky, lebo som bol v jednej zo slovenských nadnárodných bánk pri tom a videl som zblízka, čo sa deje. Robil som manažmentu o tom analýzu a prezentáciu.
      Krízu vo svetovom meradle nespôsobila chamtivosť, ale hlúposť a ľahkovážnosť manažmentu bánk, ktorý dlhodobo úplne ignoroval zlaté bilančné pravidlo a dlhodobé aktíva masovo financoval krátkodobými peniazmi z medzibankového trhu. Len čo padla prvá veľká hypotekárna banka v USA, tak medzibankový trh vyschol a celý systém popadal ako domino. Všetko iné, čo sa o tom popísalo, môže byť čiastočne aj pravda, ale zväčša zďaleka nie celá a hlavná.

      Reply
      • 6. januára 2019 at 18:47
        Permalink

        Navrhujem, aby ste o dôvodoch ekonomickej krízy 2008 napísali z Vášho subjektívneho ( objektívneho ? ) pohľadu článok.
        Prípadne aj o iných veciach, súvisiacich s krízou, o ktorých viete.

        Čo Vy na to ?

        Reply
        • 7. januára 2019 at 7:29
          Permalink

          Dobre, porozmýšľam, ako priblížiť niektoré málo známe detaily tak, aby boli stručné a zrozumiteľné.

          Reply
    • 9. januára 2019 at 10:53
      Permalink

      Yarris
      Posledná kríza bola spôsobená práve nerešpektovaním neviditeľnej ruky trhu.
      Ak by sa rešpektovala, tak by banky jednoducho skrachovali, bankári by prišli o celý svoj majetok a začalo by sa odznova.
      Práve socializovanáím strát sa zabránilo konaniu neviditeľnej ruke trhu.
      .
      K tej druhej časi sa vyjadrím len stručne. Na totálne voloviny sa reaguje naozaj ťažko, obzvlášť ak je zjavná úplná absencia porozumenia trhového mechanizmu . A aj prechodu od socialisticého lajna k slobode.

      Reply
      • 9. januára 2019 at 11:23
        Permalink

        Doktorko, márne hľadám tie tvoje úspešné knihy, ktoré by som rád poznal. A čo má ešte viac zaujalo, vydalo ich nejaké vydavateľstvo Daniel, u ktorého som nenašiel žiadne iné publikácie, okrem tých tvojich. Vari zlyháva Google, alebo boli vydané v utajenom režime ?
        A mimochodom, tá tvoja úžasná čítanosť, ktorou si sa inde hrdil, je skôr založená na vyvolávaní negatívnych emócií, než na kvalite obsahu.
        A ešte niečo – kedysi si sa prezentoval ako odborník na zdravotníctvo (ak sa nemýlim), a dnes sa označuješ za aktivistu. Kde je teda pravda, doktorko ?

        Reply
  • 6. januára 2019 at 18:28
    Permalink

    Skvelý článok…
    Ako jednoducho sa dajú prekrúcať fakty a robiť z nich mýty, ktorým ľudia veria v dnešnej dobe ako podloženým faktom…
    Všetko sa dá zneužiť…Dnes som sa dozvedela na jednej českej tv, že Nevedkove dobrodružstvá, ktoré deti milujú aj teraz bola v skutočnosti hnusná komunistická propaganda…
    Kam je človek schopný zájsť v sebectve a v honbe za mamonom?

    Reply
  • 6. januára 2019 at 19:07
    Permalink

    Pán Moravčík môj komentár k neviditeľnej ruke nepatril Vám ale tomu umelcovi nad mojím príspevkom. Chcel som iba poukázať ako funguje liberálna teória v praxi. Do vedeckých debát sa nezapajam. Čo sa chamtivosti týka nie je pravda že hypotéky v USA boli poskytované kadekomu v masovom merítku kvôli vysokým províziami? Keď to rachlo manažment miesto vyvodenia osobnej majetkovej a trestnej zodpovednosti bol odidený s miliónmi odstupného, takže na krachu zarobil dva krát.

    Reply
    • 6. januára 2019 at 20:00
      Permalink

      Aha tak, už rozumiem. :-)
      S tými hypotékami v USA máte pravdu, že to odštartovali, no keby nebolo tých vecí, ktoré som spomenul vyššie, neprerástlo by to do globálnej krízy.

      Reply
  • 6. januára 2019 at 19:24
    Permalink

    Oceňujem snahu autora, že pri skúmaní danej problematiky „inivisible hand“ sa opiera nie zdroje z druhej či tretej ruky, ale pracuje s originálnymi zdrojmi. Na strane druhej je ale potrebné povedať, že autorom nastolená problematika nemôže byť vyriešená a diskutovaná vo formáte krátkeho príspevku, navyše, ja osobne by som do textu nevkladal žiadne upozornenia a výstrahy čitateľom, veci samej to nijako pozitívne nenapomáha.
    Pozorne som si prečítal autorom uvedenú stranu v Smithovej práci Bohatstvo národov, a interpretácia daného výrazu, ktorú podáva autor sa nie celkom zhoduje s textom. Autor hovorí že:
    „Adam Smith argumentuje, že výsledok národného hospodárstva je tým väčší, čím väčšiu (výmennú) hodnotu sú schopní jednotliví výrobcovia vyprodukovať, a preto keď sa niekto snaží vyrábať niečo, čo má vyššiu hodnotu namiesto inej komodity, ktorej import je lacnejší, zároveň prospieva sebe, ale akoby vedený neviditeľnou rukou, prospieva aj spoločenstvu“.
    Ak sa držím odseku, v rámci ktorého je výraz „invisible hand“ použitý, tak by sa to dalo zostručniť tak, že indivíduum v podnikaní všeobecne sleduje svoj vlastný záujem a nemá v úmysle sledovať verejný záujem a napriek tomu, že tom ani nevie, tak ho svojim konaním podporuje. Indivíduum „…. sleduje len svoj vlastný záujem a tak, ako v mnohých iných prípadoch je vedený neviditeľnou rukou k tomu, aby presadzoval cieľ, ktorý nebol súčasťou jeho úmyslu. … Presadzovaním svojho vlastného záujmu obyčajne podporuje záujem spoločnosti efektívnejšie než keby chcel spoločnosť podporovať vedome.“
    V texte je dobre si všimnúť dve veci. Smith používa „výraz“ neviditeľnej ruky len raz, ale pri jeho použití jasne konštatuje že táto ruke funguje „as in many other cases“, teda aj v mnohých iných prípadoch, nie len tu, kde to explicitne hovorí. Zo stručného textu je tiež jasné, že výraz neviditeľnej ruky sa tu nevzťahuje na zahraničný obchod, ale na vzťah súkromne orientovanej ekonomickej ľudskej činnosti smerujúcej k snahe vyprodukovať pre seba čo najväčšiu hodnotu, pričom touto činnosťou indivíduum síce nevedome, ale reálne zväčšuje aj celkovo vyprodukovanú hodnotu spoločnosti. Realizáciou svojho súkromného záujmu realizuje súčasne aj celospoločenský záujem, hoci o tom ani nevie a toto je jadro fungovania neviditeľnej ruky v ekonomickej sfére. Indivíduum vedené svojim súkromným záujmom nevedomky realizuje záujem celej spoločnosti.
    Uvedený aspekt má aj svoj morálny rozmer. Ten spočíva v tom, že podľa Smitha v ekonomickej sfére individuálne „sebectvo“, snaha o súkromný prospech je súčasne aj „altruistickým“ konaním, pretože je na prospech celej spoločnosti.
    V závere ešte raz zdôrazňujem, že diskusia o danej problematike by si žiadala iný formát. Ale napriek tomu oceňujem snahu a ako ukazujú niektoré komentáre aj odvahu autora upozorniť čitateľov na rozpory medzi propagandou a vedeckou teóriou. Takýchto upozornení nebude nikdy dosť.

    Reply
    • 6. januára 2019 at 20:53
      Permalink

      Pán Manda, ďakujem za podnetné pripomienky. Oceňujem a urobilo mi radosť, že ste siahli po originále a vlastnej interpretácii. Ten nesúlad, ktorý ste postrehli v odseku o „invisible hand“ je len zdanlivý. Ten odsek je totiž súčasťou celej kapitoly a úvahy o súkromnom a celospoločenskom záujme treba stále vnímať v kontexte témy kapitoly.
      Vaša úvaha mi teraz umožňuje upozorniť na veľmi častý logický prehrešok liberálnych ekonómov, ktorý sa prejavuje v príliš veľkorysom zovšeobecnení a zanedbávaní limitujúcich podmienok a kontextu.
      Veľmi ste ma potešili zmienkou, že podrobná diskusia o tejto problematike by si vyžadovala iný formát. Dúfam, že tento článok je len prvotný impulz a že diskusia bude pokračovať aj v inom formáte.

      Reply
  • 6. januára 2019 at 23:34
    Permalink

    Prečítal som si článok až teraz v noci. Marián, klobúk dolu, to je TREFA! Veľmi dobrá osveta a objasnenie, som rád že ste to dokázali na tak malej ploche jedného článku.

    Vynechajte štekajúcich ideologicky liberalizmom pomútených pravičiarov, čo sa sem hneď natrolovali. Aspoň je tu jasné kto je kto.
    „Vypichli“ ste len jeden obľúbený pravicový konkrétny výrok a objasnili ste tú ideológiu okolo neho o „neviditeľnej ruke trhu“, o ktorý sa žiaľ na škodu čs.národného hospodárstva opreli „ekonómi“ ako Václav Klaus, Vladimír Dlouhý, dokonca Miloš Zeman, Dušan Tříska i Tomáš Ježek a na Slovensku Ivan Mikloš i Dzurinda. Veď to tak aj dopadlo, že sa „neviditeľná ruka“ podpísala na rozkradnutí 5 biliónov investičného majetku v Kčs v rokoch 1990 – 1993.
    Vážim si, že ste ozaj naštudovali A.Smitha a spoznali ste ho aj ako filozofa, ktorý dodával mravnú základňu pre vtedajších kapitalistov, ktorí boli veď v tom čase pokrokovou silou oproti rentiérskym priživujúcim sa feudálnym vlastníkom. Rozvojom výroby i podnikania boli kapitalisti v 17.-19.storočí ozaj „piliermi“ spoločnosti.Samozrejme, že aj priemyselní kapitalisti dospeli do štádia vykorisťovania a rentiérskeho stavu. Žiaľ, ako to býva s politikou a hlavne ideológiou, ďalší a ďalší „odpisovači“ už redukovali myšlienky iba na to „bohatnutie“ a „trh“ a nielenže prestali študovať Smitha ako filozofa, ale neštudovali ani jeho diela. A ten ideologický prevrat u nás v 1989 otvoril stavidlá pravicového dogmatizmu, toto už ani len na Západe nepoznali v tom čase, tam už fungoval korporátny kapitalizmus…
    ….do dnešných dní a k nám teda prešli iba dogmatické poučky a ako vidno, často i skreslené a dovymýšľané ideologické blbiny, ktorých sa držia i mnohí súčasní ekonómovia na Slovensku a učia sa to všetci študenti ekonomických škôl… tú dogmu.

    Pôvodne som Vás chcel iba pochváliť, ale nedalo mi…horšie je, že takisto už v 70.rokoch u nás vznikali dogmy pri vzdelávaní ekonómov v čs.ekonomických školách, za socializmu že Smith je „buržoázna paveda, že „trh“ je to zlo – a toho sa dnes držia nielen starší komunisti, ale i nová ľavica, ktorá sa „bojí trhu a nechce ho“.
    A to je zlé, pretože práve i u Smitha je definovaný ten zdroj „bohatstva národov“, teda vzájomná deľba práce a tovarová výmena medzi krajinami – zahraničný obchod. A s tým má aj socialistický hospodársky systém bohaté a pozitívne skúsenosti. Preto aj systém ekonomickej demokracie dokáže obhájiť zásady, že síce ruší vykorisťovanie námezdnej pracovnej sily, mení súkromné vlastníctvo na rôzne formy vlastníctva vrátane celospoločenského a kolektívneho,, ale trh, trh založený na vzájomnej výhodnosti a na férovosti, teda nelikvidovaní partnera, s ktorým obchodujem, trh zachováva…
    nesmierne som vďačný za ten článok i keď som sa tu už rozpísal širšie než je rozsah Vášho cenného príspevku.

    Reply
    • 7. januára 2019 at 7:37
      Permalink

      Peter, veľmi ste ma svojim príspevkom potešili. Nielen pochvalou, ale hlavne tým, že posolstvo, ktoré som vám chcel odovzdať, ste uchopili s takou ľahkosťou, bez skreslenia a okamžite ste ho vedeli tvorivo rozvinúť v rámci svojich skúseností.

      Reply
  • 6. januára 2019 at 23:40
    Permalink

    Toľko pozornosti venovať Adamovi Smithovi a nevedieť nič o jeho živote a dobe v ktorej žil.
    Bol to veriaci človek ktorý mohol neviditeľnou rukou myslieť aj božiu ruku – alebo niečo čo vedie boh.
    Zaujímavé že to nikoho z tých „vykladačov“ medzi pravičiarmi, ale ani medzi ľavičiarmi nenapadlo.
    Aj keď mnohí komunisti stále častejšie píšu LEN BOH vie …

    Čo je však horšie dookola opakovať o minulosti, knižkách a nechcieť vnímať REALITU Slovenska.
    Koľko takzvaných ľavičiarov pracuje v štátnej službe?
    Lebo chcú položiť tento militantný oligarchisticko korupčný systém svojou prácou.

    Reply
    • 7. januára 2019 at 0:31
      Permalink

      JZ , točíte Vy tu o čom?

      Reply
    • 7. januára 2019 at 7:45
      Permalink

      Pán Zvolen, pekne ste tu demonštrovali najrozšírenejšie zlozvyky diskutérov zo sociálnych sietí. Nielen že ste článok čítali povrchne a na preskáčku, takže teraz poučujete o veciach, ktoré už v článku inými slovami sú. Čo je horšie, nezdá sa vám trápne špekulovať ako to Adam Smith „mohol myslieť“, keď máte priamo v článku odkazy na dve hlavné knihy jeho diela a môžete si priamo tam nájsť, ako to myslel a čo chcel povedať.

      Reply
      • 7. januára 2019 at 8:52
        Permalink

        To je váš výklad.
        Môj za seba som napísal.

        Reply
  • 7. januára 2019 at 12:04
    Permalink

    nevymažete komerčný trol?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom