Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Listy majstrovi Konfuciovi… O ľudskosti
Majster Konfucius,
často čítam Vaše vzácne myšlienky, aj keď sú staré 2500 rokov. Je v nich všetko to, čo ľudia potrebujú vedieť, aby boli a ostali ľuďmi a dokázali zachovať ľudský druh pred sebazničením.
Prečo ich tak málo poznajú?
Prečo im nevenujú viac pozornosti?
Veď Vaše slová o ľudskosti a jej hľadaní, sú úžasné a plné nádeje aj v dnešnej ťažkej dobe, keď sa zo spoločnosti začali vytrácať základné etické princípy, ktoré sú dôležité pre jej rast a prežitie.
Hovoríte: Bez ľudskosti nemožno znášať ani šťastie, ani nešťastie.
Ľudia reptajú ak ich postretne nešťastie a majú pocit, že sa im rúca svet a život. Ale nešťastie, ktoré musíme prežívať je skúškou našej ľudskej podstaty a pri správnom chápaní nás môže priviesť k pochopeniu a poznaniu dôležitých vecí a najmä samých seba.
Ak ľudí stretne šťastie, tiež ho často nedokážu precítiť a oddať sa mu, niekedy je to strachom a obavami, že môže rýchlo skončiť. Ako ľahko zabúdame na to, že všetko má svoj začiatok aj koniec, aj šťastie, aj nešťastie, ale aj na to, že za šťastie a nešťastie v našich životoch, sme často zodpovední my samotní.
Hovoríte: Kto je ľudský, tomu ľudskom prináša vyrovnanosť mysle! Preto: Svoju múdrosť zakladajte na ľudskosti!
Mnohí ľudia získavajú výborné vzdelanie a majú mnoho vedomostí, sú na to náležite pyšní, čo ich vedie k márnomyseľnosti a k pohŕdaniu inými. Prestali vidieť a nechcú vedieť to, že každý človek má nadanie na niečo iné.
Skutočná múdrosť, založená na ľudskosti, sa neskrýva vo vzdelaní a vedomostiach, ale v tom, že človek svoje vzdelanie, vedomosti a schopnosti používa v prospech iných ľudí a celej spoločnosti a jej rozvoju.
Hovoríte: Či nie je nádherné zotrvávať v ľudskosti? Preto: Či možno pokladať za múdreho toho, kto odmieta zotrvávať v ľudskosti?
Prečo ľudia odmietajú ľudskosť? Prečo namiesto toho, aby ľudsky rástli zotrvávajú v nevedomosti a v zajatí Zla a nízkych pudov?
Prečo odmietajú byť skutočnými ľuďmi?
Možno preto, že život v nevedomosti je oveľa ľahší ako ten, ktorý je založený na dodržiavaní morálnych zásad a zodpovednosti za vlastné skutky. Možno preto, že cesta k ľudskosti je oveľa náročnejšia ako tá, ktorá je založená na povrchnosti a mamonárstve.
Hľadanie ľudskosti vo všetkom, čo nás obklopuje, je cesta k sebe samotnému a poznaniu dobra, ktoré nás obklopuje.
Hovoríte: Ušľachtilý človek ľudskosť nestratí, i keby od hladu umieral, a ani v najväčšom zhone na ňu nikdy nezabudne!Prečo sa ľudia tak ľahko vzdávajú ľudskosti, keď im ide o vlastný prospech, naplnenie túžob a stávajú sa bezohľadnými egoistami?
Prečo nedokážu vidieť bolesť a utrpenie, ktoré takýmto správaním spôsobujú iným?
Naša moderná civilizácia odmieta cestu poznania ľudskosti práve kvôli tomu, že svet ovládol boh menom Zisk a práve ľudskosť je najväčšou prekážkou v jeho samovláde.
Majster Konfucius, ak ľudstvo odmietne poznanie ľudskosti, je možné, že o pár rokov, ľudskosť nebude mať kto hľadať.
V súčasnosti nastal čas, keď sa ľudstvo musí zamyslieť nad vlastnou existenciou , musí sa pozrieť späť do minulosti a čerpať z nej múdrosť, aby mohlo a vedelo prežiť prítomnosť a dokázalo formovať vlastnú budúcnosť, ktorá je veľmi neistá.
Devana
Zdroje: A riekol majster… Géniovia staroveku
Článok vyšiel v skrátenej podobe na Blog Pravda.sk
A čo poviete na toto, Devana:„Ak si človek nevšíma problémy, ktoré sú vzdialené, bude mať s nimi starosti až sa priblížia.“
Pani Slavomíra…
Aj vzdialené problémy sú problémami a ak ich úmyselne prehliadame, alebo odsúvame na neskôr, znásobia sa a prinesú oveľa väčšie starosti, ako vtedy, ak by sme ich riešili hneď v zárodku…
Výborná interpretácia, Devana! Zdá sa, akoby Konfucius/zabudla som ho uviesť ako autora citátu/písal o nás, o Slovákoch. Nám sa totiž mnohé problémy zdajú vzdialenééé, hoci sú už tak blízko.
Tento článok je ako pohladenie, práve teraz, keď máme azda trocha viac času zamyslieť sa aj nad niečím iným ako naháňaním sa za chlebom každodenným. Veruže ľudskosť dnes ťahá za krátky koniec, lebo sa materiálne nevypláca. O to viac si treba vážiť tých, ktorí na ľudskosť nezabudli…
Ďakujem…
Tam, kde vládne Mamon, je ľudskosť odmietaná a nepohodlná…
Pozdravujem diskutujúcich na diskusii Davu Dva. Pre Devanu a Cudzinca nie som tak celkom nový.
Devana, zdá sa, že si ma presvedčila a verím, že pod niektorými článkami sa stretneme v diskusii a možno aj v polemike. Neusmievaj sa, pretože Majster Konfucius je silné pozvanie ….:-)
Ľudskosť je niečo v nás, niekedy mi pripadá ako most spájajúci emócie s raciom. Aj na ľudskosť sa dá pozerať racionálne a ty sa pritom dostávaš – človek sa pritom môže dostať – do polohy, kde začína zvažovať a hľadať hranicu medzi racionálnou ľudskosťou a vypočítavosťou. Vtedy použije most k emocionalite. Ako sa ti pozdáva takýto pohľad na ľudskosť?
Ďakujem za príspevok a teším sa, že si prišiel sem medzi nás…
Áno, od Konfucia, ale aj od mnohých iných, sa môžeme naučiť veľmi veľa aj v dnešnej dobe. Stačí len pozorne čítať, alebo počúvať a premýšľať nad ich slovami a myšlienkami.
„Ľudskosť je niečo v nás, niekedy mi pripadá ako most spájajúci emócie s raciom.“…
Táto téma je veľmi zložitá, možno by som jej mala venovať väčší priestor a Tvoj názor sa mi veľmi páči…
Ale aj ja Ti dám pár otázok.
Je novodobá „filantropia a charita“ prejavom racionálnej ľudskosti, alebo chladnej vypočítavosti?
To, čo sa jedným môže vidieť ako prejav ľudskosti, iní môžu vnímať inak…
Kde je hranica medzi racionálnou ľudskosťou a vypočítavosťou?
Mnohí to netušia, ale ani sa o to nezaujímajú…
A práve ľudskosť, ktorej by sme mali otvoriť mysle aj srdcia, nám dokáže dať odpovede na mnohé.
Pretože tak, ako nás náš rozum dokáže presviedčať o mnohom, že je to pre nás to najlepšie, tak nám naše srdce hovorí niečo podobné.
Lenže… To, čo je dobré pre nás, nemusí byť dobré pre iných…
Prvým krokom k ľudskosti je láska a úcta k životu a nielen tomu ľudskému, ak toto človek zvládne, môže napredovať na ceste v hľadaní ľudskosti v sebe, ale aj v jej prejavovaní v živote.
Dobrá otázka, ale zodpovedateľná. Môj názor je, že sa na túto charitu či filantropiu musíš pozerať z viacerých uhlov pohľadu.
1) Pohľad „filantropa“. Ten, kto obdarúva, musí tento skutok vykonávať v rovnováhe emócie a racia. V emocionálnej rovine musí byť presvedčený v srdci, že to chce urobiť bez ohľadu na vonkajšie reakcie. Musí to byť jeho slobodné vnútorné rozhodnutie. V racionálnej rovine je to zváženie o adresnosti a akútnosti potreby tohto skutku. Ak prevyšuje emocionalita, príp. je tam rovnováha, SPRAVIDLA ide o ľudskosť. Ak prevažuje racio s prihliadnutím na reakciu okolia, je to už o vypočítavosti. Aby som bol konkrétny: Kiskovo darovanie prezidentského platu je číra vypočítavosť, ak daruje neznámy človek na ulici pár centov na napr. detskú onkológiu, je to prejav ľudskosti. Samozrejme, dalo by sa polemizovať o rôznych aspektoch a dôvodoch charity či súčasnej filantropie, ale toto je to najjednoduchšie rozdelenie ľudskosti a vypočítavosti. V tejto súvislosti súhlasím s tebou, že je to veľmi široká téma.
Ako obvykle, čas sa opäť stal mojim nepriateľom, tak budem stručný….
2)Uhol pohľadu obdarovaného. Tu v drvivej väčšine prípadov prevyšuje emócia a akýkoľvek prejav charity vníma obdarovaný ako ľudskosť zo strany darcu.
3) A ten dôležitý, hodnotiaci uhol pohľadu je pohľad nezainteresovaného pozorovateľa. A ten pohľad závisí hlavne od osobnosti pozorovateľa. Rozum, srdce a slobodná vôľa.
Priznám sa, že tie otázky som Ti položila zámerne, aby som sa dostala k podstate problému:-)
Tvoja odpoveď je taká, akú by som dala ja sama.
Podľa mňa je dôležitá rovnováha medzi raciom a emóciami, tá vytvára podmienky pre osobnostný rast človeka, ale aj zdravé vnímanie skutočností a problémov. Ak prevažuje jedno, alebo druhé, tak človek podľahne rozumovému chladu, ktorý sa znásobuje negatívnymi emóciami a ľudskosť je potláčaná.
Deje sa to rozličnými spôsobmi, stačí si všimnúť výplach mozgov televíziami, či inými médiami.
Ľudia sa postupne nechávajú presvedčiť, že taký život je normálny.
A to je zámer, takýto človek, je ľahko ovládateľný, manipulovateľný a ľahko vykonáva vôľu a rozkazy iných a ani nevníma to, že je ovládaný a manipulovaný…
Deje sa to s jasným zámerom, aby si ľudia neuvedomili, aká chorá je spoločnosť v ktorej žijú a hlavne to, že ak by spoločnosť bola postavená a fungovala na základných etických a morálnych princípoch, nepotrebovali by sme falošnú filantropiu zbohatlíkov a ani okázalú charitu, ale ani by tí, ktorí potrebujú pomoc spoločnosti neboli na jej okraji a nemuseli by žobrať práve o to, čo by malo byť v zdravo fungujúcej spoločnosti samozrejmé…
Uvedomila si si tak niekedy, koľko múdrych myšlienok sa skrýva v slovesnosti národov? Aký je rozdiel medzi Konfuciovou myšlienkou, rozprávkou o troch grošoch a trebárs v odbornom článku príslušnej témy. Líšia sa formou, nie obsahom. Samozrejme, že toto tvrdenie je ladené s trochou recesie a úsmevu, ale má svoj náboj… Isto si si všimla, ako sa u Konfucia prirodzene prelínajú myšlienky o ľudskosti, o ušľachtilosti človeka, o práci a v neposlednom rade o ušľachtilom vládcovi. Keď si ešte uvedomíš, v akom období Konfucius žil, nevdojak ma napadá fráza: Nič nové pod Slnkom.Ak dvihneš zrak trochu vyššie, nedá sa prehliadnuť, že tvrdenia či už antických, orientálnych či východných filozofov rôznymi formami hovoria, že zmena spoločnosti začína zmenou osobnosti. Občas sa pýtam, prečo ale k dekadencii…..
Veľmi pekná myšlienka:
„Skutočná múdrosť, založená na ľudskosti, sa neskrýva vo vzdelaní a vedomostiach, ale v tom, že človek svoje vzdelanie, vedomosti a schopnosti používa v prospech iných ľudí a celej spoločnosti a jej rozvoju.“
Nedávno sa mi dostal do rúk vlastný životopis Bernarda Bolzana, jedného z najlepších českých matematikov. V jeho dobe túto myšlienku vtedajšie elity považovali za prirodzenú a správnu. To naše dnešné elity sú pomýlené a je veľmi dobré, keď toto niekto hovorí nahlas.
V dnešnej dobe individualizmu a egoizmu mnohí zneužívajú svoje vzdelanie a vedomosti, len na vlastné obohacovanie a dosiahnutie vlastných cieľov…
Spoločnosť, ktorá je založená na takejto filozofii nedokáže zdravo napredovať a rásť…
Tribrehy, tvoj príspevok je vlastne o tom, čo často píšem, že sa mení doba, režimy, ale ľudské charaktery ostávajú rovnaké…