Ľubomír Jánošík: Dôvera za dôveru

Zdieľaj článok:

Dnes o  dôvere.

O nutnosti matematickej rovnosti.

Dôvera rovná sa dôvera. Znamienko rovná sa,  je to najdôležitejšie.

O dôvere za dôveru.

Prečo je atmosféra dôvery na Slovensku, a na celom svete, neobyčajne dôležitá.

Teda aj o tom , či neregulované zisky zdravotných poisťovní nevzbudzujú opak dôvery… 

Skraja, uvediem málo známy výrok reformátora  zdravotníctva pana Zajaca (aktuálne už expert SaS), ktorý s odstupom času,  paradoxne tvrdí, že najväčším sklamaním jeho “reforiem” sú práve zdravotné poisťovne. Slabá  chvíľa alebo vplyv “drogy pravdy” slepo zaľúbeného reformátora zdravotníctva? Autor, vďaka ktorému nám  zdravotníctvo na trhu otehotnelo (neprimeraným) ziskom? Alebo je to kritika krstného otca, súčasnej praxe, už dospievajúceho, 14- ročného, zdravotníctva? Nespokojnosť s tým, ako reformu ”zbúchali” obchodníci so zdravím?  Chce ich karhať?

Nevieme ako úprimne to pán Zajac myslí, nevidíme do hlbín  jeho liberálnej duše. Ako zdôrazňujú psychológovia, ide o orgán, ktorý žiaden lekár nikdy nenahmatal (údajne preto sú psychológovia v nevýhode proti ostatným lekárom).

Ale určite vieme,  že pán Zajac si našiel čas, aby odprezentoval súčasný obraz “silných príbehov”, ktoré vzbudzujú pochybnosti o úprimnosti  ľúbivých reklám o “lepšom zdravotníctve”.

Vysvetliť dnešnú podobu zdravotníctva nestačí len názorom jej “otca”, ale musíme pochopiť aj  prostredie, v ktorom 14 rokov mladé zdravotníctvo vyrastalo. Ako sa vyrovnávalo, či prispôsobovalo nárokom trhovému mechanizmu.

Vráťme sa do minulosti a skúsme naznačiť niekoľko etáp, ktoré sa podpísali na finančnom zdraví mladého zdravotníctva. A na zdraví celého národa.  

Je nesporné, že zdravotné poisťovne, vo verejnom zdravotnom poistení, hospodária s významnými verejnými prostriedkami. Povinne, mesačne musíme “svojej” poisťovni platiť čiastku, ktorá by inak – ako naše vlastníctvo – mohla byť použitá na iný náš “prospech”. Až do roku 2005 zdravotné poisťovne hospodárili s prostriedkami rozdelenými do štyroch fondov. Základný, účelový, rezervný a správny – z ktorého poisťovne hradili vlastnú činnosť. Tak boli prostriedky získané z verejného zdravotného poistenia oddelené od vlastných zdrojov poisťovne. V roku 2005 sa ekonomicky opodstatnene rozdelené štyri fondy spojili do jedného balíka. Týmto rozhodnutím sa dostali všetky verejné zdroje do súkromných rúk, vzniklo súkromné vlastníctvo verejných zdrojov. Teda aj z peňazí účelovo určených na zdravotnú starostlivosť si mohli majitelia poisťovní začať vytvárať” a  vyplácať zisk. Už v roku 2006 si akcionári istej zdravotnej poisťovne obratom prisvojili zisk 66 miliónov € (za hospodársky rok 2005). Od roku 2008 platí, že poistný kmeň (súbor poistných zmlúv, ktorý poisťovňa spravuje) nemôže byť majetkom zdravotnej poisťovne. Teda ani ním nemôže byť ani odplata za prípadný odplatný prevod poistného kmeňa. Ale v roku 2009 si poisťovňu Dôvera kúpila poisťovňa Apollo. V oboch mala akcionársky vplyv finančná skupina Penta. Cena za Dôveru bola 113 miliónov €, spojením dvoch poisťovní vznikla silnejšia poisťovňa, ktorá prijala názov Dôvera. Finanční makléri poisťovne uplatnili diskutabilný mechanizmus započítania ceny prevádzaného kmeňa. Aktíva poisťovne tak vzrástli o cca 461 miliónov €, istým akcionárom tak vznikol nárok na túto veľkú čiastku, z ktorej dokonca, podľa platných daňových zákonov, nemuseli odviesť ani daň.

Zmyslom nie je vypočítať koľko peňazí skončilo machináciami na súkromných účtoch. No je to spôsob, ako upozorniť kde sa podeli peniaze, ktoré systému zdravotnej starostlivosti na Slovensku chýbajú. Možno povedie aj k zamysleniu sa nad opatreniami, aby verejné peniaze nekončili na súkromných účtoch a súkromné záujmy nestáli nad záujmami verejnými-verejnosti. Pre lepšiu predstavu príklad kontroverzného oceňovania poistného kmeňa. Čiastku 461 miliónov vydelme počtom 79 okresov. Matematika nedovolí pochybnosti a ohromí údajom,  že v každom okrese by mohlo byť použitých podľa potreby pacientov priemerne 5.832.000,- €. Skúste vo Svidníku, Revúcej, či v Krupine pouvažovať, či by ste za tie peniaze nedokázali postaviť a modernými prístrojmi vybaviť polikliniku, stabilizovať odborných lekárov, pohotovostnú službu?

Oponenti, opierajúci sa o základné „ľudské právo,“ a to vlastnícke právo, asi namietnu, že obmedzenie zisku zdravotných poisťovní je zásahom do ich vlastníckeho  práva. Pre tých, ktorí platia za lieky, čakajú na operácie, cestujú za odbornou lekárskou starostlivosťou alebo umierajú skôr, ako sa jej dočkajú, však tento pohľad asi poburuje. Najmä, ak existuje ústavné právo na život, a dokonca aj na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Pre väčšinu poistencov je pohľad finančných žralokov v zdravotníctve veľmi, veľmi jednostranný.

Najmä ak porovnáme, že “vlastnícke právo” oligarchov je dôležitejšie ako “vlastnícke právo” platiacich poistencov. V právnom štáte by malo mať vlastnícke právo každého rovnaký obsah a súdnu ochranu aj poistencov, nielen poisťovní. Napriek tejto rovnosti v ochrane vlastníckeho práva, rozhodnutia súdov z minulosti významne uprednostňujú práva finančných žralokov…

Dnes je už väčšina národa konfrontovaná s dôsledkami finančnej špekulácie, keď súkromné záujmy, akoby stáli  proti občanom. A stým, že finančný úspech tejto špekulácie je výhrou víťaza, a porážkou pacienta. Ak niekde ešte ostali poctivé úmysly a zbytky zdravého rozumu mali by v parlamente začať konečne presadzovať návrhy zmien, ktoré budú rešpektovať nielen záujmy žralokov, ale aj pacientov… Reformu pána Zajaca, ktorá všetko dovoľovala a nič nezakazovala, je potrebné zmeniť. Ukončiť “daňové prázdniny” a neprimeraný zisk obmedziť. Len deravé zákony a postupy umožňujú, aby obmedzenia zisku nemohli investori účinne napadať na súdoch a arbitrážach.

Ľubomír Jánošík, člen DAV DVA

Ľubomír Jánošík je slovenský zdravotník.