Slovenský filozof, politológ, v súčasnosti podpredseda NRSR a novozvolený europoslanec a dlhoročný spolupracovník redakcie DAV DVA sa na dnešnej tlačovej konferenciii SMER-SSD k výsledku Eurovolieb prihlásil k odkazu davistov ako slovenskej ľavici, ktorá je protikladom ľavici „bruselskej“:
„Budeme jasne hovoriť, že sme iní. Pokiaľ cítime, že niektoré frakcie majú menej na starosti tradičné ľavicové témy ako je… chleba, boj s chudobou, boj s nerovnosťou, odstraňovanie prvkov voľno-trhovej ekonomiky a jej nahradzovanie sociálnym štátom… a naopak riešia skôr témy, ktoré sa na Slovensku zvyknú nazývať slniečkárske ako multikulturalizmus či LGBTI… Budeme jasne hovoriť, že sme iní. Robert Fico to nazýva rustikálna ľavica, hovorím tomu tiež vlastenecká ľavica… je tu rozdiel medzi bruselskými sociálnymi demokratmi, a to čo presadzujeme v strane Smer… pokiaľ to nebudú rešpektovať, my sa nebudeme podhadzovať… my budeme budovať našu predstavu ľavice… ja som o tom napísal niekoľko kníh, čo má ľavica robiť aby bola ľavica úspešnou politickou silou… tá sociálna demokracia neustále padá… SPD dopadla v týchto voľbách veľmi škaredo… veľký úspech nezískali ani francúzski socialisti, či talianski… ak sa to dá ešte nazvať… sociálni demokrati… aj Smer môže do tých intelektuálnych diskusií, v Bruseli a Štrasburgu, priniesť obhajobu tej vlasteneckej ľavice… a návrat k tým tradičným témam ľavice… keď si zoberiete aj našu históriu, my nadväzujme na odkaz Emanuela Lehockého, Alexandra Dubčeka, Clementisa, Mináča, Novomeského… naša ľavica je iná, my riešime chudobného človeka, seniora, nezamestnaného človeka, rodinu, a nie sexuálne menšiny, ktoré sa dneska dostávajú z nejakého dôvodu na piedestál bruselskej sociálnej demokracie… máme za sebou veľkú osobnosť ako je Robert Fico chce presne týmto spôsobom ísť ďalej a preto sa neobávam, že by sme náš pohľad nepresadili…“.
K DAVISTOM A ICH NASLEDOVNÍKOM SA NIEKOĽKOKRÁT PRIHLÁSIL AJ ROBERT FICO
Robert Fico sa pôvodne hlásil k tretej ceste (uznanie hodnoty trhu a podnikania, ale súčasne úlohu vlády a silného štátu), ale jeho názory sa postupne vyvíjali. Robert Fico sa aktuálne hlási k ľavici a vlastenectvu na základe čoho premenoval stranu Smer na slovenskú sociálnu demokraciu. Nazýva to tiež rustikálnou ľavicou. Je kritický k západnému modelu ľavice, ktorý nazýva bruselskou ľavicou.
V reakcii na to, že európski socialisti pozastavili Smeru plné členstvo a Hlasu asociované členstvo Strane európskych socialistov (PES) odkázal, že je na svoju stranu Smer hrdý a nehodlá svoje názory meniť. Jeho vzorom je tvár „socializmu s ľudskou tvárou“ Alexander Dubček, ale váži si aj Gustava Husáka, ktorému vzdal hold položením venca začiatkom roku 2024.
Z národných osobností si váži Milana Rastislava Štefánika či Ľudovíta Štúra, ale aj Antona Bernoláka. Uznáva tiež ľavicových intelektuálov z prostredia DAVu ako Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský či Vladimír Mináč. „Hovorme o tom, že sme krajina, ktorá mala velikánov. Takým ľuďom ako bol baťko Mináč alebo doktor Vladimír Clementis s úctou a rešpektom vzdám hold,“ povedal pri príležitosti odhalenia busty Clementisa. Sám odhalil plaketu Clementisa v budove Ministerstva zahraničných vecí, a bol pri odhalení búst Clementisa a Mináča v Aleji národných dejateľov v Rimavskej Sobote.
Robert Fico však oceňuje aj kresťanské osobnosti slovenských dejín počnúc Cyrilom a Metodom až po Kardinála Korca, čím zohľadňuje špecifické, ku kresťanstvu priateľské, hodnoty slovenskej ľavice, čo je aj poučením z dejín slovenskej ľavice. Zo západných politikov oceňuje Willyho Brandta. Hodnotovo sa hlási k ľavici, antifašizmu (SNP), slovanstvu a pacifizmu. Je členom Matice slovenskej, ktorú podporuje, ale aj Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Z geopolitického hľadiska dlhodobo hovorí o politike štyroch svetových strán.
VÝVOJ ĽUBOŠA BLAHU
Vývojom prešiel aj samotný Ľuboš Blaha. Ten bol spočiatku priaznivcom novej ľavice, čítal frankfurtskú školu, ale aj sociálno-liberálnych neomarxistických a postmoderných (postmarxistických) autorov. Prešiel však postupným prerodom, vybranými autormi sa inšpiroval, no ich idey transformoval do koncepcie slovenskej ľavice. Blaha dodnes nepopiera vplyv týchto autorov, no ich odkaz . Koncepcia slovenskej ľavice, ktorá je v neustálom vývoji, v duchu davistickej tradície spája národné a internacionálno-ľavicové v rovnocennom postavení. Internacionálne je v nej zároveň spojené so všeslovanskými, čo môžeme badať už pri povojnovom vývoji, keď Clementis a Novomeský nadväzovali vo svojich ideách na Štúra, Kollára a Šafárika. Apelovali na humanistický rozmer ľavice. Novomeský sa konkrétne snažil aj o zmierenie ľavice a kresťanstva. Mimochodom, hoc je Blaha ateistom, je zároveň vyznávačom konzervatívnych hodnôt (rodina) a váži si aj slovenské kresťanské kultúrne tradície podobne ako Robert Fico.
Prvým výrazným manifestom tohto prerodu bola u Blahu kniha Antiglobalista, kde sa prihlásil k vlasteneckej ľavici. Prerod samozrejme vyvolal aj negatívne konotácie u liberálnych ľavičiarov z Karminy a pod. postmoderných projektov bez zmyslu. Azda najviac ich nahneval tento citát: „Jeden tábor je liberálny, proamerický, multikulturalistický a pravicový. Tento tábor nenávidí Slovensko, nenávidí bežných ľudí, nenávidí iné názory. Chcú podporovať migráciu, gejov, veľké finančné skupiny a liberálnu mafiu z médií. Druhý tábor v sebe zahŕňa klasických ľavičiarov, konzervatívcov, národniarov a alternatívcov. Tento tábor odmieta extrémne liberálne predstavy, amerikanizáciu a individualistické ideológie. Zdôrazňuje sociálne témy, vlastenectvo a zdravý rozum v kultúrnych otázkach.“ Svoje smerovanie potvrdil aj knihou Che, kde sa inšpiroval kubánskym modelom socializmu. Vlastenecká ľavica je v slovenských politických vodách prítomná počas celého 20. storočia. Spájaná bola s hanlivou nálepkou buržoáznych nacionalistov, ktorú dostali Clementis, Novomeský, Husák, Horváth, Okáli a ďalší, pôvodne davisti. Hrozili ňou však aj mladšiemu davistovi Alexandrovi Matuškovi, či nasledovníkovi davistov Vladimírovi Mináčovi. K tejto generácii sa prihlásil aj socialistický minister kultúry Miroslav Válek, a v rámci modernej literatúry na jej kultúrny program nadväzovali aj také osobnosti ako Peter Jaroš či Ladislav Ballek, čo Peter Jaroš potvrdil v rozhovore pre Slovenské pohľady.
Protikladom k „buržoáznym nacionalistom“ boli radikálni kozmopoliti, ktorí si hovorili proletárski internacionalisti. V skutočnosti však išlo o podobných fanatikov, akými sú dnes progresívci. Tak ako proletárski internacionalisti odmietali národné, podobne národné odmietajú tzv. euroobčania či svetoobčania, pre ktorých sú záujmy západu oveľa dôležitejšie, než potreby vlastného národa. Tento spor dvoch častí toho istého národa – všíma si aj Eduard Chmelár – sa ťahá počas celých slovenských dejín.
Tlačová konferencia:
(lp)
