NEHLASUJME PROTI SEBE, VOĽME SI POLITIKOV, KTORÍ RIEŠIA SKUTOČNÉ PROBLÉMY
Politické stratégie, ktoré sa zrodili z krízy kapitalizmu v 70. rokoch naďalej formujú dnešnú podobu americkej aj európskej politiky. V roku 1970 sa medzi elitnými triedami v USA zintenzívňoval pocit, že protipodnikateľské a antiimperialistické nálady z konca 60. rokov zašli príliš ďaleko. V reakcii na to Lewis Powell v slávnom memorande pred jeho povýšením na Najvyšší súd Richardom Nixonom v roku 1971 naliehal na Americkú obchodnú komoru, aby zorganizovala kolektívnu kampaň s cieľom ukázať, že to, čo je dobré pre biznis, je dobré aj pre Ameriku. To viedlo k vytvoreniu vplyvného obchodného okrúhleho stola, ktorý stále hrá významnú strategickú úlohu v politike Republikánskej strany USA.
Legalizácia korporátnych politických akčných výborov (PAC) podľa zákonov o financovaní kampane po Watergate z roku 1974, spojená s ich ochranou podľa prvého dodatku rozhodnutím Najvyššieho súdu z roku 1976, uľahčila transformáciu Republikánskej strany na nástroj kolektívnej korporačnej a finančnej moci. Aby si však Republikánska strana udržala politickú dominanciu, potrebovala ľudovú základňu, ktorú našla začlenením vodcov kresťanskej pravice, zobrazených ako morálna väčšina. Táto aliancia presvedčila významnú časť nespokojnej, neistej a prevažne bielej robotníckej triedy, aby hlasovala proti svojim materiálnym záujmom na kultúrnych (antiliberálnych, protičernošských, antifeministických a antigay), nacionalistických a náboženských základoch. Táto stratégia polarizácie a rozdeľovania, zakorenená v politike 70. rokov, prevláda aj dnes. Vyznačuje sa zámerným zosúladením korporátnych a biznis záujmov s národnými prioritami a využívaním kultúrnych otázok na získanie podpory verejnosti, čo vedie k polarizácii a fragmentácii, ktoré prospievajú moci korporácií a zároveň podkopávajú ekonomické záujmy pracujúcej a robotníckej triedy. Krajne pravicoví aj stredopraví „liberálni“ politici na Slovensku aj v Európe pokračujú vo využívaní kultúrnych a zástupných otázok pod pláštikom morálnej nadradenosti, tak aby ospravedlnili svoje neprijateľné ekonomické politiky pre väčšinu pracujúcich. Títo politici využívajú témy ako imigranti, práva LGBTQ+ či národná identita v ponímaní ideológie nacionalizmu na podnecovanie podpory, odvádzanie pozornosti od podstatných ekonomických problémov a udržiavanie mocenskej štruktúry, z ktorej profitujú korporátne a finančné elity.
Táto stratégia odvádza robotnícku triedu od uznania a konania podľa ich ekonomických záujmov, čo ich vedie k podpore politík, ktoré v konečnom dôsledku podkopávajú ich vlastné dobro. Výsledkom je politické prostredie, kde pracujúci ľudia konzistentne hlasujú proti svojim materiálnym záujmom, ovplyvnení rétorikou kultúrnych a nacionalistických otázok.
Teraz viac ako kedykoľvek predtým je kľúčové, aby si pracujúci ľudia na Slovensku a v celej Európe uvedomili túto manipuláciu a volili socialistické strany, ktoré uprednostňujú ich ekonomickú prosperitu a dôstojný život, ktorý im má ich práca zabezpečiť. Socialistické strany ponúkajú politiku zameranú na zníženie ekonomickej nerovnosti, zlepšenie sociálnych podmienok a spochybňovanie dominancie korporatívnej moci v politike.Hlasovaním za strany, ktoré skutočne zastupujú ich záujmy, môžme vyjadriť podporu pre spravodlivejšiu spoločnosť a odmietnuť stratégie zástupných tém a rozdeľovania, ktoré sa už dlho používajú na udržanie status quo.
Lucia Hubinská
