Ľudovít Števko: Odesa 2. mája 2014: „Rusi, usmažte sa!“

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Obyvatelia mnohonárodnostného mesta Odesa, si už druhý raz pripomenuli obete protiruskej masakry v Dome odborov na Kulikovom poli, ktorá v mnohom pripomínala zverstvá hitlerovskej soldatesky v Nemecku po nástupe fašizmu. Kulikovo pole je historický názov miesta pamätnej bitky, kde Rusi v roku 1380 na hlavu porazili tatársku Zlatú hordu. Dnes, v novodobej histórii je toto miesto poškvrnené krvou nevinných ľudí, ako dôsledok kyjevského Majdanu a protiruských vášní.

Podľa všeobecne známych faktov masaker sa začal pochodom „ultrtas“ futbalového klubu Černomorec Odesa, ktorý je obľúbený medzi pravicovými extrémistami. Pochodu sa zúčastnili militantní organizátori Majdanu a ozbrojení príslušníci neonacistického zoskupenia Pravý sektor. Medzi touto skupinou a proruskými aktivistami, zastávajúcimi opozičné postoje voči novej kyjevskej moci, došlo k bitke s použitím strelných zbraní pri ktorej boli zabití štyria ľudia. Proruská menšina sa pred vražednými útokmi radikálov snažila ukryť v Dome odborových zväzov na Kulikovom poli, kde sa v tom čase schovávali v miestnostiach budovy aj ženy s deťmi. Rozpútalo sa peklo: Radikáli Pravého sektora začali hádzať dovnútra Molotovove koktaily s výkrikmi: „Rusi, usmažte sa!“ a dve poschodia sa čoskoro ocitli v plameňoch. Niektorí sa udusili toxickými výparmi, iní uhoreli zaživa a ďalší sa pokúšali skákať z okien. Boli to však smrtonosné skoky, pretože týchto odvážlivcov čakala rovnako strašná smrť – ukrajinskí radikáli ich zabíjali baseballovými palicami alebo ich jednoducho zastrelili.

Fotka: Zastrelená tehotná žena Dome odborov

Obraz ohnivej hrôzy, neofašistami práporov Ajdar a Azov posmešne nazývaný „májové šašliky“ bol dokonaný. Na fotografiách, ktoré obleteli internetom a ktoré z ostýchavosti nezverejnila ani jedna americká či európska spravodajská agentúra, boli po uhasení požiaru vidieť obhorené telá žien, znetvorené tváre surovo povraždených ľudí. Brutálny masaker, pri ktorom prišlo o život niekoľko desiatok ľudí, ukrajinská vláda dlho ignorovala, tvrdila, že tragédia sa nedá vyšetriť, hoci udalosti sa odohrali pred stovkami svedkov a k dispozícii bola fotodokumentácia a početné videozáznamy. Rovnako aj dnes, roky po tragédii je vyšetrovanie na bode nula. V roku 2015 prepukol počas vyšetrovania udalostí 2. mája 2014 škandál. Sudcov, ktorí sa pokúšali identifikovať vinníkov masakru, ohrozovali neonacisti z Pravého sektora. Traja sudcovia odeského súdu Alexandr Iščenko, Viktor Koroj a Sergej Žurik museli v obavách o svoj život podpísať vyhlásenie, že od prípadu odstupujú,  po tom, čo do budovy súdu vtrhla veľká tlupa ozbrojencovv maskách, ktorá zablokovala súdny proces a vyhrážala sa sudcom, že ich zastrelí, ak sa nevzdajú ďalšieho vyšetrovania. O incidente, aký nemal obdobu v Európe 21. storočia sa čitatelia novín či diváci verejnoprávnej televízie na Slovensku nedozvedeli nič.

Fotka: Spálené telá v dome hrôzy

V pondelok 2. mája 2016 sa malo pred Domom odborových zväzov konať výročné pamätné zhromaždenie, na ktoré do Odesy prišlo vyše 5 tisíc ľudí z celej Ukrajiny. Napokon sa však míting na tomto pamätnom mieste nekonal, lebo do mesta dorazili stovky príslušníkov neonacistického práporu Azov a batalióny Pravého sektora s vyhrážkami, že účastníkov spomienkovej akcie stihne exemplárny trest. Medzitým zaúradovala polícia – na mieste tragédie zatkla asi 40 osôb a obvinila ich z výtržníctva a protiukrajinskej agitácie. Keď potom anonym nahlásil, že v blízkosti Domu odborov je bomba, polícia a jednotky Národnej gardy nedovolili účastníkom zhromaždenia položiť k budove vence a kvety. Sprievod sa potom za asistencie kukláčov presunul na neďaleké Kulikovo pole, ktoré predtým prehľadali pyrotechnici.

Všetky tieto minulé i súčasné udalosti sú na hony vzdialené od myšlienky demokratizácie Ukrajiny, na ktorú dáva Európa v podobe bianco šeku miliardy eur. Vláda v Kyjeve má nad krajinou iba obmedzenú kontrolu. Zločiny Majdanu, odeský masaker, zabití ľudia v Mariupole, atentáty na novinárov i politikov zostávajú nevyšetrené. Pokrytectvo politikov západnej časti sveta a postoje nadácií, ktorým ležia na srdci ľudské práva pripomínajú tri budhistické opice: Jedna nič nevidí druhá nič nepočuje a tretia mlčí ako hrob.

Fotka: Pokus o únik

Doslov autora

Od vydania knihy Vojna v tieni Majdanu ubehlo päť rokov. Dnes o tých krvavých udalostiach, ktoré sa začali na Námestí nezávislosti v Kyjeve 21. novembra 2013 a pokračovali veľkým májovým masakrom v roku 2014 v Odese, žiaden investigatívny novinár hlavného mediálneho prúdu nenapísal ani riadok. A predsa, Odesa je symbol zamlčanej pravdy, symbol zvrátenej farebnej revolúcie, katastrofy aká sa v Európe 21. storočia odohrala ako dôsledok geopolitickej pažravosti jednej zámorskej veľmoci.

Keď som písal pred piatimi rokmi kapitolu o masakre v Odese tajne som dúfal, že tieto vraždy budú vyšetrené a vrahovia sa dostanú pred súd. Mýlil som sa. Nejaké obvinenie Andrija Volodymyrovyča Parubija, pomajdanského šéfa štátnej bezpečnostnej rady sa údajne potvrdilo, ale vyšetrovanie sa nezačalo. Porubij bol jeden z popredných aktérov farebnej revolúcie na Ukrajine, organizoval bojové oddiely v Odese a ako hlava vražedného komanda by sa mal zodpovedať za upaľovanie ľudí v „Dome hrôzy.“ Obrátia sa ľudskoprávne organizácie na Slovensku na ukrajinské úrady so žiadosťou o dôsledné vyšetrenie tohto prípadu? Sotva. A odváži sa Transparency International EÚ žiadať vyšetrenie podozrivých aktivít Victorie Nulandovej aj prezidenta Joea Bidena a jeho syna na Ukrajine? Odpoveď je jasná: Zabudnime!

Ľudovít Števko

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


4 thoughts on “Ľudovít Števko: Odesa 2. mája 2014: „Rusi, usmažte sa!“

  • 3. mája 2021 at 13:30
    Permalink

    Dávam do pozornosti čitateľov aj dokumenty v našom inom článku:
    https://davdva.sk/odesa-2-5-2014-nikdy-nezabudneme/

    Príbeh o futbalových „ultras“ je totiž hlavne obľúbeným úvodom všetkých médií hlavného prúdu. Jeho zmyslom je, aby si poslucháč, unavený podrobným popisom násilností známych zo štadiónov, povedal, jasné, ako inak to mohlo dopadnúť.
    ALE NIE JE PRAVDIVÝ.
    Futbalový zápas bol len časovou koincidenciou, ktorý útočníci využili ako zásterku a fakticky ich to usvedčuje, že útok na Kulikovo pole bol plánovaný vopred aj s týmto krycím príbehom.
    Pred Domom odborov bol totiž už niekoľko týždňov improvizovaný stanový tábor aktivistov anti-majdanu, ktorí tu zbierali podpisy pod referendum proti prevratu zorganizovanému v Kyjeve. Majdanistov tento tábor dlhodobo iritoval, ale potrebovali zámienku a vhodné okolnosti na to, aby útok vyzeral ako živelný.
    Na dokumentoch vo vedľajšom článku zreteľne vidieť, a mnohí očití svedkovia to potvrdili, že dav majdanistov zaútočil priamo a prudko na stany, spálil ich a potom pokračoval do budovy. Tí, čo prežili násilnosti, zhodne potvrdili, že v blízkosti boli požiarne vozidlá, ktoré sa nepokúšali hasiť požiar a zástupy ťažkoodených milicionárov, ktorí len vytvárali živé steny, aby nebolo vidieť, čo sa deje s ľuďmi, ktorí skáču z okien. Ale nijako sa nepokúšali zabrániť násiliu.

    Odesa 2014 je jednoznačne na úrovni vojnových zločinov. Práve preto, že ju hlavný prúd zaraďuje do protiruských naratívov. Keďže sa to všetko dialo pod heslami „európskych hodnôt“, je to čierna škvrna na svedomí nás všetkých.

    Reply
  • 4. mája 2021 at 12:51
    Permalink

    Su to proste frajeri upalovat zeny a deti!!!!! Co tak chlapcom zo specialnych jednotiek povedat „Rusi uzmazte sa???“ hahahahah:)

    Reply
  • 5. mája 2021 at 11:55
    Permalink

    A bezcharakterná marioneta „Lžizuza“ visiaca na šnúrkach ambasády USA, ani nehlesne.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *