Nieto väčšej a svätejšej pravdy pre život jednotlivých ľudí i národov celých nad tú: Kto sa sám neopúšťa, nebýva opustený. Keď sa na daktorý národ pravda táto vztiahnuť môže, môže sa ona vztiahnuť na nás; keď dakedy bola pravda táto na čase, je ona na čase teraz pre národ náš!“
Ľudovít Štúr, Slovenskje národňje novini, 54. číslo, 3. február 1846
Dobreže ale pozrime na ten náš ľud, v akom bol položení do terajších čias? Čože ho malo pozdvihnúť a povýšiť, čože ho malo k sebevážnosti, k ušľachtilejším mravom, ku známostiam doviesť, či to v službe iných robotovanie, či to pri panštinách bývalé drábskych palíc nad jeho hlavou sa zvíjanie, či to časté v pravotách, súdoch odstrkovanie, či tá myšlienka, že nemal nič vlastného a že žil tu, aby žil, a svet len ledabolo prežil, či tie naše, napospol hovoriac, biedne a mizerné školy, či vari dáke väčšie so svetom obcovanie, dáky obchod, dáke znamenitejšie susedstvo?
Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu „utisnutých a odhodených“ ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. …
Gustáv Husák
Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej? Táto najjasnejšia hlava, hovorí v podstate toto: Najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý…
Laco Novomeský, DAV
…Ktorý ale národ v podobných okolnostiach bol inakší; či boli lepší Gréci, či sú lepší Írovia v služobnosti, či tí tiež do rovnej podlosti nepadli, o šľachetnejšie a ľudskejšie city neprišli a samých seba tiež nezadávali a neopúšťali? Tie isté príčiny, tie isté úkazy. Všetkej opustenosti – ako sme už povedali – hlavnou príčinou bola a je tá dlhotrvanlivá služobnosť ľudu nášho, tá ťažká urbárska služba a s ňou spojené pomery a okolnosti, tieto ľud náš tak ako každý iný národ ubili a do toho mizerného a biedneho stavu, v ktorom sa teraz nachodí, zahodili. Nie odvracať sa, ale poľutovať musíme tu ľud náš a zažalostiť nad časmi, ktoré tak ťažko nad ním ležali. …
Ak by toto malo národy k dačomu doviesť, to by istotne bol náš národ ďaleko priviedol, lebo sa toho všetkého dostatočne naužíval, čo ale toto z nášho národa urobilo, vidíme teraz na ňom nadostač, bo bez ohľadu rečené, všetkej tej opustenosti, nízkosti, otrockej podlosti, k lepšiemu nespôsobnosti, zaťatosti a zostávajúcnosti vo zlom žiadna iná tak je nie príčina ako náramná a dlhotrvanlivá nášho národa služobnosť a s touto služobnosťou spojený nedostatok každého lepšieho vyučovania. Tu, tu, tu leží bieda naša!“
Ľudovít Štúr, Kde leží naša bieda, 1847
