Marek Juhár: „Zdrojová ekonomika je presne typ systému, ktorým by sa ľudstvo malo zaoberať.“

Prinášame vám rozhovor s ďalším zástancom Projektu Venus. V minulosti bol aktívny aj v tzv. ľavičiarskych kruhoch. V súčasnosti pracuje ako programátor. Rozhovor s ním vám prináša náš redaktor Marek Kopilec.

Čau Marek. Ty si bežný pracujúci a takíto ľudia zväčša neriešia nejakú zmenu spoločnosti. Väčšina chodí k voľbám dúfajúc, že si vyberie to najlepšie menšie zlo z danej ponuky a že sa budú mať lepšie. Základná otázka na teba, snažíš sa niekde angažovať a ísť tak príkladom ostatným?

Ahoj Marek. Už dlhodobo som veľmi nespokojný so stavom našej spoločnosti, počnúc absurdným zvyšovaním príjmových rozdielov medzi ľuďmi či už u nás, alebo na tejto planéte vôbec, limitovaním prístupu k vode či jedlu nadnárodnými korporáciami, cez korupciu, neprávosti u nás i v medzinárodnom meradle, až po rastúci individualizmus, rozbíjanie spoločnosti ako celku, čo je nevyhnutným dôsledkom kapitalizmu. A hľadal som dlho nejaký spôsob, ako toto smerovanie zmeniť. Prikláňal som sa vždy viac k socializmu ako ku kapitalizmu, lebo bežný ľudský život v ňom bol pokojnejší, bezstarostnejší, menej stresový. Nehovorím teraz o totalite ako politickom systéme, ale o socializme ako čisto ekonomickom systéme. Tieto dve veci sa totiž v médiách a potom aj medzi ľuďmi často zamieňajú. Na druhej strane však nemožno uprieť kapitalizmu vyšší technologický progres a vyššiu ekonomickú efektívnosť, hoci tie idú na vrub zdravotných a sociálnych problémov u jednotlivcov i v celej spoločnosti. Takže ani návrat do socializmu by nebol v každom ohľade výhrou. Snažil som sa teda presadzovať niečo medzi tým, čo by si zobralo za svoje pozitíva oboch systémov – trhový socializmus, cez iniciatívu Ľavica.sk, ktorá si dala dlhodobý cieľ v tomto systéme dať dokopy ľavičiarov a založiť stranu, ktorá sa na rozdiel od Smeru nebude na ľavicu len hrať, ale ňou ozaj aj bude a vráti dôležité prvky socializmu do našej spoločnosti. Žiaľ, treba priznať, že s integráciou ľavice to nie je vôbec ľahké a ďaleko sme sa s tým dodnes nedostali a ja som sa medzičasom začal viac zaujímať o pokročilejšie spôsoby riadenia spoločnosti.

Ako vnímaš ty tzv. ľavicové témy ako kooperácia a spolupráca? Ako vôbec vnímaš toto delenie na pravicu a ľavicu a to, čo je možné vidieť u tých, ktorí sa k týmto smerom hlásia, v realite?

Ako som už spomenul, vždy mi bol omnoho bližší socializmus, šťastný a spokojný život ľudí má pre mňa prednosť pred pokrokom, pokiaľ si musím vybrať (dnes som už múdrejší a viem, že existuje systém, v ktorom sa dá dosiahnuť oboje, ale k tomu sa asi dostaneme neskôr) takže som presvedčený, že omnoho ďalej sa môžeme dostať všetci spolu kooperáciou, než každý sám. Málokto je taký frajer, aby dokázal sám vlastnými silami uživiť seba, svoju rodinu a ešte aj posunul spoločnosť niekam ďalej. Takže prakticky každý potrebujeme druhých ľudí k tomu, aby sme dnes v tomto zložitom svete prežili. Pravičiari prevažne hlásajú myšlienky individualizmu, operujú pritom síce ľúbivými myšlienkami slobody jednotlivca a zodpovednosti za svoje konanie, ale všetci sme aj tak v zásadnej miere ovplyvnení svojím okolím a preto ja tvrdím, že máme aj spätnú zodpovednosť voči nemu. Nebyť egoisti a len sami za seba, aj keď doba (rozumej, dnešný systém = kapitalizmus) nás k tomu priam nútia. Braním hypoték sme otrokmi zamestnávateľov, snahou o zodpovednosť za svojich blízkych a za svoj majetok sme vazalmi poisťovní, čas pre naše deti, manželku či priateľov zaraďujeme až za prácu, nákupy či rôzne „vybavovačky“, ktoré sme naučení, že sú také dôležité pre náš život… Toto je všetko dôsledok čisto pravicového systému – kapitalizmu, ktorého hlavnou cnosťou je vraj sloboda jednotlivca. No pripadáš si v takomto systéme slobodný? Tvoj slobodný výber je akurát v tom, že sa môžeš odsťahovať kdesi do lesa a na všetko sa vykašľať. No vlastne ani to nie, lebo aj ten kus lesa už niekto vlastní a ťa z neho vyženie…

Ja v DAV DVA píšem o viacerých témach, napríklad o ekonomickej demokracii. Čo si pod ňou predstavuješ ty a má zmysel sa ňou podľa teba zaoberať?

Pre mňa je ekonomická demokracia ľudskejšou formou kapitalizmu. Je to lepšie ako to, čo tu je dnes, ale nie je to dosť dobré a viem, že sa dá spraviť oveľa viac. Ako prechodné obdobie by to bolo fajn, priniesla by úľavu bežným pracujúcim, v rámci jednotlivých podnikov by bola rozhodne prospešná, no na celospoločenskej úrovni by už niesla so sebou aj negatíva, napríklad takú korupciu by neznížila, zrejme skôr zvýšila, keďže štát by viac zasahoval do spoločnosti než dnes. Takže, v skratke – áno, bol by to pozitívny krok, no len jeden z prvých krokov v rámci radikálnejšej zmeny spoločnosti, ktorá je nevyhnutná.

Tiež sa tu venujem aj Zdrojovej ekonomike, ako vnímaš ty tento smer, ktorý prezentuje Jacque Fresco, Roxanne Meadows, Peter Joseph a ďalší?

Zdrojová ekonomika je presne taký typ systému, ktorým by sa, podľa mňa, ľudstvo malo ďalej zaoberať. K nemu som v prvej otázke aj smeroval. Spája v sebe totiž pozitíva kapitalizmu aj socializmu a zbavuje sa mnohých ich negatív a mnoho ďalších aspoň minimalizuje. Eliminuje potrebu politikov, peňazí, korupcie, vojen, popri tom zabezpečí základné i vyššie potreby všetkým ľuďom bez rozdielu. Ako to plánuje spraviť, by bolo nadlho, preto odporúčam ľuďom navštívit webstránky Hnutia Zeitgeist a Projektu Venus a prečítať si články či pozrieť videá od ľudí spomenutých v otázke. Tento spôsob správy spoločnosti plne využíva automatizáciu, bez ktorej by to všetko ani nebolo možné a tým oslobodzuje ľudí od práce, ktorú ani prácou nazývať nebudú, lebo dnes je práca synonymom miesta, kam musíme chodiť a čosi robiť, čo nás v mnohých prípadoch nenapĺňa, no ako-tak to napĺňa aspoň našu peňaženku, aby sme vyžili do ďalšieho mesiaca, tak tam chodíme kvázi povinne. Toto je ale absolútne kontraproduktívne pre vývoj jednotlivca, ale tým i celej spoločnosti. V systéme zdrojovej ekonomiky (alebo RBE = Resource Based Economy) by sa naopak potenciál jednotlivcov mohol naplno prejaviť, čo sa ani v kapitalizme, ani v socializme vôbec nedarilo, hoci z rôznych dôvodov. Obrovský význam sa tu pritom kladie na vzdelanie, no opäť nie v tom klasickom duchu à la naše hodiny dejepisu – tu máte tisíc letopočtov, vtedy sa stalo to, vtedy to a naučte sa to naspamäť. Takáto výučba totiž vyslovene debilizuje ľudstvo, spolu s ďalšími vymývačkami mozgov – TV, reklamy, atď. V RBE ide najmä o učenie sa ako má vychádzať človek s človekom, a tým predchádať sporom a v konečnom dôsledku vojnám, ktoré sú dôsledkom absolútneho zlyhania komunikácie medzi ľuďmi. Učiť sa ako slobodne rozmýšľať, nielen počúvať rozkazy, ísť do skutočnej podstaty problémov, nielen riešiť ich povrchne, napríklad nielen zatvárať zločincov do väzenia, ale predovšetkým skúmať a odstraňovať podmienky, ktoré z ľudí zločincov robia – chudoba, nevzdelanosť, týranie v mladom veku, atď. A v neposlednom rade, odstránením finančných a spoločenských prekážok umožniť rozvoj tej časti svojej osobnosti, ktorou môžme byť najviac prospešní sebe a svojmu okoliu – zjednodušene povedané môcť robiť to, čo nás naozaj baví.

Nech sa nikto nedá zmýliť predstavou „lenivých asociálov“, ktorý budú žiť na úkor druhých vždy. To je jeden z veľkých klamov, ktorým podliehame z nevedomosti. Potenciál každého z nás je veľký, takmer neobmedzený, no ak ste od malička vychovávaní v nejakej osade bez vody, elektriny, nieto ešte internetu, obklopení ľuďmi, ktorí taktiež nie sú vzdelaní ani inteligentní, nič iné ako tú špinavú búdu nepoznáte, vaše šance rozvinúť sa v prospešnú ľudskú bytosť so záujmom o kultúru a sebazdokonaľovanie sú mizivé. Vytvoriť ľuďom správne podmienky na rozvoj je prvoradé. Kúpte tie najlepšie semienka slnečníc, zasaďte ich do piesku, nikdy nezalejte vodou a postavte do najtmavšieho kúta záhrady a sledujte, čo vám z tých skvelých drahých semienok vyrástlo. No, holé nič. A takisto je to aj s ľuďmi.

Myslíš si, že by sa mali veriaci z rôznych náboženstiev prípadne aj ľudia obhajujúci súčasný systém obávať tohto smeru, ktorý presadzuje vedecký prístup pri správe spoločnosti?

Určite by sa ho nemali obávať, pretože ich vieru nijako neohrozuje. Je to zatiaľ najslobodnejší systém, o akom viem. No aj tu opäť platí, že vo väčšine prípadov sa viera „nalepí“ na človeka z jeho okolia – ak vyrastáte v oravskej, silno katolíckej dedine, šanca, že v 18 rokoch budete moslimom či ateistom, je mizivá – nie ste totiž vystavovaní týmto pohľadom na svet, poznáte len ten jeden – katolícky – pri ktorom viete, ako funguje, ste zvyknnutí na jeho tradície, obyčaje, stane sa vašou bytostnou súčasťou a prirodzene začnete „cudzie“ zvyky odmietať, ani len nad nimi neuvažujete. Na čo aj, veď toto, čo poznáte, je fajn. Je to samozrejme omnoho zložitejší proces, o ktorom by sa dali napísať knihy, ale princíp je zhruba takýto.

Ja som ateista v podstate odvždy, no uznávam, že viera ako taká (nie však cirkev ako inštitúcia) mnohým ľuďom dnes, v tomto ťažkom svete, pomáha zvládať dennodenné problémy. Určite, že rozžehnanie od kňaza nie je vedecky najlepší spôsob, ako sa vysporiadať napríklad so šikanovaním od šéfa na pracovisku, no je to lepšie ako nerobiť nič, či vyzúriť sa potom doma na žene či deťoch. A pokiaľ je kňaz dobrý, vie človeku naozaj uľaviť. V rámcoch dnešného systému teda potrebu viery veľmi dobre chápem. V rámcoch zdrojovej ekonomiky ale postupne stratí opodstatnenie. Nebude to ale žiaden násilný proces. Podľa mňa to príde úplne prirodzene samo, pretože vymizne potreba na vieru ako takú. Tie dennodenné problémy, s ktorými sa ľudia boria dnes, poväčšine vymiznú. To však neznamená, že teoreticky nevzniknú dnes nepredstaviteľné nové a nejaké opodstatnenie viera stále mať bude. No postupom času čoraz menšie, tak ako to možno badať aj v poslednom storočí, že s rozvojom vedy, techniky i spoločnosti tá potreba náboženstva u ľudí postupne, no neúprosne klesá.

Čo by mal podľa teba robiť v dnešnej dobe bežný pracujúci človek, často vyťažený, aby pomohol zmeniť spoločnosť?

Tak toto je asi najťažšia otázka. Už len z toho pohľadu, ako dlho som si hľadal čas na tento rozhovor, je jasné, že aj ja by som potreboval túto odpoveď. Preto dávať rady druhým by mi prišlo trochu pokrytecké. No pokiaľ majú ľudia chvíľu voľného času, tak nech sa zaujímajú o podstatu problémov, nech nenadávajú iba na imigrantov, že chcú do Európy za lepším životom, ale nech sa zamyslia aj prečo sú nútení utekať zo svojich domovov, čo je pravou príčinou „imigrantského problému“ a že to je len dôsledok omnoho väčších problémov. Týmto ich samozrejme nepozývam masovo sem ako pani Merkelová, v rámci dnešného systému je táto situácia pre Európu katastrofou, no v takej zdrojovej ekonomike by bola situácia úplne iná, v prvom rade by ani utekať nikto nikam nemusel a takýto problém by teda nemal ani ako vzniknúť. Hľadať teda riešenia problémov, nie následkov.

Ako vnímaš tzv. slovenskú inteligenciu, t. j. rôznych rektorov, ekonómov, atď., kde robia podľa teba chybu pri osvete spoločnosti?

Chyba je už, žiaľ, priamo v nich – v drvivej väčšine sú tak indoktrinovaní týmto systémom, že svojím kázaním v jeho prospech a proti akýmkoľvek alternatívam sú práve oni brzdou rozvoja spoločnosti. A tí „obyčajní“ ľudia, bohužiaľ, práve na nich veľa dajú – aj preto je náš spoločenský progres taký pomalý, pričom zmeny tak razantné ako napríklad prechod od monetárnych spoločensko-ekonomických systémov (kapitalizmus, socializmus) k systému zdrojovej ekonomiky sú natoľko ťažké a vyžadujú tak veľa času. Od jej prvých myšlienok uplynulo zhruba polstoročie a všeobecná vedomosť o zdrojovej ekonomike je mizivá, ja sám som sa o nej dozvedel až vo svojich 29 rokoch, pritom o takýchto veciach by sa malo učiť na školách povinne – a samozrejme aj o iných alternatívnych systémoch, napríklad anarchizme, anarchokapitalizme – aby sa ľuďom rozšírili obzory. Len, žiaľ, presne toho – rozmýšľajúcich más – sa obáva dnešná (ako aj každá predošlá) „elita“.

Už dlhšie si všímam prevahu mužov, ktorí riešia politiku, médiá, vôbec na alternatívnej scéne je to ešte vypuklejšie. Prečo sa podľa teba zapája do týchto debát tak málo žien a čo by ich podľa teba mohlo pritiahnuť?

Ženy podľa mňa poväčšine témy o takýchto globálnych veciach nezaujímajú. Málokedy u nich vidieť také zanietenie ako u niektorých mužov, mňa nevynímajúc. Nevravím, že nie sú výnimky, ale odkedy som ženatý, viem trochu viac o ženskom myslení a je skrátka iné než mužské. Iné neznamená horšie ani lepšie. Muži aj ženy majú svoje pohľady na svet, na to, čo je dôležité. A jeden bez druhého by neboli kompletní. Tu by som mal v duchu RBE zastať, lebo nemám naštudované nijaké materiály na túto tému, no premýšľal som o tom tiež veľakrát, ako aj ty, a toto je môj osobný pohľad. Podľa mňa to do veľkej miery spôsobujú objektívne fakty z fyziognómie a histórie človeka. Muži vždy boli fyzicky silnejší, takže logicky chodili skôr loviť ako ženy, na to potrebovali dobré periférne videnie a podobné kvality. Tí, čo ho nemali, jednoducho vyhynuli. Preto aj dnes sa muži viac presadzujú v športoch ako ženy – sú fyzicky zdatnejší a perfektné periférne videnie napr. vo futbale je úplná nevyhnutnosť. Taktiež skôr prežili tí, ktorí vedeli ochrániť svoje potomstvo, čiže boli nielen silnejší, ale aj šikovnejší – postavili si vyššie či silnejšie hradby, lepšie bezpečnostné systémy, prípadne boli bohatší (teda šikovní iným spôsobom) a teda si mohli najať viac vojakov, atď. Toto ich nútilo vždy rozmýšľať o svete ďalej okolo seba, v širších súvislostiach, a tak aj dnes nám to je prirodzenejšie zaujímať sa o politiku či vývoj sveta, aj s tou túžbou ho zmeniť.

Ženy sa, naopak, tým, že ostávali v jaskyniach, kým muži lovili, museli viac starať o deti a opäť, tie, ktoré sa lepšie starali, boli napríklad empatickejšie, tak mali väčšiu šancu prežiť. Takže opäť dnes máme skôr empatické ženy než mužov, ktoré cítia pravé naplnenie v staraní sa o deti, nie v dobývaní sveta, revolúciách a menení okolia na svoj obraz.

A keďže všetky feministky ma teraz zjedia, tak musím zopakovať, že ani jeden ani druhý spôsob nie je výlučný pre každé pohlavie, z mojich skúseností a pozorovaní je len omnoho častejsí u jedného než u druhého. No a najmä ani jeden z nich nie je lepší či dôležitejší ako druhý. Je rovnako dôležité sa starať o deti ako zavádzať celospoločenské zmeny a nikto nemá dosť času a energie na oboje, takže v duchu slobody zdrojovej ekonomiky – nech každý robí to, čo ho najviac napĺňa. A keď žena vymyslí ešte lepší spoločenský systém ako zdrojová ekonomika, ja s tým žiaden problém nemám a budem ho rád propagovať, rovnako ako keď pracuje muž v škôlke celý deň s malými deťmi a robí ho to šťastným, to je úplne v pohode, len vravím, že je to skôr štatistická výnimka a snažil som sa, akokoľvek amatérsky, vysvetliť, ako asi k tomu mohlo historicky dôjsť.

Je niečo v zahraničí, čo by si bol rád, keby sa uplatnilo aj na Slovensku, či už z oblasti kultúry, politiky, ekonomiky, medziľudských vzťahov, čo tu chýba a čím by sme sa mohli inšpirovať?

Tak toho je veľa. Odporúčam každému, kto má možnosť cestovať, aby tak robil čo najviac a nielen do all-inclusive rezortov, ale do súkromných ubytovaní, nech spozná iné kultúry, iné spôsoby myslenia, iné názory, je to nevyhnutné na prekonanie rozdielov medzi ľuďmi – človek sa od nepamäti najviac bojí toho, čo nepozná a čomu nerozumie, preto spoznávanie iných kultúr a ich jednotlivých príslušníkov je nevyhnutné ku skoncovaniu s vojnami a vykorisťovaním jedných krajín druhými. Nebudem teda vyberať jednu vec, každá kultúra má čo ponúknuť svetu a je len na ostatných, či si z nej zoberú to dobré alebo to zlé. Je na nás, či si z islamu vyberieme fundamentalizmus (ktorý je ale vlastný aj tak len veľmi malej časti moslimov, akurát, že dostáva neúmerne veľa priestoru v médiách), alebo napríklad fakt, že ženy sa v moslimských kultúrach snažia najviac páčiť práve svojmu mužovi doma a nie tým ostatným vonku na ulici – podľa mňa veľmi pozitívna kultúrna črta, o ktorej sa ale u nás veľmi nevie – no keď sa aplikuje fundamentalisticky, tak vyústi v nosenie buriek, čo je opäť hlúposť, čiže, ako pri hocičom, platí, že všetko s mierou.

K čomu smeruje tvoje konanie, aká je tvoja vízia lepšej spoločnosti? Čo by si si prial a aké vidíš cesty k jej dosiahnutiu?

V kontexte, v akom sa bavíme, by som rád svojou troškou prispel k zmene spoločnosti smerom k zdrojovej ekonomike, ktorá sa mi s mojím dnešným rozsahom vedomostí javí ako najprospešnejšia pre ľudstvo a, hlavne, nemyslí si o sebe, že je to konečná a absolútne najlepšia možnosť, nemá potrebu utvrdiť sa v ústavách a zákonoch ako jediný možný spôsob správy spoločnosti, narozdiel od každého doterajšieho vyskúšaného systému. Aj od rádoby-kritických kapitalistov často počúvame, že kapitalizmus síce nie je dokonalý (óóó, koľká múdrosť), ale nič lepšie ešte nikto nevymyslel. No, to akurát ich obmedzenosť ich vedie k takému tvrdeniu, rozhodne nie fakty. A ani zdrojová ekonomika nebude konečný raj pre ľudí na Zemi, ale bude podstatne lepšia ako to, čo tu máme dnes, a teda je to výrazný krok vpred, ktorý treba urobiť.

Ďakujem za tvoju ochotu zodpovedať zopár otázok, dúfam, že budú inšpiráciou aj pre iných. Nech sa ti darí, veľa šťastia.

Aj ja ďakujem, veľa zdaru aj tebe a vášmu časopisu ;-)

Foto: archív Mareka Juhára

Redakčná poznámka: Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

---