Michal Albert: Matovič potrebuje robotických novinárov, plniacich jeho povely

Niekedy sa robil projekt vytvorenia karikatúry každej krajiny EÚ. Každá sa mala ironicky zhodnotiť a poukázať tak na svoju zlú stránku. Slovensko to vtedy nepochopilo. A zhodnotilo sa ironicky na základe pozitívnej vlastnosti. Povedali sme tým, že sme najpohostinnejší národ EÚ. Nepochopili sme úlohu karikatúry, resp. sme si ju vysvetlili po svojom. A takýmto je dnes aj premiér Igor Matovič pri pohľade na novinárov. Nepochopil, že úlohou žurnalistiky je verejná kontrola a nie potľapkávanie po jeho atómových nápadoch. Takže karikaturista by nemal kresliť Matoviča ako šaša, ktorý ťahá na za sebou káčera, ale ako výborného a úspešného vedca, ktorý rád rozpráva po trnavsky.

A toto isté by chcel aj v žurnalistike. Nechce, aby novinári boli k nemu kritickí. Len k druhým. A jeho by mali chváliť. Aj preto by chcel vládne noviny. Bol by to akýsi nový regionPRESS. Jeden predal, nový založí. Mal by novinárov pod palcom. Museli by písať presne to, čo on chce, bolo by to vlastne jeho tlačové oddelenie. A on by takto mohol, v stave, keď ľudia už nemajú ani chuť, ani peniaze na noviny, dávať do schránok darček v podobe novín zadarmo. Takýchto novinárov by Matovič chcel. Útočiť len na opozíciu, jeho nechať, prípadne chváliť. Ale vzťah novinára s premiérom má byť o prirodzeným trení. O energii, vďaka ktorej sa veci môžu zlepšovať. Ale vylepšovať jeho dokonalé nápady?

Igor Matovič si musí uvedomiť, že novinári a novinárska obec ako taká, ako strážny pes demokracie, teda funkcia, ktorú má žurnalistická obec napĺňať, nie je robotický automat. Nie je to robot, ktorý ide podľa nejakých jeho plánov a nezmyselných nápadov. Novinári už tým, že majú pôsobiť ako nejakí ochrancovia štátneho a verejného záujmu, nemôžu ísť podľa nejakých linajok, ktoré im dáva nejaký politik. A už vôbec nie práve ten premiér, od ktorého by sa dalo, vzhľadom k minulosti, keď mal iné druhy vyjadrení, očakávať, že bude súhlasiť s verejnou kontrolou zo strany médií. Nemôže to teda fungovať tak, že ich bude rešpektovať iba vtedy, keď budú písať oslavné ódy na neho. A pokiaľ nenapíšu nič kritické.

Už samotný fakt, že chcel založiť investigatívne centrum, kde si chcel zo štátnych peňazí vlastne kúpiť akoby svojich novinárov, vyvolal veľkú dávku nevôle. A aj on si myslí, že niekde tam sa začal súčasný, on si myslí, že konflikt s novinárskou obcou. No konflikt vyzerá byť len z jeho strany, lebo oni do neho príliš nebijú. Len tak ľahko, aby sa nepovedalo. Naivný človek by očakával, že budú merať jedným metrom. Ale tí čitatelia, poslucháči, diváci, jednoducho všetci recipienti, ktorí už pravicovo nastavené korporátne médiá z ich výstupov poznajú, už to ani naivne neočakávajú.

Skôr je tu naivný Matovič, ktorý očakáva, že v novinárskej obci nebude mať žiadne prekážky a všetko mu prejde hladko. Sú to predsa jeho nápady a tie môžu byť iba dokonalé. Aspoň tak sa neraz urazený Matovič správa. Urazený za to, ak niekto trochu, a to aj vyslovenou otázkou, zapochybuje. Už je bludár, už je konšpirátor. Dnes stačí položiť otázku a už máte nálepku a môžete očakávať, že o vás facebookový premiér čoskoro napíše status.

Novinári musia kritizovať tak isto, ako keby bol premiérom Fico, Pellegrini, alebo ktokoľvek. Ale už sa to potvrdzuje opäť, to, čo bolo za platinových sitiek a ďalších káuz SDKÚ, proste kritizujú menej, s inou intenzitou, jednoducho len tak, aby sa nepovedalo. Ale ani to sa vlastne Matovičovi nepáči, že to má jednoducho zo strany médií diametrálne ľahšie. Lebo on je predsa ten, čo ide proti mafii a on je ten, čo má dokonalé nápady. Ako si môže dovoliť dať mu niekto otázku, ktorá jeho nápady spochybní, alebo chce jeho nápady vylepšiť?

Aj práve preto prišiel so spomenutým nešťastným statusom, kde v podstate skritizoval všetkých novinárov. Aj tých, čo mu vlastne svojou miernosťou a absenciou tvrdosti ako za Fica, jednoznačne slúžia. Pustil sa aj do nich, lebo mu musia slúžiť viac. No v niektorých veciach mal Matovič čiastočne pravdu. Ale musí si uvedomiť, že žiadni novinári nebudú fungovať na tlačidlo. Žurnalisti nie sú a nebudú jeho vazali, ktorí budú robiť akoby boli jeho PR-agentúrou. Nemôže čakať, že nepovedia a nenapíšu absolútne nič kritického. Lebo aj médiá vedia, že aspoň malú dávku objektivity použiť musia, inak prídu aj o posledných recipientov. Lebo o masívnom predaji novín, o masívnom záujme o veci verejné, aj vďaka neobjektivite pravicovo zameraných médií, sa už vôbec hovoriť nedá. Stačí pozorne si všímať balíky s remitendou, na benzínových pumpách ich zvyknú mať vystavené akoby vo výklade.

Slušní ľudia by chceli očakávať, že médiá ešte viac zatlačia voči Matovičovi. Lebo vidia, že atómová zbraň v podobe celoplošného testovania nefunguje a urobila viac škody ako úžitku. Ale to nie je všetko. Vidia, že premiér vykazuje značné dávky amaterizmu a chcú, aby to médiá odhaľovali a plnili si svoje žurnalistické poslanie strážneho psa. Vidia, že situáciu nezvláda aj preto, lebo sa drží svojich vlastných schém, svojich vlastných nápadov, ktoré sa ukázali ako nefunkčné.

Tlač nezávislá nie je. Je závislá od oligarchov, ktorí tie remitendy sú ochotní platiť. A dávať ešte výplaty tým novinárom, ktorých Matovič kritizuje, hoci sa ho len jemne pýtajú… A hoci novinári sa, žiaľ, často správajú tak, že prekračujú svoje kompetencie. Stávajú sa z nich sudcovia, prokurátori, vedia zastúpiť aj personalistov. Oni najlepšie vedia, kto v nejakej práci byť môže a kto nie. A najlepšie vedia, kto musí ísť za mreže. Nie sú potrebné dôkazy, stačí ich pocit. A prezumpcia neviny? To je čo? Ale aj tak si takto Matovič strelil vlastný gól do brány.

A často ich pôsobenie vyzerá ako vytváranie nástroja na tlak či dokonca vydieranie. Sudca, ktorý odsúdil Černáka, tvrdí, že počas procesu radšej nesledoval správy a nečítal noviny. Nechcel byť ovplyvnený. Novinári sa už dlhodobo snažia akoby prepracovať sa vyššie. Stať sa, akoby, samostatnou vládou, samostatnou výkonnou mocou, ktorá cez články a reportáže hýbe rozhodnutiami politikov. Akoby začínali byť tvorcami udalostí celého štátu. Už len fakt, že novinár príde na miesto zatýkania skôr, ako tam prídu kukláči. Ako keby si niektorí novinári uzurpovali právo rozhodovať o všetkom. A na tom nesie vinu celý systém, vrátane Matoviča.

Premiér si snáď nemyslí, že s novinármi môže robiť tak, ako by to boli zamestnanci v jeho firme, ako keby zabudol, že on už nie je v pozícii majiteľa siete inzertných novín. Ak si myslí, že si môže uzurpovať moc, ako nejaký šéf firmy, tak je na veľkom omyle, pretože on má nejakú úlohu, má manažovať štát. A je za to kritizovateľný. Aj zo strany médií, ktoré majú dohliadať na to, aby všetko bolo riadené správne. Musia odhaľovať chyby, poukazovať na ne a navrhovať riešenia.

On musí strpieť vyššiu mieru kritiky. Musí strpieť, že novinári budú dávať otázky. A aj ďaleko tvrdšie, ako tie, ktoré im dnes dovolia dávať. A skôr by mal smerovať vlastnú kritiku smerom k tomu, aby sa zmenil mediálny systém, v ktorých sa otázky akoby schvaľujú niekde v réžii a kde sa nechce ísť hľadať podstatu vecí, lebo inzerenti sú potrební. A ak sa bude médium príliš pýtať nepohodlné otázky, rýchlo skončí na zozname konšpiračných médií a o ťažko bojovanú inzerciu príde, lebo firmy sa boja…

Novinári nemajú byť slúžkou vláde. Ak si Matovič myslí, že to tak bude, musí sa rýchlo naučiť, že nie. Lebo pri dnešnej neochote zniesť kritiku, odpovedať konštruktívne na otázky ľudu a médií, by všetkým, aj jemu samotnému, oveľa viac prospelo, ak by sa čím skôr vrátil do role opozičného politika. Lebo politicky sa aj tak neprepol a je v pozícii, keď jednoducho konflikty potrebuje a keď ich nemá, umelo si ich vytvorí. Ako opozičný politik rád prišiel aj na tlačovku vlastného poslanca, aby suploval úlohu novinárov. On sa akoby cítil byť aj novinárom, stále má v sebe pocit vydavateľa inzertných novín. A aj v písaní, konkrétne písaní statusov, je jeden z najaktívnejších politikov. On vlastne ani nevie nebyť opozičným politikom, veď čas na toľké písanie statusov by mala mať hlavne opozícia, nie tretí najvyšší ústavný činiteľ.

Michal Albert

---