19. týždeň 2021
Matovičova daňová „reforma“
Podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič na svojej nedávnej tlačovej konferencii veľkolepo predstavil „odvážny“ plán daňovo-odvodovej reformy. Na prvý pohľad zmysluplná myšlienka má svoje trhliny. Jedným z jeho nápadov je aj možné zvýšenie dane z pridanej hodnoty zo súčasných 20 na 25 percent s výnimkou základných potravín. Okrem toho si zaumienil aj zvýšenie rodinných prídavkov, čo v konečnom dôsledku má vykryť podľa jeho plánov práve radikálne zvýšenie nepriamych daní. Spolu s DPH je v hre aj prehodnotenie aktuálnej výšky dane z nehnuteľnosti. Podľa koaličných partnerov a odbornej verejnosti minister financií predstúpil pred verejnosť so svojim nápadom bez riadnej politickej a odbornej diskusie, čo považuje za neštandardné, a v končenom dôsledku sa jeho vystúpenie môže stať spúšťačom ďalšej koaličnej krízy. Netreba zabúdať na fakt, že prudké zvyšovanie nepriamych daní prinesie iba nárast mesačných výdavkov predovšetkým nízkopríjmových skupín. V prípade, ak by sa necitlivým spôsobom prehodnotila aj aktuálna výška dane z nehnuteľnosti, veľká časť populácie vlastniaca veľké a často krát plne neobsadené rodinné domy a byty, by v porovnaní s vysokopríjmovými skupinami, zaplatila neadekvátne vysokú sumu peňazí, čo by nakoniec prinieslo zníženie jej životného štandardu. Summa summarum návrh Matovičovej „reformy“ v aktuálnej podobe prinesie ešte väčšiu neudržateľnosť verejných financií s nulovou pridanou hodnou pre bežných občanov tohto štátu.
Referendum o predčasných voľbách spustené
Pred niekoľkými dňami petičný výbor odovzdal prezidentke Slovenskej republiky Zuzane Čaputovej takmer 600 tisíc podpisov slovenských občanov požadujúcich urýchlené vypísanie referenda o skrátení volebného obdobia. Napriek veľkej celospoločenskej objednávke po zmene vlády, sa hlava štátu pravdepodobne obráti najskôr na Ústavný súd, aby prehodnotil ústavnosť vypísania referenda o tejto otázke. Podľa jeho kritikov právo uchádzať sa o volené funkcie ako základné ľudské právo nemôže byť jeho predmetom. Naopak opozícia a niektorí ústavní právnici argumentujú s tvrdením, že mandát pochádzajú od občanov je posvätný, a v prípade, ak sa rozhodnú vyjadriť svoj názor v ľudovom hlasovaní, je to ústavnoprávne v poriadku. Okrem toho poslanci Národnej rady SR si tri krát v histórii v ére samostatnosti, ústavnou väčšinou predčasne skrátili svoje mandáty. To však nie je všetko. Pamätníci isto dajú za pravdu, že referendum o podobnej otázke už prebehlo v našich politických podmienkach. Prvý krát v roku 2020 s otázkou: „Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“. Druhé ľudové hlasovanie sa uskutočnilo počas druhej Dzurindovej vlády v roku 2024, v ktorom nespokojní voliči rozhodovali o tom, či: „Ste za to, aby poslanci NR SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2004?“. Vzhľadom k tomu, že ani v jednom prípade účasť nepresiahla Ústavou SR predpísaných päťdesiat percent voličov – hlasovanie bolo neplatné. Treba však povedať, že vtedajšia politická garnitúra nespochybňovala inštitút referenda v tejto otázke. Dnes je ale všetko úplne inak. Veľká časť vládnej koalície si želá, aby Ústavný súd stopol legitímnu požiadavku nespokojných občanov, ktorých cieľom je okamžitá zmena vlády. Ak by sa predsa len ústavní sudcova priklonili k názoru vládnej koalície, spochybnili by aj legitímnosť predchádzajúcich rozhodnutí Národnej rady o skrátení volebného obdobia, za ktoré vždy hlasovala trojpätinová väčšina poslancov.
Hmotná zodpovednosť podľa poslanca Pročka
Niekoľkoročné sľuby o zavedení hmotnej zodpovednosti politikov sa stali neoddeliteľnou súčasťou verejného diskurzu. Ani jedna vláda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nenabrala dostatočnú politickú vôľu zaviesť inštitút transparentnej verejnej kontroly, ktorej cieľom je konečne zamedziť nehospodárne nakladanie finančných prostriedkov zo strany našich volených zástupcov. Na základe toho prišiel poslanec Pročko spoločne s Lukášom Kyselicom s iniciatívou odstrániť tento dlhodobo neriešený celospoločenský problém. Má to však istý háčik. Okrem najvyšších politických predstaviteľov by hmotnú zodpovedať niesli aj radoví štátni úradníci plniaci iba pokyny svojich nadriadených. Ich návrh je preto v súčasnej podobe neprijateľný. Hmotnú zodpovednosť by mali niesť výlučne len najvyšší exekutívni predstavitelia tohto štátu.
Šeligova demisia
Juraj Šeliga už nie je podpredsedom Národnej rady SR. Osudným sa mu stala návšteva istého bratislavského podniku v čase nočného zákazu vychádzania. Pre korektnosť treba spomenúť, že vlastníkom tohto zariadenia je „mainstreamový“ novinár a šéfredaktor časopisu .týždeň Štefan Hríb. Spolu s Janou Žitňanskou a bratislavským županom Jurajom Drobom bol odhalený novinármi týždenníka Plus 7 dní. Podľa jeho slov išlo čisto o pracovné stretnutie. Nech už je pravda akákoľvek, jeho konanie je morálnym a politickým zlyhaním, pretože ako člen vládnej koalície neustále apeloval na dodržiavanie epidemiologických oparení. Okrem toho musí vysvetľovať aj údajné nadobudnutie dvoch bytov v centre Bratislavy. Čoraz viac sa zdá, že bývalá „hviezda“ „Iniciatívy za slušné Slovensko“ pomaly vyhasína.
Autor: Matej Mindár
