Bratislava 12. mája (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredajšom hlasovaní odmietli dva návrhy novelizácie Ústavy SR z dielne nezaradených poslancov Milana Mazureka, Ondreja Ďurica a Miroslava Suju.
Prvý návrh hovoril o tom, aby bol za člena vlády vymenovaný len ten občan, ktorý je duševne spôsobilý. Pred vymenovaním by podľa predkladateľov mal absolvovať psychologické vyšetrenie duševnej spôsobilosti na výkon tejto funkcie.
Poslanci chceli tiež do ústavy zakotviť zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci vo verejnej správe. Cieľom druhého návrhu bolo zavedenie hmotnej zodpovednosti pre fyzické osoby alebo kolektívne orgány, ktoré pri výkone verejnej moci spôsobia škodu ich nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Parlament v stredu odmietol návrh uznesenia, ktorý predložil koaličný poslanec Martin Čepček (OĽANO). Navrhoval v ňom, aby NR SR požiadala vládu bezodkladne pripraviť a predložiť „efektívne legislatívne opatrenia na zásadné predchádzanie a riešenie dosahov pandémie ochorenia COVID-19, predovšetkým oddelené od inštitútu núdzového stavu“.
Čepček navrhoval, aby sa Slovensko inšpirovalo skúsenosťami iných krajín, napríklad tzv. pandemickým zákonom v ČR, ktorého účelom je zabezpečiť protipandemické opatrenia, ale bez núdzového stavu. Uviedol tiež, že napriek dlhodobému trvaniu núdzového stavu na Slovensku zdravotný stav obyvateľstva a ekonomiky nepatrí v európskom meradle k úspešným.
Plénum Národnej rady (NR) SR ani na aktuálnej schôdzi definitívne nerozhodne o novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Návrh, ktorý sa presúval už viackrát, sa má prerokovať až na ďalšej schôdzi so začiatkom 15. júna. Požiadal o to minister financií Igor Matovič (OĽANO). Oznámil to v stredu predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
Zmeny v zákone o rozpočtovej zodpovednosti sa týkajú zavedenia limitu verejných výdavkov. Zároveň sa navrhuje naviazať horný limit dlhu verejnej správy na čistý dlh verejnej správy a z toho dôvodu sa navrhuje tiež upraviť sankčné pásma dlhovej brzdy a opatrenia, ktoré sa majú prijať pri dosiahnutí konkrétneho sankčného pásma.
Koaličná SaS ešte v decembri avizovala, že trvá na tom, aby sa do novely zákona premietla daňová brzda. Bez toho podľa poslanca a šéfa parlamentného finančného výboru Mariana Viskupiča (SaS) nebude strana hlasovať za návrh.
Mesto, mestská časť a obec môžu použiť svoje prostriedky aj na údržbu a zhodnocovanie komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, využívané obyvateľmi na verejný účel, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Takto sa spresní zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Novelu zákona v stredu schválilo plénum Národnej rady (NR) SR.
„Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií, v mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti, respektíve obce. Napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov,“ podotkli v dôvodovej správe predkladatelia.
Poukázali aj na to, že samotný proces zakreslenia komunikácie a následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií, aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý. „Na druhej strane, tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave,“ zdôraznili poslanci.
Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku, respektíve vo svojej správe. Ministerstvo financií (MF) SR aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo v máji 2019 informáciu pre obce a vyššie územné celky (VÚC) k výdavkom do cudzieho majetku. Zákon podľa predkladateľov predpokladá možnosť rozhodnutia obcí a VÚC realizovať výdavky ich rozpočtu nielen do vlastného majetku. Zaraďuje totiž medzi výdavky obce či VÚC aj výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním ich majetku a majetku iných osôb, ktorý obec či VÚC užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov.
„Napriek vydanej informácii sa mestá, mestské časti a obce stretávajú s negatívnymi vyjadreniami zodpovedných pracovníkov ekonomických úsekov, ako aj s hlavnými kontrolórmi,“ skonštatovali predkladatelia. Z toho dôvodu navrhujú spresniť právnu úpravu tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
