Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Televízne a rozhlasové reklamy, upútavky, ankety, prieskumy. Súhlasné, či nesúhlasné články v médiách, hádky o tom, kto je pre koho tým najväčším Slovákom.
Nuž, Slováci dostali nové hry, k „chlebu“ v podobe sociálnych a potravinových balíčkov, či vianočného príspevku pre dôchodcov. Majú novú zábavku, o ktorej môžu hovoriť, diskutovať a hľadať toho najväčšieho Slováka.
Majú novú zábavku, ktorú si v skutočnosti zaplatia sami a ktorá už teraz rozpútava nezmyselné vášne a hádky. A mnohí si ani neuvedomia, že je to len projekt, ktorý je synonymom tvrdého kapitalizmu, ktorého jediným cieľom je ZISK. Zisk za každú cenu a v skutočnosti nemá nič spoločné s velikánmi nášho národa. Zábava, ktorá okrem toho, že prinesie usporiadateľom Zisk, je aj previerkou zmýšľania národa.
Hľadanie toho najväčšieho Slováka, je scestné.
Každé obdobie, ktoré jednotlivé národy prežívajú, má svojich velikánov a porovnávať ich a vyberať z nich, je prejav neúcty voči nim samotným, ale veľkým prejavom neúcty voči nim je aj to, že do výsledkov ankety sa dostali ľudia – celebrity, ktorí v skutočnosti pre tento národ neurobili nič.
Slováci hľadajú toho najväčšieho spomedzi velikánov, ale zabúdajú hlavne na tých anonymných „velikánov“, ktorí svojou poctivou prácou a životom, či už v súčasnosti, nedávnej minulosti, ale aj v tej dávnejšej, prispievali k tomu, aby tento národ prežil. Zabúdajú na tých, ktorí v dvoch nezmyselných vojnových konfliktoch v minulom storočí priniesli tú najväčšiu obeť, akú človek môže priniesť, keď položí vlastný život pre slobodný život iných.
Náš národ má mnoho „Veľkých Slovákov „ a môže byť na nich právom hrdý. Ľudí, ktorých mená pozná, ale aj tých neznámych. Všetci títo ľudia si zaslúžia našu úctu a nie to, aby sa stali marketingovým produktom a súperili o svoju cenu v zábavnej show.
Devana
Výborný záver, podpíšem kedykoľvek.
Táto mediálna blamáž zároveň ukazuje, ako veľmi naša spoločnosť uprednostňuje formu nad obsahom.
Keď sa Marika vzdala svojho miesta v prvej desiatke, RTVS sa musela „poradiť“ s BBC. Už len táto skutočnosť má svoju výpovednú hodnotu. Tento projekt vnímam skôr ako prieskum „vymetenosti mozgov“ nielen na SlovenskuVýhrad voči tejto „hre“ mám viac. Napr. chýba mi rozdelenie na kategórie. Nemôžem objektívne porovnávať športovca, vedca, národovca, lekára atď. Je to proste hlúposť. Akým spôsobom chcú merať prínos napr. Štúra, ktorý stál za kodifikáciou slovenčiny a postavil tak jeden zo základných pilierov charakteristiky národa a medzi- povedzme – úapešným športovcom? To je nelogické.
Ďalšou hlúposťou je počet tých, ktorí tých Veľkých a „veľkých“ nominovali. V pomere k počtu Slovákov je to mini vzorka – údajne 29 tis. hlasov na sto navrhnutých Podľa mňa tam mala byť stanovená spodná hranica hlasov – táto podmienka minimálne!
Ako píšeš: Chlieb a hry. Divadielko pre jednoduchých a sám sa divím, koľko rozumných ľudí sa nechá vtiahnuť do polemík. Aj keď musím uznať istý pozitívny prínos. Tí rozumní, ktorí nepokladajú moderátorku a spevákov za veľkých upozorňujú práve na tých zabudnutých naozaj veľkých, čím vlastne ich vytiahnu zo zabudnutia a upozornia aj na tých anonymných veľkých.
Čítala som mnohé články o tom, kto by tam mal byť, kto tam nepatrí, ale len málokoho napadlo, že je to zábavná show cudzej licencie, za ktorú zaplatia všetci platitelia koncesionárskych poplatkov…
Ale najviac ma zaráža tá neúcta k tým, ktorí pre tento národ urobili veľmi veľa…
Dnes som znova v rozhlase počula podmienky hlasovania… Sú si usporiadatelia tejto súťaže nimi istí?
Jednou z nich bol napríklad vek hlasujúceho. Ako sa dá overiť? Veď z mobilov rodičov môžu pokojne hlasovať neplnoleté osoby…
Stručné a jasné…ani niet čo dodať. Snáď len to, že takéto akcie v dnešnej dobe len prilievajú olej do ohňa neznášanlivosti, neporozumenia či až nenávisti v našom národe. Ale možno práve to bol zámer…
Súhlasím. Veľmi pekne napísané. Našťastie iba 24000 Slovákov / asi ešte oveľa menej , ak ste mohli poslať viac sms/ sa dalo zlákať na blbosť. Ale keďže naši politici a nielen oni nesú iba politickú a možno morálnu a nie tresto právnu zodpovednosť za miliardové straty a prehmaty neočakávam, že sa v blízkej budúcnosti niečo v našom Absurdistane zmení.
Je to tak ako hovorí autorka, za hľadaním „najväčšieho Slováka“ sa skrýva honba za ziskom. Táto forma honby za ziskom prináša triede kapitalistov ešte aj ten neekonomický zisk, že národ sa začne hádať, či bol napríklad Jánošík zločinec alebo hrdina a v týchto hádkach sa im tak „zatmie pred očami“, že prestávajú vidieť a vnímať skutočné problémy vlastného sveta.
Ako je známe, kapitalizmus od svojho zrodu vyzdvihuje do popredia indivíduum vo forme súkromného vlastníka, ktorý svojim „umom“, „rozhodnosťou“, „energiou po zisku“, rozhoduje o materiálnom bohatstve spoločnosti. Súčasne tým, ako kapitalizmus vyzdvihuje indivíduum vo forme súkromného vlastníka, tým istým pohybom kapitalizmus súčasne nutne degraduje masu nevlastníkov výrobných prostriedkov, či skrachovaných vlastníkov len do úlohy štatistov, bezmennej masy, ktorá pre napredovanie kapitalistickej spoločnosti nemá význam. Z uvedenej povahy kapitalizmu, opierajúceho sa o význam súkromných vlastníkov pre buržoáznu spoločnosť ako celok a podceňovanie tzv. „masy“, nutne plynie aj jeho túžba a záľuba vo vyzdvihovaní všelijakých supermanov, najvýznamnejších ľudí a podobne.
Idea hľadania najväčšieho Slováka je tak len pokračovaním alebo inou verziou každodennej diferenciácie našej spoločnosti na tých, ktorí sa honosne začali nazývať VIP osoby, teda „Very Important Persons“, ktoré majú svoje osobitné lóže, rezervované miesta v médiách, o ktorých sa neustále hovorí a pod. a ostávajúci národ, ktorý sa nachádza pod úrovňou VIP a ktorého problémy si nikto nevšíma a už vôbec nikto nerieši. Hlavným kritériom tohto delenia obyvateľov Slovenska na VIP a ostatných, nie je skutočná ľudská hodnota ich osoby, ani ich prínos pre rozvoj Slovenska, ale jednoducho veľkosť ich účtu.
Autorka aj v tomto smere pekne poukazuje na to, že skutočným „veľkým Slovákom“ je tá bezmenná masa pracujúcich, ktorí svojou krvopotnou prácou, obetovaním svojich životov Slovensko vybudovali.