V Kazachstane sa konalo referendum o zmene ústavy. Lucia Hubinská bola v Astane s delegáciou expertov a novinárov z celého sveta. Nižšie pripájame článok prezidenta Kazachstanu Kasym-Žomarta Tokajeva pre časopis The National Interest.
SKRÁTENÉ: V Kazachstane sa 15. marca 2026 konalo celonárodné referendum o zmenách ústavy, ktoré podľa oficiálnych údajov sprevádzala vysoká účasť. Podľa zdrojov pôsobiacich v krajine dosiahla volebná účasť približne 75,3 %, pričom 86,7 % hlasujúcich podporilo prijatie novej podoby ústavy. Navrhované zmeny sa týkajú viacerých oblastí politického systému. Jednou z najdiskutovanejších je úprava jazykového ustanovenia, podľa ktorej bude kazaština definovaná ako štátny jazyk, zatiaľ čo ruština si zachová status oficiálne používaného jazyka v štátnych orgánoch a miestnej samospráve, avšak už bez formulácie, ktorá by ju stavala na úplne rovnakú úroveň so štátnym jazykom. Zmeny sa dotýkajú aj organizácie zákonodarnej moci. Reforma počíta s posilnením legislatívnej vetvy štátu a so zmenou parlamentného systému z dvojkomorového na jednokomorový. Nový zákonodarný orgán má niesť názov Kurultaj a má mať 145 poslancov volených na päť rokov výlučne pomerným volebným systémom, pričom mandáty budú prideľované na základe hlasovania za stranícke kandidátne listiny. Ďalšou významnou zmenou je opätovné zavedenie funkcie viceprezidenta, ktorá bola zrušená ústavou z roku 1995. Podľa novej ústavy bude viceprezidenta navrhovať prezident republiky, pričom jeho vymenovanie bude podliehať schváleniu parlamentom Kurultajom. Podľa predstaviteľov vlády majú ústavné zmeny prispieť k modernizácii politického systému, k posilneniu štátnej identity a k efektívnejšiemu fungovaniu štátnych inštitúcií. Niektorí analytici však upozorňujú, že reforma môže mať aj širšie dôsledky pre vnútropolitickú rovnováhu, rozdelenie moci a postavenie jednotlivých jazykových a regionálnych skupín v krajine.
ROZŠÍRENÝ ČLÁNOK
Referendum o novej ústave v Kazachstane: modernizácia politického systému, historická kontinuita a hľadanie stability v meniacom sa svete
Dňa 15. marca sa v Republike Kazachstan uskutočnilo celonárodné referendum o prijatí novej ústavy, ktoré možno považovať za jednu z najvýznamnejších politických udalostí v krajine od získania nezávislosti v roku 1991. Podľa oficiálnych údajov sa hlasovania zúčastnilo približne 75,3 % oprávnených voličov a 86,7 % z nich podporilo prijatie novej podoby ústavného zákona. Výsledok referenda znamená zásadnú transformáciu právneho rámca štátu, keďže podľa dostupných informácií sa mení približne 84 % pôvodného dokumentu.
Takto rozsiahla ústavná reforma po viac ako troch desaťročiach samostatnosti nie je v postsovietskom priestore neobvyklá, no v prípade Kazachstanu ju nemožno chápať len ako technickú legislatívnu úpravu. Ide o krok, ktorý má zároveň vnútropolitický, historický aj geopolitický rozmer. V čase, keď sa medzinárodné prostredie vyznačuje rastúcou neistotou, prehlbujúcou sa rivalitou veľmocí a meniacou sa ekonomickou architektúrou sveta, sa kazachstanské vedenie snaží upraviť ústavný systém tak, aby bol schopný reagovať na nové podmienky bez narušenia základnej stability štátu.
Kazachstan sa v posledných rokoch profiluje ako jeden z najstabilnejších štátov Strednej Ázie a zároveň ako ekonomicky najvýkonnejšia krajina regiónu. Hrubý domáci produkt dosiahol približne 306 miliárd amerických dolárov, čo umožnilo krajine zaradiť sa medzi päťdesiat najväčších ekonomík sveta. Súčasne sa postupne zlepšuje aj postavenie Kazachstanu v medzinárodných indexoch sledujúcich ľudský rozvoj, konkurencieschopnosť, kvalitu verejnej správy či inovačný potenciál. V Správe o ľudskom rozvoji OSN za rok 2025 sa krajina umiestnila na 60. mieste zo 193 štátov a zostala v skupine krajín s veľmi vysokou úrovňou ľudského rozvoja, pričom napríklad Slovenská republika sa nachádza na 44. mieste.
Zdroj: Lucia Hubinská 
Zdroj: Lucia Hubinská
Reforma ako súčasť širšej politickej stratégie
Iniciatíva na zmenu ústavy vyšla z veľkej časti od súčasného prezidenta Kassym-Jomart Tokayev, ktorý od svojho nástupu do funkcie zdôrazňuje potrebu modernizácie štátu, posilnenia efektívnosti verejnej správy a zároveň zachovania politickej stability. Prvá verzia návrhu bola zverejnená Ústavným súdom 31. januára 2026 a finálny návrh obsahujúci 96 článkov bol publikovaný 12. februára 2026. Hoci čas medzi zverejnením návrhu a referendom nebol dlhý, predstavitelia štátu argumentujú, že diskusia o reforme prebiehala už niekoľko mesiacov a bola súčasťou širšieho procesu ústavných zmien, ktorý sa začal po politických nepokojoch v roku 2022.
Práve udalosti z posledných rokov ukázali, že stabilita v regióne Strednej Ázie nie je samozrejmosťou a že politické systémy, ktoré sa opierajú o silnú výkonnú moc, musia zároveň hľadať nové mechanizmy legitimity. Referendum tak možno interpretovať aj ako snahu upevniť dôveru verejnosti, definovať nové pravidlá fungovania štátu a zároveň vyslať signál smerom k zahraničným partnerom, že Kazachstan zostáva predvídateľným a stabilným aktérom.
Zdroj: The Gulf Observer 
Zdroj: Lucia Hubinská
Kurultaj a návrat k historickým tradíciám
Jednou z najvýraznejších zmien je reorganizácia zákonodarnej moci a zavedenie jednokomorového parlamentu s názvom Kurultaj. Tento krok má nielen praktický, ale aj symbolický význam.
V historickej tradícii turkických a stepných národov označoval kurultaj zhromaždenie kmeňových vodcov, na ktorom sa prijímali zásadné rozhodnutia o smerovaní spoločnosti, voľbe vládcu či riešení konfliktov. Použitie tohto názvu v modernom ústavnom systéme možno chápať ako snahu prepojiť súčasný štát s vlastnými historickými koreňmi a zdôrazniť kontinuitu politickej tradície, ktorá predchádza sovietskemu obdobiu.
Podľa návrhu má mať Kurultaj 145 poslancov volených na päť rokov pomerným volebným systémom na základe straníckych kandidátnych listín. Reforma má podľa oficiálnych vyjadrení prispieť k efektívnejšiemu legislatívnemu procesu a k väčšej zodpovednosti politických strán. Niektorí analytici však upozorňujú, že skutočný význam tejto zmeny bude závisieť od toho, ako sa v praxi vyvinie vzťah medzi parlamentom a výkonnou mocou.
Viceprezident a otázka politickej kontinuity
Ďalšou významnou novinkou je opätovné zavedenie funkcie viceprezidenta, ktorá bola zrušená ústavou z roku 1995. Podľa novej ústavy bude viceprezidenta navrhovať prezident a jeho vymenovanie bude podliehať schváleniu parlamentom.
V kontexte postsovietskeho priestoru sa tento krok interpretuje najmä ako snaha vytvoriť stabilnejší mechanizmus nástupníctva a predísť situáciám, ktoré by mohli viesť k mocenským konfliktom v prípade náhlej zmeny vedenia. V krajinách, kde politická stabilita do veľkej miery závisí od rovnováhy medzi elitami, má jasne definovaná línia nástupníctva zásadný význam.
Jazyk, identita a vnútorná rovnováha
Diskusiu vyvolala aj úprava jazykového ustanovenia. Nové znenie ústavy definuje kazaštinu ako štátny jazyk, zatiaľ čo ruština si zachová status jazyka oficiálne používaného v štátnych orgánoch a miestnej samospráve, avšak už bez formulácie, ktorá by ju stavala na úplne rovnakú úroveň so štátnym jazykom.
Podľa predstaviteľov štátu ide o krok, ktorý má posilniť národnú identitu a zároveň zachovať medzietnickú stabilitu. Kazachstan je multietnická krajina a jazyková politika má preto vždy aj politický rozmer. Zástancovia zmien tvrdia, že úprava je porovnateľná s legislatívou v iných postsovietskych krajinách, zatiaľ čo kritici upozorňujú, že každá zmena v tejto oblasti môže mať dopad na vzťahy s Ruskom aj na vnútornú rovnováhu v spoločnosti.
Ruskí predstavitelia reagovali na navrhované zmeny zdržanlivo a zdôraznili, že ide o vnútornú záležitosť suverénneho štátu. V neformálnych rozhovoroch s miestnymi odborníkmi zaznelo, že jedným z cieľov môže byť aj posilnenie používania kazaštiny medzi mladou generáciou, ktorá v každodennom živote často uprednostňuje ruštinu ako praktickejší jazyk komunikácie.
Zdroj: Dmitry Vinogradov 
Zdroj: Dmitry Vinogradov
Referendum ako signál smerom dovnútra aj navonok
Atmosféra počas hlasovania v Astane mala podľa zahraničných novinárov miestami až slávnostný charakter. Volebné miestnosti sprevádzala tradičná hudba, hlasovať prichádzali celé rodiny a referendum bolo prezentované aj ako spoločenská udalosť. Takýto obraz zdôrazňovali aj niektoré zahraničné médiá, ktoré poukazovali na pokojný priebeh hlasovania a vysokú účasť voličov.
Medzinárodní pozorovatelia vrátane expertov zo Spojených štátov aj Ruskej federácie hodnotili referendum prevažne pozitívne a zdôrazňovali význam stability v regióne. Pre Kazachstan, ktorý dlhodobo presadzuje tzv. multivektorovú zahraničnú politiku, má podobné hodnotenie veľký význam. Krajina sa snaží udržiavať vyvážené vzťahy s Ruskom, Čínou, Európskou úniou aj Spojenými štátmi a zároveň sa prezentovať ako spoľahlivý partner pre investície, obchod a medzinárodnú spoluprácu.
Stabilita ako hlavný cieľ reformy
Ústavné referendum preto nemožno interpretovať len ako legislatívnu zmenu, ale skôr ako súčasť širšieho procesu, v ktorom sa Kazachstan snaží definovať svoju ďalšiu etapu vývoja. V regióne, kde je stabilita často krehká a závislá od citlivej rovnováhy medzi politickými, ekonomickými a bezpečnostnými faktormi, predstavuje postupná reforma často preferovanú cestu pred radikálnymi zmenami.
Nová ústava tak odráža snahu spojiť modernizáciu so zachovaním kontinuity, posilniť štátne inštitúcie a zároveň reagovať na nové výzvy doma aj v zahraničí. Výsledok referenda naznačuje, že väčšina obyvateľov podporuje tento smer — postupnú transformáciu, ktorá má Kazachstan udržať stabilný, suverénny a schopný reagovať na meniace sa podmienky v dnešnom svete.
Lucia Hubinská
***
Nová ústava pre spravodlivý, silný a prosperujúci Kazachstan
Članok prezidenta Kazachstanu Kasym-Žomarta Tokajeva pre časopis The National Interest
Kazachstan vstupuje do jedného z najdôležitejších období svojej politickej transformácie – obdobia, aké krajina za 35 rokov svojej nezávislosti ešte nezažila. Nedávne referendum, v poradí už tretie celoštátne hlasovanie, ukázalo rastúcu vyspelosť politického systému aj pripravenosť občanov aktívne sa zapájať do formovania budúcnosti štátu. Rekordná volebná účasť na úrovni 73,12 % a podpora 87,15 % jasne potvrdili silný verejný záujem o ústavné zmeny.
Občania schválili novú Ústavu Kazašskej republiky, ktorá odráža ich snahu žiť v spravodlivej a férovej krajine založenej na princípoch právneho štátu, dôslednej ochrany základných práv a slobôd a moderného rozvoja spoločnosti. Zároveň vyjadruje záväzok podporovať vzdelávanie, vedu, technológie, kultúru, ochranu životného prostredia, dobrovoľníctvo a vlastenectvo. Dôležité je aj to, že Kazachstan bol potvrdený ako sekulárny štát.
Zároveň ide o významný krok vpred smerom k naplneniu očakávaní nastupujúcich generácií. Som preto presvedčený, že nová ústava bude pre mladých ľudí slúžiť ako dlhodobá „cestovná mapa“ pre ďalšie roky.
Ústava bola pripravená s maximálnou starostlivosťou a dôslednosťou. Osobne som sa venoval každému slovu jej textu. Ústavná komisia, ktorá mala bezprecedentné zastúpenie 129 občanov Kazachstanu, dôkladne preskúmala všetky detaily, posúdila približne 12 000 návrhov od odborníkov a organizácií občianskej spoločnosti a zastrešila šesť mesiacov verejných diskusií.
Nová ústava vytvára pevný základ a zároveň posilňuje našu strategickú víziu „silný prezident, vplyvný parlament a zodpovedná vláda“.
Zrušenie prezidentskej kvóty posilňuje nezávislosť zákonodarnej moci. Prechod na jednokomorový parlament (Kurultaj) umožní rýchlejšiu a zodpovednejšiu tvorbu zákonov. Nová poradná Ľudová rada (Halyq Kenesi) zároveň rozšíri priestor pre zapojenie verejnosti a podporí dialóg v spoločnosti.
Inštitucionálne reformy v rámci nového ústavného rámca zároveň posilňujú kvalitu riadenia štátu a zabezpečujú pravidelnú obmenu politického vedenia. Ich praktickým výsledkom je napríklad zavedenie funkcie viceprezidenta, čo odráža vyspelosť systému správy vecí verejných, ako aj stanovenie časových limitov pre výkon funkcií kľúčových štátnych predstaviteľov.
Nová ústava nie je len o lepšom fungovaní štátu, ale predovšetkým o ľuďoch. Po prvýkrát je najrozsiahlejšia časť základného zákona venovaná ochrane ľudských práv a slobôd. Dokument poskytuje silné záruky ochrany súkromia, osobných údajov a nedotknuteľnosti obydlia. Zároveň posilňuje nezávislosť súdnictva, aby mal každý občan prístup ku kvalifikovanej a nezávislej právnej ochrane. V neposlednom rade zavádza povinnosť, aby budúce zmeny ústavy boli schvaľované v celoštátnom referende, čím zostávajú kľúčové rozhodnutia v rukách občanov.
Okrem toho nová ústava vytvára strategický rámec pre ďalší rozvoj krajiny, podporuje stabilitu a zvyšuje jej globálnu konkurencieschopnosť. Posilňuje napríklad ochranu vlastníckych práv, chráni duševné vlastníctvo a stanovuje jasné pravidlá pre ekonomickú činnosť. Zároveň zavádza osobitné právne režimy pre dynamicky sa rozvíjajúce regióny s cieľom podporiť inovácie a priemyselný rast.
Kazachstan je už dnes hlavným cieľom priamych zahraničných investícií v Strednej Ázii a priťahuje takmer 70 % všetkých investícií v regióne. Napriek tomu zostáva ešte veľa práce. Tieto reformy boli nevyhnutné na urýchlenie prechodu Kazachstanu k plne digitalizovanému štátu a ekonomike založenej na inováciách.
Zároveň vysielajú jasný signál našim medzinárodným investorom a partnerom o hlbokom, dlhodobom záväzku Kazachstanu podporovať podnikanie, inovácie a spoluprácu.
Po troch desaťročiach, napriek globálnym otrasom, naša krajina prosperuje: patrí medzi 50 najväčších ekonomík sveta, medzi 30 najlepších v oblasti digitálnej verejnej správy, disponuje bohatými zásobami ropy a plynu, ale aj obnoviteľných zdrojov energie, kritických surovín a poľnohospodárskej produkcie. Sme kozmická krajina, ktorá predsedala OBSE a pôsobila v Bezpečnostnej rade OSN. Dnes otvárame nové obchodné trasy v rámci Stredného koridoru, intenzívnejšie spolupracujeme so susednými krajinami Strednej Ázie, rozvíjame nové technológie a využívame najnovší superpočítač v regióne na vývoj vlastných kazašských jazykových modelov.
Kazachstan je zároveň domovom mladej a čoraz vzdelanejšej populácie, ktorá vytvára dynamickú pracovnú silu, úspešných umelcov a interpretov, ako aj športovcov – vrátane nedávnych olympijských víťazov v krasokorčuľovaní a džude.
Ak bola ústava z roku 1995 o nezávislosti a prežití, potom ústava z roku 2026 je o zrelosti, obnove a odvahe investovať do budúcnosti. Odteraz si budeme 15. marec – deň, keď náš národ urobil historické rozhodnutie – pripomínať ako Deň ústavy Kazachstanu.
V tomto kľúčovom období kladieme základy silnejšieho štátu – štátu, ktorý si ctí svoju históriu a zároveň napreduje v oblasti spravodlivosti, technologického pokroku, otvorenej ekonomiky a zodpovedného medzinárodného partnerstva.
