Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Slovensko sa tak, ako časť občanov po posledných parlamentných voľbách predpokladá, dostane do sociálnych a ekonomických do problémov. Podľa odborníkov, ale aj časti laickej populácie nie iba tým, že vypukla celosvetová pandémia koronavírusu, ale hlavne tým, že sa v čase vrcholenia pandémie sa striedala nová vláda pod vedením Igora Matoviča, bez akých akýchkoľvek skúsenosti z riadenia štátu, zložená zo štyroch pravicovo-stredových nejasne vyhranených politických zoskupení. Aj v čase takej zložitej situácie v akej sa svet a Slovensko ocitli v súčasnej dobe, pracujú v našej slovenskej mediálnej sfére na plné obrátky rôzne teoreticko-konšpiratívne špekulácie typu, „ako by to bolo, keby bolo“, lebo za neúspech novej vlády bude treba niekoho obviniť a niekoho vyzdvihnúť, aby zachraňoval po utíšení koronavírusu zdevastovaný štát. Na to si naše tzv. demokratické média ktorých majiteľmi sú zahranične mediálne magnátske kruhy, vybrali najsilnejšiu opozičnú stranu Smer, ktorá po roztrieštení slovenskej ľavicovej časti politického spektra, ako-tak háji svoju teoretickú ľavicovosť. Neúspech sa hodí na zakladateľa a dlhodobého lídra a trojnásobného predsedu vlády Róberta Fica, ale znovuzrodenie môže nastať keď sa strana Smer zrevitalizuje, ako sa nám snažia vyvolať rozkol v strane už spomínané média.
Politik Fico, aj keď mal vo svojich vládach od roku 2006 rôznych ľudí, ktorých mu tam, a to doslova „nastrkali“ vládu podporujúce oligarchické zoskupenia, sa vždy zachoval ako človek z ľavicovým myslením. Toto jeho presvedčenie prekážalo a doposiaľ prekáža niekedy jeho „chlebodarcom, oligarchom“, ale najviac opozičným oponentom. Táto tendencia sa masívne prejavila po parlamentných voľbách po roku 2016, čo vyvolávalo mediálny pohon na Ficovo odstránenie z politiky, lebo inak ho nedokázali zlomiť. Keď sa to nedarilo, tak oponenti siahli aj po hyenistických metódach politického lynču a využili smrť novinára a jeho priateľky, ale aj to malo iba polovičný úspech. To sa naplno podarilo po rôznych predvolebných ohováračských intrigách súčasnej opozície, ktorá bohužiaľ doposiaľ nemá jasné smerovanie, tápe a kádruje hlava nehlava a delí si si funkcie, kde by urvala čo najlepšie sústo. Túto zlú situáciu, ktorá nás čaká po koronavíruse, chcú teraz využiť zahraniční a domáci renegáti prostredníctvom médií, ktoré vždy nahrávali pravicovým myšlienkam, bohužiaľ aj jeho tiež spolustraníci odstavení od korýt a ich liberární prívrženci. Špekulujú, ako utlmiť ľavicovú alternatívu predsedu strany Smer Róberta Fica. Vymýšľajú si spolu s terajšími mocipánmi rôznu špinu dokonca ho aj pasujú za prívrženca rôznych mafiánskych spolkov. Nech už má ktokoľvek a akýkoľvek názor na jeho osobu, lebo za tridsať rokov v politike sa ako hovorí „aj majster potkne“, ale prínos tohto človeka, politika, ktorý vyšiel zo skromných spoločenských pomerov do slovenskej ľavicovej politiky, je aj bez toho, aby som vymenoval jeho zásluhy, viac ako viditeľný.
V prípade rozkolu, ktorý nám tu podsúvajú nežičlivci ľavice, využívajúc popularitu posledného ľavicového predsedu vlády Petra Pelegriního, aby sa umelý rozkol v strane Smer prehĺbil a docieliť tak založenie novej strany, sa tým pre ľavicu nič nevyrieši. Bohužiaľ, ako to poznáme z nedávnej histórie slovenskej politiky, môže vzniknúť nová strana na tzv. jedno použitie, ale tým utrpí celá ľavicová politická scéna Slovenska a bude iba otázkou času, kedy ľavica úplne zanikne a o to predsa svetovým a slovenským oligarchistickým kruhom ide.
Miroslav Majerník
Smer-SD bol od svojho vzniku stranou, ktorú riadili oligarchovia. Ak je pre nich jej súčasný predseda nepohodlný, tak z dôvodu, že sa skompromitoval a preto je pre nich ďalej nepoužiteľný. Pod jeho vedením so Smerom-SD nebudú iné strany ochotne vstúpiť do vlády. A ich záujmy zostanú nenaplnené. Preto sa ho chcú zbaviť. Nie pre jeho lavicovost. Napokon, tá v prípade Smeru-SD nemala ucelenú systémovú podobu, ale skôr sa jednalo o pomerne priehľadný politicky marketing.
Ak mám odpovedať na otázku v titulku článku,tak áno!Myslím si,že s pádom Fica padne aj celá slovenská ľavica a to na poriadne dlhú dobu.Preto by som si prial,aby Fico ostal na čele strany SMER-SD,no by som rád, keby sa strana po sneme prívesku SD v názve zbavila.
Hodnotenie šancí R.Fica na znovuzvolenie za predsedu strany,ak má byť realistické,nevyznieva práve optimisticky.Nezúčastňuje sa televíznych debát a na tlačovkách pôsobí dojmom chorého „žalúdkára“.Charizma ktorú kedysi mával je preč a nedokáže sa účinne brániť úderom,ktoré sa na neho sypú z každej strany.Ako by mu chýbal Kaliňák s ktorým sa vzájomne dopĺňali a ktorého Blaha nedokáže plne nahradiť.Stal sa z neho česky povedané „otloukánek“,do ktorého si dnes kopne každá „nula“z politickej a mediálnej scény.A tak odpoveď na otázku o budúcnosti „ľavice“na Slovensku závisí v nemalej miere aj od toho,či sa Robert Fico ešte dokáže postaviť na nohy,zmobilizovať svoje sily a stať sa znovu jednoznačným lídrom strany SMER.Ak nie,tak ho čaká neslávny osud Mečiara a odchod do zabudnutia.Zostane po ňom strana pod vedením Pellegriniho,ktorá si síce naďalej bude hovoriť „ľavicová“,no s prívlastkami ako „moderná“alebo „európska“,progresívna….prosto,v parlamentných laviciach budeme mať mutáciu Trubanovej „slniečkárskej“strany „Progresívne Slovensko“.Takže požijeme,uvidíme.
Lenže Fico už padol a to čo teraz pozorujeme je len proces vyhnívania. Ak sa udrží ako predseda Smeru, potom mu skôr či neskôr utečie Pellegrini, pre ktorého je zotrvanie v Smere za súčasných podmienok jednoducho ponižujúce (a niektorí jeho kamaráti v strane, z ktorých niektorí patria k tomu šikovnejšiemu a obľúbenejšiemu, čo strana dnes ponúka). A toto Fica ešte len viac posunie k škaredému úpadku na spôsob Mečiara.
Kali mu rozhodne chýba, vytvárali istý silový tandem. Dnes už Fico nevie komu môže vo svojej vlastnej strane dôverovať (možno s výnimkou Blahu). Je to celé veľmi komplikovaná situácia. Nech to počítam, ako to počítam, Fico zase len skončí stratovo.
Preboha,
ako môže padnúť „celá slovenská ľavica“, keď žiadna nie je???
Jedine, že by som padol ako ľavica ja a niekoľko ľudí na tejto web-stránke, ale autor nás asi nemyslel. Veď my ani nemáme kam padnúť …
Diskutujeme tu skor o menach ako o politicko-ekonomickych koncepciach. Prijimame medialnu koncepciu politiky, ktora je, zial, postavena na sympatiach volicov k politickym figurkam, ktore su im predkladane, pred primarnou politickou orientaciou. Je to vobec kriza parlamentnej demokracie, ktora kedysi pocitala s politickymi stranami (v zapadnej Europe stale viac menej fungujucimi) a nie s jednotlivcami (mozno s hnutiami), kde je prvotna osoba veduceho „skupiny“.
S Ficom sa to mediokracii podarilo. Za dvanast rokov stvanice ho v podstate znicila psychicky, dokonca to az prepiskli a poslali priemerneho volica do chaosu tak, ze nam z volieb vysiel v podstate politicky analfabet bez akejkolvek politickej koncepcie, ukotvenia, ktory si uz davnejsie uvedomil, ze mu na prve miesto staci denne jedna tlacovka – byt volicovi neustale na ociach.
Ale naspat k Smeru. Ak prehra v Smere Fico, da sa skutocne predpokladat, ze to bude koniec lavice u nas na dlhsie obdobie. Mladi ludia vlastne nevedia, co je to lavica, skoly ich to neucia (a ak, tak iba v negativnom zmysle). Blaha je intelektual, ktory moze robit ideologa lavice, ale bezny volic mu nerozumie a nedokaze sa s nim preto stotoznit. Predseda politickej strany musi byt zrozumitelnejsi normalnemu volicovi, pretoze vo volbach ide o kvantitu volicov, kvalita sa netestuje. Paradoxne, aj ked sa Ficovi na rozdiel od slovenskej pravice skoro dokonale podarilo zjednotit lavicu, vzniklo tu riziko, ze ju moze jeho koniec aj pochovat.
Pellegrini je v zasade oportunisticky technokrat, univerzalny hrac, ktory by vsak mozno este lepsie zahral v strede pola nez na lavej strane spektra. Politicky neukotvenemu volicovi imponuje(oval) serioznym, razantnym vystupovanim na urovni, bez nejakych spolocensky neprijatelnych excesov a pochybeni. S nim by to vsak uz samozrejme nebolo o lavici v ponimani Fica a uz vobec nie v ponimani Blahu.
Ficov Smer urobil vela pre ludi ziviacich sa kazdodennou pracou. No, to si maloktory bezny clovek uvedomuje. Ovela viac reflektuje na viac alebo menej vymyslene kauzy a kauzicky. A to sa casom zbiera. Z tohto hladiska je obdivuhodne, ze Smer tu dokazal byt 12 rokov.
Veľmi dobrý triezvy príspevok.
Lenže čo je to za ideológiu, keď má stáť a padať na jednom človeku, preboha? Fico tak či tak raz bude musieť odísť – a vzhľadom na jeho stav, to už dlho trvať nebude. Nebolo príjemné ho sledovať na tej poslednej tlačovke, pri ktorej sa jeho nepriatelia už z neho len smiali a hovorili si, že čím takých viac, tým lepšie pre nich.
Mal by sa zachovať ako chlap, t.j. priamo a jasne to vyriešiť: t..j buď to už dať Pellegrinimu, pričom v rámci dohody s ním si nanominovať istých ľudí ako podpredsedov a sebe dožičiť funkciu čestného podpredsedu, alebo teda povedať Pellegrinimu jasné NIE a poslať ho preč, nech si založí vlastnú stranu a on teda pôjde budovať tú „čisto ľavicovú“. Toto sú dve férové rozhodnutia.
Bohužiaľ, to čo chce Fico je mať aj funkciu predsedu a zároveň stranu nerozdelenú a s Pellegrinim, lebo chce aj vyhrať voľby a mať percentá. A tie mu dnes prináša Pellegrini, a preto sa bojí aj jeho odchodu.
Lenže ono sa súčasný stav nedá predlžovať do aleluja,t.j. zvlášť predseda a zvlášť líder, ktorí si separátne robia tlačovky a neustále sa voči sebe vyhraňujú. A vôbec ukazuje sa, že oddeľovať funkciu predsedu strany od premiéra/volebného lídra stranám škodí, vytvára priestor na dualitu a následné konflikty i zmätok u voličov.
Mate uplne pravdu, strana by nemala stat na konkretnych ludoch ale na ideologickych principoch a v zasade nemalo by zalezat na tom, kto ich konkretne naplna. Dokonca si viem predstavit trochu usmevne volby, v ktorych by kandidovali iba politicke subjekty bez mien predstavitelov a az s dodatocnou nominaciou realizatorov politiky strany. Momentalne to vsak u nas funguje presne opacne. Predstavme si, ze Matovica zajtra zrazi elektricka. Stat je v koncoch. Vobec nemame predstavu, kto by nahradil v podstate absolutistickeho monarchu, ktoreho sme si zvolili aj napriek tomu, ze za nim nestoji ziadna konsolidovana politicka sila, ktora by mohla vedenie prevziat.
Cela politicka scena sa z hladiska klasickych politologickych principov posuva po kazdych volbach do vacsieho a vacsieho chaosu, ktory vyrabaju novovzniknute „politicke“ subjekty na jedno pouzitie okolo tzv. „osobnosti“ a ktorym su sklamani ludia neustale ochotni davat novu a novu sancu, aby im konecne naplnili sluby dane uz pred tridsiatimi rokmi ako budu vsetci bohati (co dovtedy neboli „kvoli komunistom“).
Ale naspat k Ficovi a Smeru. Je jasne, ze ma v strane ludi, ktori by sa radi vratili ku kormidlu a su si vedomi, ze s medialne zlikvidovanym Ficom (napriek jeho velkym zasluham) to uz asi nebude mozne. Samozrejme, ako velmi dobra alternativa sa ponuka Pellegrini, ktory si vybudoval za ostatne dva roky mimoriadne solidne renome hlavne u politicky nevyhranenych, neukotvenych volicov. Ale je to zase iba o konkretnych ludoch, ktorych „moze zrazit elektricka“ a nebudeme vediet, co dalej. Vidime to na strane Za ludi, ked sa dotycny pan z Popradu suspendoval a hnutie je v koncoch alebo na konci.
Otazka teda zostava: Ma typicka lavicova strana u nas „raison d’etre“ (dovod bytia)? A prezije aj bez Fica a pripadne urcite obdobie aj bez vladnych ambicii? Ja chcem verit, ze ano.
Mate uplne pravdu, strana by nemala stat na konkretnych ludoch ale na ideologickych principoch a v zasade nemalo by zalezat na tom, kto ich konkretne naplna. Dokonca si viem predstavit trochu usmevne volby, v ktorych by kandidovali iba politicke subjekty bez mien predstavitelov a az s dodatocnou nominaciou realizatorov politiky strany. Momentalne to vsak u nas funguje presne opacne. Predstavme si, ze Matovica zajtra zrazi elektricka. Stat je v koncoch. Vobec nemame predstavu, kto by nahradil v podstate absolutistickeho monarchu, ktoreho sme si zvolili aj napriek tomu, ze za nim nestoji ziadna konsolidovana politicka sila, ktora by mohla vedenie prevziat.
Cela politicka scena sa z hladiska klasickych politologickych principov posuva po kazdych volbach do vacsieho a vacsieho chaosu, ktory vyrabaju novovzniknute „politicke“ subjekty na jedno pouzitie okolo tzv. „osobnosti“ a ktorym su sklamani ludia neustale ochotni davat novu a novu sancu, aby im konecne naplnili sluby dane uz pred tridsiatimi rokmi ako budu vsetci bohati (co dovtedy neboli „kvoli komunistom“).
Ale naspat k Ficovi a Smeru. Je jasne, ze ma v strane ludi, ktori by sa radi vratili ku kormidlu a su si vedomi, ze s medialne zlikvidovanym Ficom (napriek jeho velkym zasluham) to uz asi nebude mozne. Samozrejme, ako velmi dobra alternativa sa ponuka Pellegrini, ktory si vybudoval za ostatne dva roky mimoriadne solidne renome hlavne u politicky nevyhranenych, neukotvenych volicov. Ale je to zase iba o konkretnych ludoch, ktorych „moze zrazit elektricka“ a nebudeme vediet, co dalej. Vidime to na strane Za ludi, ked sa dotycny pan z Popradu suspendoval a hnutie je v koncoch alebo na konci.
Otazka teda zostava: Ma typicka lavicova strana u nas „raison d’etre“ (dovod bytia)? A prezije aj bez Fica a pripadne urcite obdobie aj bez vladnych ambicii? Ja chcem verit, ze ano.