Hľadajme zdravé jadro intelektuálov Slovenska.
Príležitosťou k tomu je Parížska výzva „Európa, v ktorú je možné veriť“.
Rozhodol som sa upozorniť na jeden veľmi významný dokument, ktorého signatármi je skupina intelektuálov z Francúzska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Nórska, Španielska, Veľkej Británie, Nemecka, Holandska a Belgická. Tento dokument dostal označenie ako Parížska výzva „Európa, v ktorú je možné veriť“. Nezisťoval som, či dokument bol prezentovaný aj našej verejnosti na Slovensku, či výzva intelektuálov z uvedených štátov niekoho oslovila a či sa niekto, napríklad z intelektuálov Slovenska, k tejto výzve prihlásil. Mám také tušenie, že nič z toho sa na Slovensku neudialo.
Ak si Parížsku výzvu nevšimli niektorí z politikov ( či väčšina ), masmédia či niektoré menšiny z obyvateľov Slovenska, ťažko predpovedať, že sa mohol stať zázrak. Obsah výzvy je možné nájsť na internete. Niektoré súvislosti a myšlienky z obsahu výzvy pripomeniem. Samotný dokument pokladám za veľmi dôležitý, pretože je to akási pomerne zrozumiteľná filozoficko – sociólogická refléxia toho, čo Európa preferuje v súčasnosti a zároveň naznačuje, že existuje alternatíva k dnešnému stavu Európy, ktorú sa oplatí presadzovať v záujme budúcnosti Európy.
Predseda vlády SR patrí k tým politikom, ktorí nás presviedčajú, že iná alternatíva budúcnosti Európy neexistuje, iba tá, čo presadzuje EÚ a Brusel a preto, keďže si nemáme z čoho vyberať, musíme sa podriadiť súčasnej alternatíve – „hlbšej integrácií“ EÚ, ktorú pokladám za jednoznačné smerovanie do ustanovenia európskeho super štátu. O tomto smerovaní existuje presvedčivý dokument, ktorý schválil Európsky parlament a ktorý nastolil otázku reformy EÚ, ale tak, aby táto reforma definitívne posilnila postavenie Bruselu aj s jej politikami. Tento dokument má názov „Správa o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únií“. Domnievam sa, že reformu EÚ je potrebné spoločne s obyvateľmi členských štátov zrealizovať, ale nie podľa predstáv politickej elity Bruselu, skôr s prvkami alternatívnych predstáv v tom, akú Európu chceme mať.
Parížska výzva „Európa, v ktorú je možné veriť“ predstavuje dokument, ktorý dáva orientáciu k tomu, aby sme si uvedomili k čomu vedú spoločenské – politické a kultúrne procesy v Európe, aké sú nebezpečenstva pre Európu a ako začať obnovovať Európu v prospech budúcnosti. Je dôležité, aby sa Parížska výzva dostala na pracovné stoly rôznych menšinových skupín intelektuálov z rôznych pracovných odborov. Predpokladám, že impulz pre svoje vlastné reflexie nájdu filozofi, sociológovia, právnici, ekonómovia, politológovia, politici, občianski aktivisti ( nie samozvaní ), pedagógovia, cirkevní predstavitelia a ďalší, ktorí sa môžu slobodne vyjadrovať k problémom a navrhovať riešenia či jednoducho podporovať úsilie, v akých smeroch sa môže pracovať na obnove Európy a teda aj každého národa.
Prečo je potrebné hľadať zdravé jadro intelektuálov Slovenska ? Pretože Slovensko nie je v Európe výnimkou a aj na našu intelektuálnu spoločnosť sa vzťahuje zovšeobecnené hodnotenie uvedené v bode 21 samotnej výzvy. Signatári neváhali pomenovať súčasný stav vo vnútri inteligencie a síce, že európski intelektuáli patria k hlavným ideologickým stúpencom domýšľavosti falošnej Európy, čo nie je lichotivý stav. Teraz iba pripomeniem, že slovné spojenie „falošná Európa“ nie je nezáväzný vnútorný pocit človeka či signatárov, ale vyjadruje skutočný a súčasný duchovno – spoločenský a politický stav Európy. O falošnej Európe sa ešte zmienim, ale má byť jasné, že inteligencia prispela k deformovanej podobe Európy a samotnú falošnosť podporuje. Ja si dovolím slovné spojenie „falošná Európa“ písať s veľkým písmenom „F“, rovnako aj v prípade slovného spojenia „skutočná Európa“ s veľkým písmenom „S“. Dôvodom tejto mojej úpravy je to, aby bolo možné prehľadnejšie si všímať, aké hodnoty patria k jednej či druhej Európe.
Inteligencia v Európe sa podieľala a podieľa na tom, že kritické myslenie sa stotožnilo so zavrhovaním minulosti, že sloboda myslenia sa premenila v pohodlný predsudok proti všetkému, čo je naše vlastné, pôvodné, z univerzít sa stali aktívne zložky kultúrnej deštrukcie. Ukazuje sa, že hľadať zdravé jadro intelektuálov na Slovensku a v Európe bude veľmi ťažká úloha.
Európa patrí nám a my patríme Európe, tak znie prvá veta Parížskej výzvy. Jej krajiny sú našim domovom, iný nemáme. Napriek tomu nás signatári upozorňujú, že v súčasnosti ide o Falošnú Európu, pretože falošne chápe seba samu a tým nás ohrozuje. Je zrejme, že tých, čo podporujú či formujú Falošnú Európu, je už čo do množstva slušné percento obyvateľov Európy. Signatári ich pokladajú za stúpencov Falošnej Európy, pretože sami ( ? ) si prijali voľbu byť bezdomovcami – iba tak sa voľne prezentovať vo svete. Berme teda na vedomie, že ničenie nášho domova patrí k falošnej predstave, pretože domov je základom ľudského života. Európa teda nepatrí Nemecku, Francúzsku či Macronovi, Merkelovej, Schulzovi.
Možno súhlasiť s názorom, že Falošná Európa je utopická a tyranská ? Signatári výzvy tvrdia, že patróni Falošnej Európy si neuvedomujú defekty post – národného a post – kultúrneho sveta, ktorý vytvárajú. Ignorujú kresťanské hodnoty Európy, nechcú uraziť moslimov, majú víziu utopickej spoločnosti. A disent voči sebe reflexívne dusia ! Toto dusenie je už jasne vidieť na celom priestore Európy ako boj proti ruskej propagande, ako boj proti extrémizmu a podobne.
Keď nechceme, aby nám vládla Falošná Európa, o akú Európu majú záujem signatári ? Dali jej prívlastok „Skutočná“. Iba taká Európa nám má v skutočnosti patriť a preto takúto Európu nám je potrebné prinavrátiť, teda potrebujeme ju chrániť, brániť, podporovať. Prerod z Falošnej Európy na Skutočnú Európu už nie je čas odkladať, pretože podľa signatárov sme na konci cesty. Zrejme tej cesty, ktorou sa rozhodla kráčať Falošná Európa. A táto Európa má aj záujem šíriť nezmysly o tom, že hrozbou pre Európu nie sú vnútorné pomery v nej, ale vonkajšie vplyvy. Signatári výzvy preto zdôrazňujú, že najväčšou hrozbou pre budúcnosť Európy nie je ani ruský avanturizmus a ani islamská migrácia.
Pre Skutočnú Európu ideálnou je solidarita a občianska spolupatričnosť. Takejto Európe patria politické systémy založené na princípe otvárania sa ľudovej účasti. Pre európsky politický duch je dôležité zdieľanie života v res publica ( ako veci verejnej ). Občania nesmú byť pasívnymi poddaným. Byť Európanom znamená byť aktívny politický a dejinne činný. Tento postoj signatárov výzvy vítam, pretože sa úplne odlišuje od postoja, ktorý presadzujú prívrženci Falošnej Európy. Ich požiadavka a politika je jasná: všetci sa musíme a máme podriadiť politickej moci Bruselu, ktorý jedine vie, čo je pre občanov Európy dobre a čo je preto bez alternatívy. Za takejto situácie mizne z verejného života občianska spoločnosť ako charakteristický rys európskeho života a úsilie o „hlbšiu integráciu“ nepredstavuje nič iné ako definitívne ustanovenie politickej jednoty – novodobej európskej ríše peňazí, moci a regulácie.
Preto patrónom Falošnej Európy vadí rôznosť svetských zákonov jednotlivých politických národov, pretože ich existencia im neumožní nastoliť novú ríšu. Podľa signatárov výzvy v Skutočnej Európe rôznosť svetských zákonov je možné uznať a ctiť bez toho, žeby ohrozovali európsku jednotu. Ak budú teda cirkevní predstavitelia a každý laik hľadať odpoveď na otázku, prečo dochádza ( došlo ) k úpadku kresťanskej viery, tak nech si nezabudnú uvedomiť, že je to spojené aj so snahami definitívne dosiahnuť politickú jednotu Európy.
Rôzni patróni a prisluhovači Falošnej Európy nás deň čo deň otravujú a presviedčajú, že jediným zmysluplným domovom, v ktorom sa staráme o svoje životy, môže byť ( a je ) iba EÚ. Toto tvrdenie patrí k agende Falošnej Európy, pretože EÚ má svoj projekt, ktorý v skutočnosti patrí do agendy vládnucej triedy a ktorej záujem spočíva v urýchlenej globalizácií. Lenže výzva nám pripomína, že naša Európa je zdieľaným projektom, pretože náš zdieľaný život je stále pokračujúcim projektom. Pre zdieľaný projekt vždy platí, že Skutočná Európa je a vždy bude spoločenstvom politických národov zároveň samostatných. Môžeme tvrdiť, že Skutočná Európa ako zdieľaný projekt sa svojim projektom zásadne líši od projektu EÚ.
Je potrebné si preto uvedomiť, že Skutočná Európa je v ohrození a ohrozuje ju samotná Falošná Európa, teda v prvom rade projekt EÚ. Výzva pripomína, čo nám pod vplyvom projektu mizne: suverenita ľudu, odpor voči impériu, kozmopolitizmus schopný občianskej lásky, kresťanské dedičstvo humánneho a dôstojného života. Signatári výzvy doslova tvrdia: „Ako podporovatelia Falošnej Európy vytvárajú „kresťanstvo“ univerzálnych „ľudských práv“, strácame domov.“
Podľa projektu EÚ nás, občanov a spoločnosti, stále viacej regulujú a spravujú. Nariadenia riadia rôzne ľudské záležitosti: pracovné, obchodné, vzdelávacie. Regulujú sa správy, masmédia, reguluje sa sloboda prejavu, obmedzujú sa politické prejavy. Politici, ktorí hlásajú pravdu o islame a migrácií, sú popoťahovaní k trestnému stíhaniu. Presadzuje sa politická korektnosť, aby sa nespochybňovalo to, čo chce EÚ, teda ňou nastoľované životné podmienky. Môžem sa úplne stotožniť aj s ďalším negatívnym hodnotením Falošnej Európy a síce, že podporuje kultúru komerčnej homogenity a politický vynucovanej konformity. Týmto sa ale negatívne prejavy Falošnej Európy nekončia.
Výzva upozorňuje na ďalšie prejavy chvastania sa Falošnej Európy:
- a) oddanosť rovnosti ( akej ? ),
- b) projekt multikulturalizmu,
- c) veľká nespravodlivosť občanov Európy, ak požadujú asimiláciu moslimských migrantov,
- d) požiadavka, aby si občania zvykli na sebaodriekanie,
- e) máme súhlasiť s kolonizáciou našich vlasti a zánikom našej kultúry. V 21. storočí to bude predstavovať kolektívny akt sebaobetovania ako výraz veľkej slávy Európy.
Teraz je potrebné postaviť otázku, prečo je potrebné, aby obyvateľstvo Európy podporovalo tieto negatívne prejavy Falošnej Európy, teda vlastne plán ( program ) EÚ ? Signatári výzvy dali k tomu jasnú odpoveď: Všetko sa to deje a má sa to ďalej diať za účelom nového globálneho spoločenstva mieru a prosperity !!! Teraz to už začína byť jasnejšie. Ak vládnuca trieda za pomoci patrónov a rôznych prisluhovačov spustila svoj projekt urýchlenej globalizácie, tento projekt musí harmonizovať s utopickým projektom vytvorenia nového globálneho spoločenstva mieru a prosperity.
Slovné spojenie „mier a prosperita“ má dodať vierohodnosť projektu, pretože o samotnej globalizácií ako takej sa hovorí už pomerne dlhšie, takže toto hovorenie má presvedčiť verejnosť, že ide o nezvratný proces vývoja dejín. Iba v tomto kontexte je možné pochopiť konštatovanie signatárov, že v Európe bola nastolená kultúra sebazavrhovania ako presadzovania všetkých uvedených negativizmov Falošnej Európy. Pokiaľ ide o vládnucu triedu a jej záujmy o urýchlenie globalizácie, tak výzva nám dáva do pozornosti, že táto trieda chce vybudovať nadnárodné inštitúcie, ktoré by boli schopné bez nepríjemnosti ovládať ľudové vlády. Je nesporné, že EÚ ako projekt tu má dominantné postavenie. Aj preto si signatári všimli to podstatné – že EÚ má „demokratický deficit“ a ten nepokladajú za technický problém riešiteľný technický. „Demokratický deficit“ je zásadným záujmom, ktorý si vládnuca trieda žiarivo stráži.
Na inom mieste som už zdôraznil, že existujú snahy definitívne dosiahnuť politickú jednotu Európy. Takáto jednota sa dá dosiahnuť len spôsobom, ako to tvrdia signatári výzvy. Podľa nich nadnárodní mandaríni v inštitúciách EÚ si privlastnili politický život Európy a všetky námietky odbíjajú tvrdením, že neexistuje iná alternatíva. Podľa autorov výzvy ide o mäkkú ale silnejúcu skutočnú tyraniu, ktorej čelíme. Privlastniť či ďalej privlastňovať politický život Európy, to nie je žiadna náhoda a nedopatrenie. Ide o organizované úsilie, v ktorom rozhodujúci vplyv nadobudli nadnárodné politické elity aj so svojou organizačnou štruktúrou prisluhovačov vrátane predstaviteľov členských štátov EÚ. Naša vládna moc je súčasťou tejto štruktúry. Privlastniť si politický život Európy patrí do obrazu a zámerov Falošnej Európy, pretože Skutočná Európa takúto centralizáciu moci nepotrebuje.
Podľa Parížskej výzvy Falošná Európa sa ďalej chvastá bezprecedentnou oddanosťou ľudskej slobode, ktorá je veľmi jednostranná, pretože sa prezentuje ako oslobodenie od všetkých obmedzení. Ide o falošnú slobodu, ktorá už v Európe prevláda. Zásluhou aj tejto slobody individualizmus, osamelosť, bezúčelnosť sú rozšírené. Signatári výzvy zdôrazňujú, že Európe dominuje bezúčelný materializmus, ktorý nemotivuje mužov a ženy, aby mali deti a rodinu. Manželstvo je na ústupe. Moslimovia v niektorých regiónoch žijú v neformálnej autonómií od miestnych zákonov. Zásluhou globalizácie, čo je trendom 21. storočia ? Niekde so čítal, že trendom je amorfne nezakotvený „ovčan“ bez vzťahu ku krajine, jeho etniku a histórií, ľahostajný k svojim blízkym,osamotená pracovná a spotrebná jednotka bez potreby premýšľať. Globalizácia mení životné podmienky ľudí. Vraj sa pracuje na prispôsobovaní sa nutnosti vo svete. Podobnú rétoriku nedávno predviedol aj náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Podľa neho realitou už je, že migrácia tu je a prišla, aby tu zostala. Musíme to akceptovať a naučiť sa s tým žiť a vymeniť reagujúcu za proaktívnu úlohu, aby sme tomu dali určité rámcové podmienky. Migrácia iba tak rýchlo nezmizne a preto je potrebné nájsť cesty, ako ju lepšie manažovať. Minister prezradil, že Valné zhromaždenie OSN má mandát pripraviť Globálnu zmluvu o usporiadanej, regulárnej a bezpečnej migrácií, pretože táto otázka vraj potrebuje globálne vedenie. Takže teraz je úplne jasne, že žaloba Slovenskej republiky o kvótach bola iba manipulačná zástierka pred voľbami a praktický nič neriešila a ani už nebude riešiť. Týmto jeho postojom je už celkom jasné, že Slovensku bola prisúdená úloha, aby ilegálna migrácia do Európy bola zmenená na legálnu a ďalej v masovom meradle pokračovala v smere jej kolonizácie. Od ministra M. Lajčáka sa ani nič iné nedalo čakať. Kariérny diplomat úspešne poslúži globálnej moci a tým aj Falošnej Európe a nám, občanom SR, budú politici pripomínať, aby sme nezabudli obdivovať politické schopnosti M. Lajčáka.
Parížska výzva potvrdzuje niečo, čo projekt EÚ neuznáva a čo Falošná Európa zavrhuje. Znakom Európy je národný štát. Skutočná Európa je spoločenstvom národov. Máme svoje jazyky, tradície, a hranice. Táto jednota v mnohosti sa signatárom výzvy zdá prirodzenou. Národný štát spája občianstvo so suverenitou a je znakom európskej civilizácie. Silnie zdieľaná európska identita. Dôležité si je uvedomiť, že civilizácia Európy je kozmopolitná v tom správnom zmysle. Pre európsky kozmopolitizmus je podstatné to, že uznáva vlasteneckú lásku a občiansku spolupatričnosť. Keď sledujeme iba masmédia a nechce sa nám rozmýšľať, veľmi ľahko denným správam o význame EÚ pre náš život a čo všetko robí správne či v záujme obyvateľstva Európy.
Falošná Európa si nasadila masku starostlivej matky, ktorá musí mať všetko pod svojim vplyvom a dohľadom, ktorá si nedá „kecať“ do svojej starostlivosti a nikomu nedovolí, aby bola pozbavená svojho piedestálu, svojho trónu, ktorý jej musí patriť, pretože inak to nejde. Ak si v kľude prečítame Parížsku výzvu, potom je potrebné znova od začiatku si pre názornosť rozpísať samostatne, o čo sa usiluje Falošná Európa a čo v skutočnosti ponúka a má ochraňovať Skutočná Európa. Iba pri porovnaní si môžeme uvedomiť, že tyraniu presadzuje Falošná Európa a preto ju treba odmietnuť, odvrhnúť. Projekt Falošnej Európy s jej hodnotami nás vedie do záhuby. Dôležité si je uvedomiť, že alternatíva existuje ! Lenže táto alternatíva nie je a nemôže byť v súlade s doterajším projektom EÚ, pretože tento projekt sa hodnotovo ocitá na tej istej strane, ktorú signatári pomenovali ako Falošná Európa.
Druhú časť Parížskej výzvy možno označiť ako „Dielo obnovy“, ktoré má starosť o budúcnosť Európy a jej skutočnú podobu. Signatári výzvy oznamujú, že toto dielo musí začať teologickým sebapoznaním. Je dôležité, aby sa politika nemiešala do náboženských ašpirácií a treba opäť sekuralizovať náš európsky verejný život. Falošná Európa používa jazyk tak, aby falše pribúdalo a aby dostatočne účinne bol spochybňovaný bežný význam reči. Musíme sa teda zbaviť takého jazyka, ktorý nás zavádza, ktorý nám škodí a je plný lživých významov. Reči o diverzite, inklúzií a multikulturalizme sú prázdne. Veľmi dôležitou úlohou je chrániť tých, čo hovoria zmysluplne.
Signatári jednoznačne zdôrazňujú, že budúcnosť Európy musí byť liberálna v tom najlepšom slová zmysle, ktorým je oddanosť intenzívnej verejnej diskusií zbavenej akýchkoľvek vyhrážok násilím a donucovania. Liberalizmus je teda potrebné vrátiť z cesty, na ktorej sa oddával neobmedzenej slobode, do normálnych koľají skutočného života, v ktorom si musí všímať aj celospoločenské ciele a spravodlivosť. Aby sa podarilo prelomiť zakliatie Falošnou Európou, je potrebné vychovať nový typ štátnictva a nový typ štátnikov. Signatári výzvy pripomínajú, že dobrý politický vodca spravuje obecné dobro konkrétneho ľudu. Dobrý štátnik díva sa na naše zdieľané európske dedičstvo a naše konkrétne národné tradície ako na veľkolepé a životodarné. Potrebujeme teda zodpovedných štátnikov, ktorí nebudú riskovať v záujme utopických snov a dychtiť po uznaní nejakým „medzinárodným spoločenstvom“.Na základe tejto charakteristiky aké hodnotenie by čitateľ prisúdil premiérovi Róbertovi Ficovi ?
Skutočná Európa nemá problém uznávať konkrétny charakter európskych národov. Je to teda v absolútnom protiklade s tým, aký postoj a projekt má EÚ. Pokiaľ imigrácia v Európe nie je spojená s asimiláciou, tak potom to bude iba o kolonizácií. Európa sa má poučiť z americkej skúsenosti z multikulturalizmu a neprijímať súčasné americké ideológie. Falošná Európa sa nechce poučiť a pod vedením EÚ pripravuje úplnú legalizáciu migrácie a k tomu tento proces pokračuje pod vedením nášho ministra zahraničných vecí M. Lajčáka v jeho ročnej funkcií Predsedu Valného zhromaždenia OSN.
Ak budúcnosť Európy má byť liberálna v tom najvlastnejšom slová zmysle, potom je dôležité, aby „Dielo obnovy“ zahŕňalo pozitívne aspekty slobodného trhového hospodárstva, ale za predpokladu odmietania ideológie, ktorá usiluje o totálnu logiku trhu akoby všetko v spoločnosti či v ľudskom živote malo byť na predaj. Dôležité je ustrážiť vládu zákonov pre dobre fungujúce trhy a to na každej národnej úrovni. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa moc a kompetencie presúvajú z národných parlamentov a národných vlád do Bruselu. Je jasné, že dnešný veľkofiremný gigantizmus ohrozuje politickú suverenitu národov. Liberalizmus sa nekontrolovateľne rozrástol do takej podoby, že globálne ekonomické sily sú vo vzťahu k spoločnosti veľmi arogantné.
Pre Skutočnú Európu je veľmi dôležité, aby krajiny či štáty spolupracovali na udržaní vlády zákonov a na zvládaní arogancie globálnych síl. Momentálne Falošná Európa cez EÚ sa prezentuje nie ako sila, ktorá má pomáhať štátnej moci každej krajiny, ale ako sila, ktorá vychádza v ústrety globálnym ekonomickým silám. Dôkazom takejto negatívnej orientácie je príprava zmluvy TTIP s USA a schválenie obchodnej zmluvy CETA s Kanadou. V súvislosti s podporou slobodného trhového hospodárstva signatári výzvy zdôrazňovali veľmi jasne, že ekonomický rast nie je najvyšším dobrom a že štátna moc sa má starať aj o zachovanie neekonomických dobier.
Už bolo spomínané, že Falošná Európa podporuje kultúru sabazavrhovania, ktorá sa presadzuje cez také spoločenské javy ako intelektuálna poctivosť, slobodné myslenie či univerzitný život. Narušila sa tým určitá hierarchická štruktúra v spoločnosti, ktorá v skutočnosti predstavuje akúsi základnú kostru pevne zakotvenú v rôznych životných prejavoch. V tejto súvislosti signatári sa zamerali na potrebu obnovy dôstojnosti jednotlivých rolí v spoločnosti. Rodičia, učitelia a profesori majú svoje povinnosti. Myslím si, že je dôležité aj to, aby sa obnova dôstojnosti dotkla aj určitých inštitúcií a inštitútov vrátane samotného štátu ( národného ). Signatári sú presvedčení, že správna hierarchia slúži spoločenskému dobru.
Nemôžeme preto si nevšímať, že Falošná Európa podporuje to, čo Theodor Adorno pokladá za patologické javy spoločnosti: rodičovstvo, úcta k tradičnej rodine, kresťanstvo, tradičné role muža a ženy, láska k vlasti. Veľká duchovná obnova je potrebná napríklad aj v takej inštitúcií ako je katolícka cirkev. Do „zlatého fondu“ Falošnej Európy sa môže zapísať tento výrok z nedávno zverejneného pastierskeho listu: „S katolíckou identitou nie je v súlade ani taká forma vlastenectva, ktorá kladie národ nad akékoľvek iné hodnoty.“
Parížska výzva pokladá za veľmi dôležité mať sa na pozore pre imigračnými a demografickými zmenami v našich krajinách. Iba ríše môžu byť multikulturálne. Takouto ríšou sa stane EÚ, pokiaľ sa nám nepodarí urobiť obnovenú solidaritu a občiansku jednotu kritériami, ktorými máme hodnotiť politiku a stratégie asimilácie. Lenže momentálne je situácia taká, že EÚ svojimi rozhodnutiami pripravuje zásadné imigračné a demografické zmeny v neprospech členských štátov a ich obyvateľstva. Už z júla tohto roku, keď sa uskutočnilo v Bruseli 8. relokáčne a presídľovacie fórum, je jasné, že EÚ ruší Dublin a chce napríklad brať vraj ekonomických migrantov z Afriky, odkiaľ sa bude riadiť presídľovanie. Rozhodovať o udelení azylu bude OSN cez svoju organizáciu UNHCR na základe doporučenia neziskových organizácií.
Práve na problematike ilegálnej migrácie je najlepšie vidieť a rozumieť tomu, čo to je Falošná Európa, ktorej hlavnou predstaviteľkou je EÚ. Ja tvrdím, že nestačí sa mať na pozore pred niečim. Problém ilegálnej migrácie je z úrovne nadnárodných ekonomických a politických elít tak ďaleko rozpracovaný, že si už vyžaduje veľmi silnú občiansku jednotu, ktorá však zatiaľ nemá na svojej strane žiadne potrebné inštitúcie ako napríklad mimovládky či dostatočne silné politické strany. Čo je však ešte horšie, občianska jednota nemá na svojej strane ani inteligenciu – odvážnu a zorganizovanú.
V živote Skutočnej Európy sú zásadné manželstvo a rodina. Signatári podporujú rozumnú sociálnu politiku, ktorá povzbudzuje a posilňuje manželstvo, rodenie a výchovu deti. Spoločnosť, ktorá nie je schopná vítať deti, nemá budúcnosť. Dnes je situácia taká, že rodenie deti sa v Európe nepodporuje. Všetok záujem a starostlivosť sa prenáša na ilegálnu migráciu ako nevyhnutnosť pre Európu, ktorá potrebuje nové persony. Od rodiny sa potom odvíja potreba morálnej kultúry, aby sa obyvateľstvo vrátilo k cnostnému životu. Bude potrebné reformovať vzdelávanie. Nepôjde to bez toho, aby sa nezmenila atmosféra na univerzitách v Európe. Univerzity sa musia postupne vzdať byť aktívnym činiteľom deštrukcie Európy.
V poslednom bode Parížskej výzvy sa zdôrazňuje túžba spoločne žiť v mieri ako Európa krajín a národov. Tejto spoločnej túžbe zodpovedá potreba obnoviť našu politickú národnú suverenitu a dôstojnosť zdieľanej politickej zodpovednosti za budúcnosť Európy. Táto úloha potrebná pre obnovu Skutočnej Európy je v príkrom rozpore s politikou EÚ, ktorá pomohla vytvoriť konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom. Spoločne žiť v mieri ako Európa krajín a národov – to sa v plnej miere dotýka aj spolužitia s takým štátom ako je Rusko. Falošná Európa pod vedením EÚ si vynucuje, aby členské štáty žili v akejsi jednote boja proti Rusku a jeho politike.
Strašenie Ruskom je už oficiálnou politikou EÚ a preto sa všetci musia jednotne podriadiť boju proti ruskej propagande či extrémizmu, prijať sankcie a dehonestovať obyvateľov Ruska rôznym spôsobom. Na vládnej úrovni sa už celkom otvorene diskutuje o tom, že Rusko poškodzuje Európu či EÚ, pretože neuznáva unipolárne videnie sveta. Falše v Európe pribúda aj vo vzťahu k Rusku. Ak chceme obnoviť Európu na základoch Skutočnej Európy, potom si „Dielo obnovy“ vyžaduje celkom vážne sa zaoberať pohľadom na svet a Európu v rámci multipolárneho videnia sveta, ktoré presadzuje Rusko a ktoré je plne v súlade s tým, čo tvrdia signatári výzvy žiť v mieri ako Európa krajín a národov za plnej podpory národnej suverenity. Falošná Európa núti rôzne európske spoločnosti a spoločenstva, aby všetci hrali politické, ekonomické a iné „hry“ proti Rusku. Vo vzťahu k Rusku sa priamo vyžaduje byť konformný a to už aj od každej individuálnej bytosti.
Kto teda priviedol Európu k falošnému stavu ? To je otázka, na ktorú je potrebné hľadať odpovede. Nateraz stačí zdôrazniť to, čo sa tvrdí v Parížskej výzve. Patróni Falošnej Európy žijú predsudkom nevyhnutného pokroku. Sú spupní a arogantní, neuvedomujú si defekty post – národného a post – kultúrneho sveta, ktorý vytvárajú. Z môjho pohľadu hlavní architekti sú tí, čo budujú EÚ s aristokratickým sídlom v Bruseli a ktorým k dokonalému šťastiu a úspechu chýba politická integrácia. Svoju negatívnu úlohu zohrali a zohrávajú európski intelektuáli, ktorí podľa signatárov patria k hlavným ideologickým stúpencom domýšľavosti Falošnej Európy. Stúpencov Falošnej Európy nájdeme v dostatočnom počte aj na Slovensku. Postupujú jednotne s našou politickou elitou, pričom všetkých zastrešuje vládna moc za aktívnej účasti mimovládnych spojencov. Korene Falošnej Európy pomaly a dôrazne obrastajú politický a spoločensko – kultúrny život na Slovensku.
Parížska výzva poskytuje dostatok faktov na zamyslenie a kritickú reflexiu našej doby, prehľadným spôsobom ukazuje na hodnoty, ktoré podporuje a presadzuje Falošná Európa a na hodnoty, ktoré patria Skutočnej Európe. Parížska výzva navrhuje či žiada odvrhnúť tyraniu Falošnej Európy, pretože alternatíva existuje a zároveň začať v Európe „Dielo obnovy“. Róbert Fico jednoznačne tvrdí, že alternatíva k súčasnému poňatiu EÚ, v skutočnosti smerujúcej k ustanoveniu európskeho super štátu, neexistuje. Parížska výzva je alternatívou pre skutočnú Európu, pretože jej filozoficko – spoločenská a sociologická reflexia ukazuje ako komplexne je treba chápať spoločenské javy a procesy v Európe.
Parížska výzva nekladie dôraz na kritiku EÚ, ale z jej kritiky hodnôt Falošnej Európy jednoznačne vyplýva, že EÚ sa neuberá správnym smerom a má slúžiť predovšetkým vládnucej triede v Európe a jej globalizačnému úsiliu. Parížska výzva preto predstavuje dokument, ktorý je určený pre rôzne spoločnosti, spoločenstva, univerzity, politické subjekty a podobne, aby sa mohli vyjadriť, hľadať zmenu postojov a vytvárať atmosféru v prospech Skutočnej Európy.
Požiadavka obnovenia morálnej kultúry je aktuálna aj pre inteligenciu na Slovensku. Bez múdrosti, statočnosti a odvahy sa nedá zvrhnúť tyrania Falošnej Európy a začať „Dielo obnovy“, teda vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj kritického myslenia, intelektuálnej poctivosti a intelektuálnej objektivity, slobodného myslenia a slobody slová. Je potrebné, aby sa z inteligencie na Slovensku sformovalo zdravé jadro, ktoré si pozorne preštuduje Parížsku výzvu a rozvinie celú radu aktivít k tomu, aby sa obsah výzvy dostal do povedomia obyvateľstva Slovenska a následne, aby rôzne menšinové skupiny, tak, ako som to zdôrazňoval v úvode článku, mohli slobodne bádať a prinášať svoje komentáre k hodnotovému svetu tak Falošnej Európy ako aj k hodnotovému svetu Skutočnej Európy.
Inteligencia na Slovensku by sa mala pričiniť k tomu, aby sa v pozitívnom smere pohlo myslenie a svedomie politickej elity, ktoré sa prispôsobili Falošnej Európe a podľa jej hodnôt plánujú ďalšie politické aktivity a programy, na základe ktorých sa uchádzajú o dôveru voličov. Keďže Parížska výzva sa týka celej Európy, bolo by vhodné, aby zdravé jadro inteligencie na Slovensku založilo určitú organizačnú formu na národnej úrovni a dalo tomu aj určitý názov, napríklad „Hnutie za skutočnú Európu.“ Predpokladám, že v prípade tejto organizačnej formy nepôjde o žiadnu politickú stranu, ale o pomerne voľné zoskúpenie intelektuálov z rôznych spoločensko – vedných disciplín a menšinových skupín, ktorí svoje bádateľské aktivity spoja s tesnejším využitím v spoločenskej praxi vrátane určitých doporučení pre programové aktivity politických subjektov, vzdelávacie inštitúcie, mimovládne organizácie, verejnú správu, ekonomické subjekty a podobne.
A na záver si dovolím citovať Václava Klausa, bývalého prezidenta ČR: „Nehľadajme vonkajšieho nepriateľa Západu. Západ je napadnutý hlavne zvnútra – našimi intelektuálmi, našimi univerzitami, našimi masovými mediami, našimi politickí korektnými politikmi, nami samými, nedostatkom našej vôle, nedostatkom nášho odhodlania, nedostatkom našej odvahy.“
Parížska výzva nám svojim obsahom ukazuje, prečo je potrebné, aby každý z nás ( a najmä z radov intelektuálov ) našiel v sebe dostatok vôle, odhodlania a odvahy konať. Už nemáme čas odkladať pustiť sa do „Diela obnovy“ v prospech Skutočnej Európy, pretože z Nemecka a Berlína – hlavnej krajiny a hlavného mesta Falošnej Európy, sa z úst predsedu nemeckej SPD Martina Schulza dostal na verejnosť Európy jasný pokyn globalistov sveta a vládnucej triedy Európy: Mať najneskoršie v roku 2025 Spojené štáty Európske zrealizované ! Náš premiér Róbert Fica sa poponáhľal určitým spôsobom reagovať na vytýčený cieľ nemeckej SPD a už dňa 9.12.2017 na Sneme Smer – SD okrem iného povedal: „A jeho vyjadrenie ( M. Schulza, poznámka D.H. ) bolo veľmi presné, keď povedal, kto chce, tam bude, kto nechce, bude stať bokom. A naša pozícia je v tom jasná, hovoríme o jadre EÚ. Nám integrácia svedčí.“
Martin Schulz ako jeden z predstaviteľov Falošnej Európy vyzval delegátov svojej strany: „Poďme konečne zobrať odvahu Európu statočne posunúť dopredu.“ Je vidieť, že signatári Parížskej výzvy si jasne uvedomujú, že Skutočná Európa je v ohrození a najmä po tomto vyhlásení predsedu nemeckej SPD už môžu aj mnohí nepresvedčení pochopiť, že Falošná Európa sa má za každú cenu presadiť. Za tejto situácie je vhodné si pripomenúť z Parížskej výzvy tieto myšlienky signatárov: „Náš drahý domov sa nerealizuje len v Európskej únií. Skutočná Európa je a vždy bude spoločenstvom politických národov zároveň samostatných, niekde výrazne, ale i zjednotených duchovným dedičstvom, ktoré spoločne diskutujeme,rozvíjame, zdieľame – a milujeme.“
Foto: Cristian Bortes , CC
