Väčšina členov a niektorí spolupracovníci DAV DVA spolu podpísali 2 petície od Slobody zvierat, ktorým chce Iniciatíva DAV DVA podporiť snahu o zákaz vystupovania zvierat v cirkusoch a snahu tejto organizácie o zákaz chovu zvierat na produkciu kožušín na území SR.
Prečo sme proti kožušinám?
Zvieratá chované na kožušinových farmách majú nevyhovujúce životné podmienky. Takmer všetky druhy tzv. kožušinových zvierat považujeme za divožijúce, nakoľko neprešli dlhodobým procesom domestikácie, preto je veľmi obtiažne vytvoriť im v zajatí vhodné podmienky pre plnohodnotný život. Líšky si vo voľnej prírode vyhrabávajú hlboké nory, kde sa cítia bezpečne, norky zas žijú vždy v tesnej blízkosti vodných plôch. Pozorovaním sa zistilo, že líšky a norky chované v zajatí potrebujú na uspokojenie aspoň niektorých svojich prirodzených potrieb dostatočný priestor na lezenie a predmety na hranie. Hniezdne boxy sú taktiež veľmi cenným prvkom, avšak k dispozícií ich majú len chovné samice. Na kožušinových farmách sú zvieratá chované v malých batériových klietkach kde spodná časť pozostáva iba z tenkého pletiva, majú nedostatok priestoru a nie je im umožnené napĺňať ich prirodzené etologické potreby. Podmienky sú veľmi strohé. Napríklad pre norky je voda v ich prirodzenom prostredí nevyhnutnosťou, na farmách však majú prístup len k malej miske s vodou na pitie. Zvieratám nie je umožnené formovať adekvátne sociálne väzby – hierarchiu. Druhy, ktoré sú v prírode samotárske, sú síce chované v samostatných klietkach, ale v tesnej blízkosti ostatných jedincov. U líšok vedie táto blízkosť medzi dominantnými a submisívnymi jedincami ku zraňovaniu, usmrcovaniu, či dokonca požieraniu mláďat ich vlastnými matkami. Vo Fínsku a Švédsku takto zomrie až 30% líščich mláďat ešte pred odstavením. Okrem chorôb, poranení a fyzických abnormalít spôsobených neadekvátnym spôsobom chovu trpia tzv. kožušinové zvieratá aj poruchami správania. Patrí medzi ne stereotypné opakovanie nezmyslených pohybov (chodenie do kruhu, skákanie oproti pletivu), sebapoškodzovanie (obhrýzanie chvostov o norkov), či požieranie vlastných mláďat (u líšok). Zvieratá na kožušinových farmách zažívajú veľa stresujúcich zážitkov. Patrí medzi ne vyberanie z klietok za pomoci dlhých kliešťov, alebo umelé oplodňovanie líšok, ktoré často vedie k bolestivým zraneniam. Spôsoby usmrcovania sa líšia podľa krajiny aj konkrétneho druhu. Norky sa najčastejšie usmrcujú v plynových komorách otravou oxidom uhličitým, alebo oxidom uhoľnatým. Líšky zas elektrickým prúdom, pričom jedna elektróda ja zavedená do konečníka a druhá do úst. Zvieratá do 5kg sa smú usmrcovať ranou do hlavy, bežne sa tiež využíva otrava chloroformom či podanie vysokej dávky anestetík. Pri usmrcovaní je povolené znehybnenie zvieraťa, čo je takisto veľmi stresujúce. V minulosti bola väčšina zvierat určená na produkciu kožušín lovená do pascí vo voľnej prírode. Táto praktika je stále bežná v Amerike, hlavne na lov šeliem. Zviera v pasci umiera pomaly, hladom či vyčerpaním, až kým pre neho lovec nepríde. Viac ako 75% všetkých tzv. kožušinových zvierat je dnes odchovaných na farmách.
Deklarovaný stav – marec 2016 – Údaje od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy o počte zvierat chovaných na kožušiny.
Rabčice: 500 zajacov poľných, Dubnica: 4000 králikov, Kapušany: 800 králikov, Martin nad Žitavou: 800 králikov, Dobroslava: 2 fretky, Veľký Slavkov: 3 fretky, Príbovce: 4000 norkov, Hozelec: 4 činčily, 3 fretky, Záhorce: 500 králikov, Snina: 5 norkov, Divina: 3 líšky strieborné, Remeniny: 1200 králikov, Kamenná Poruba: 25 000 králikov, Lovča: 70 králikov
Prečo NIE cirkusom
Cirkusové zvieratá žijú v nedôstojných podmienkach. Väčšina zvierat v cirkuse trávi svoj život v stiesnených klietkach. Najviac trpia divožijúce zvieratá, ktorých prírodné podmienky je možné v zajatí aj pri dobrej vôli veľmi ťažko nasimulovať. Prirodzené teritórium tigra má stovky, niekedy dokonca tisícky km². V cirkusoch sú mačkovité šelmy držané v klietkach o niekoľkých m² bez tzv. enrichmentu (obohatenie, slúžiace na zmyslovú a mentálnu stimuláciu zvierat držaných v zajatí) 20 hodín denne. Okrem povinnej prípravy na predstavenia sa von z klietok nedostávajú. Mnohé z nich sú izolované a trávia hodiny a dni osamote, napriek tomu, že v prírode žije väčšina druhov spoločensky, teda v prirodzených skupinách so zvieratami svojho druhu.
Cirkusové zvieratá nemôžu napĺňať prirodzené potreby. Väčšine zvierat v cirkuse je odopretý prirodzený pohyb, hra, lov a možnosť vytvárania sociálnych štruktúr. To vedie k strádaniu a frustrácii, čoho výsledkom je stereotypné správanie (chodenie dookola, opakovanie rovnakého pohybu), sebapoškodzovanie alebo agresivita. Mnohé druhy sú vždy, keď nevystupujú a nenacvičujú, uviazané reťazami. Najmä slony sú často pútané za končatiny, výsledkom sú poranenia a zápaly nôh. Nie sú ojedinelé prípady, kedy takto frustrované zviera napadlo svojho krotiteľa alebo divákov.
Cirkusové zvieratá trávia dni a týždne na cestách. V kamiónoch, maringotkách, klietkach, prepravkách putujú zvieratá z krajiny do krajiny. Preprava je považovaná za vysoko stresujúci faktor pre všetky druhy zvierat a mala by byť limitovaná na čo najmenšiu možnú mieru. Cirkusové zvieratá sú na cestách po celý rok, často cestujú niekoľko dní či týždňov v kuse. Pri transporte trpia nepohodlím, bežné sú extrémne výkyvy teplôt pri cestovaní naprieč krajinami, kedy nemajú zabezpečenú potrebnú klimatizáciu. Najmä v lete hrozí prehriatie, pretože v kabínach prívesov sa môže vyšplhať teplota aj na 60 °C. Trpia tiež nedostatočnými prestávkami, nedostatočným napájaním a vyčerpanosťou. Zimy trávia často v studených neprispôsobených maringotkách a kamiónoch. Pre teplomilné zvieratá sú zimy v takýchto podmienkach náročné a máloktorý cirkus má záujem financovať výstavbu adekvátneho zimoviska. V súčasnosti cirkusy trpia finančnými problémami a to sa často odráža práve na nedostatočnej starostlivosti o zvieratá.
Cirkusové zvieratá často zakúšajú bolestivú drezúru. Bez drezúry nie je možné naučiť stáť slona na zadných nohách, skákať leva cez ohnivú obruč ani medveďa bicyklovať. Pri drezúre je cirkusové zviera opakovane nútené k výkonom, ktoré nezodpovedajú jeho prirodzeným schopnostiam a danostiam. Na dosiahnutie výkonu a poslušnosti používajú cvičitelia neúmerné metódy (bodanie, bitie) a nedovolené pomôcky, ktoré vyvolávajú strach a spôsobujú bolesť, ako bodce (bodanie do citlivých častí tela, aby tréner dosiahol podrobenie sa), elektrické tyče a háky, biče, náhubky, dokonca žeravé platničky na nohách. Zvieratám sú často odstraňované zuby a mnohé sú trénované pod vplyvom narkotík. Cvičitelia majú často nedostatočné vzdelanie v danej oblasti, nemajú znalosti o etologických potrebách zvierat. Navyše, pri verejných vystúpeniach prežívajú zvieratá stres z davov ľudí, vysokej hlučnosti a silného osvetlenia.
Príklady drezúry
Medvede – obľúbené panáčikovanie a tancovanie sa dosahuje prikladaním rozpálených doštičiek na chodidlá medveďov!
Opice – často publikum tlieska rôzne oblečeným opičkám, ktoré musia často predvádzať nezmyselné kúsky. Potlesk a hluk je pre opice stresujúci.
Tigre – zvieratá sa ohňa prirodzene veľmi boja. Preto nie je potrebná veľká fantázia na to, aby ste predstavili metódy, ktorými tieto šelmy prinútia preskakovať cez horiaci kruh.
Slony – robia nebezpečné stojky, všetci poznáme okrúhle podstavce, ktoré sa používajú preto, že strach z pádu alebo zranenia bráni slonom sa čo i len pohnúť z miesta. Takmer v každom cirkuse je možné vidieť na telách slonov dve výrazné škvrny – označujú citlivé miesta slonieho tela, do ktorých sa zabodávajú „slonie háky“ – brutálny nástroj, ktorým cvičiteľ ovláda slona. Slonia koža je pritom veľmi citlivá na akýkoľvek – aj ľahký dotyk! (zdroj: differentlife.cz)
Cirkus deformuje pohľad na zvieratá
Z výchovného hľadiska cirkus vyvoláva a utvrdzuje v ľuďoch, a najmä v deťoch, nesprávne predstavy o zvieratách a o ich životných potrebách a prirodzenom správaní a zavádza nebezpečné stereotypy, že zvieratá majú cirkus rady a je pre ne zábavný. Zviera sa tak stáva cvičeným klaunom a nie živým cítiacim tvorom, ktorý má právo na rešpekt, citlivé zaobchádzanie a ochranu.
Slovensko nemá vlastné cirkusy so zvieratami, sme však hostiteľskou krajinou zahraničných cirkusov. Všetky cirkusy, ktoré k nám zavítajú majú povinnosť ohlásiť sa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) v mieste pobytu cirkusu (niektoré cirkusy si však ohlasovaciu povinnosť nesplnia).
Veterinárny inšpektor RVPS musí v cirkuse vykonať kontrolu TRACES, očkovania, zdravotného stavu zvierat, spôsobu ustajnenia, kŕmenia, manipulácie a všetkých základných vecí, ktoré požaduje Zákon v § 22 ods. a o kontrole vyhotoviť záznam.
Veterinárna správa prešetruje aj podnety od občanov
Podnet na RVPS pre zlé podmienky alebo zaobchádzanie so zvieratami v cirkuse môže podať ktokoľvek, ak má takúto skúsenosť alebo podozrenie. Takýto podnet musí byť prešetrený. Na základe správy vydanej regionálnou veterinárnou správou po vykonaní kontroly na mieste, by mohol byť prípad postúpený ďalej a teoreticky by mohol byť majiteľ usvedčený aj z týrania, či už zámerného alebo spôsobeného z nedbanlivosti, a aj byť odsúdený. Pri zahraničnom cirkuse, ktorý po pár týždňoch opúšťa krajinu, je takýto postup uplatňovať zložité.
Kam s odobratým zvieraťom?
V prípade zistenia závažného pochybenia a odobratia zvieraťa cirkusu vyvstáva ďalší problém – čo so zvieraťom ďalej? Štátu zo zákona nevyplýva povinnosť budovať záchranné stanice pre hospodárske či divožijúce zvieratá, a veterinárna správa ho nemá kam umiestniť. Jediná alternatíva je ZOO, pokiaľ je schopná a ochotná takéto zviera prijať.
Zdroj: Sloboda zvierat
Foto: archív Mareka Kopilca
