Tom Keve: TRIÁDA: FYZICI, ANALYTICI, KABALISTI. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2019, 496 s. ISBN 978-80-8202-080-2 (viaz.)
Od augusta 2019 sa na pulty našich kníhkupectiev dostáva netradičný knižný debut Triáda: Fyzici, analytici, kabalisti od britského autora maďarského pôvodu Toma Keveho. Pozoruhodnosť tohto diela sa odzrkadľuje vo viacerých rovinách. Triáda, ako ju vymedzuje sám autor, je špecifickým románom, v ktorom sa prelínajú základné aspekty minimálne troch vedných disciplín, čo poukazuje na autorovu erudovanosť v uvedených oblastiach. Znalosti v oblasti fungovania zákonov prírodného sveta a ich vzájomná interakcia čitateľovi odhaľuje fyzika.
Hlboké ponory do sveta ľudskej duše a ich následné odkrývanie pomocou psychoanalýzy, s finálnymi psychologickými interpretáciami s ich praktickými presahmi, sprostredkujú nielen princípy psychológie, ale najmä freudovské a jungiánske psychoanalytické postupy. (Tu sa prejaví aj jedno zo slabších miest autorovho prístupu a tým je otvorený príklon k jungovskému psychoanalytickému smeru. Keve sympatizuje s Jungom na úkor Sigmunda Freuda, ktorého, ako je v Triáde zjavné, nemá „priveľmi v láske“.) Motív tajomnosti, ale aj napr. spirituálnej definície základných stavebných jednotiek reality poskytujú hojné kabalistické texty z tvorby slávneho kabalistu Izáka Luriu, ktoré celkovú kom-pozíciu románu výrazne obohacujú, a tak prispievajú k vyváženosti a komplexnej univerzalite diela.
Vydavateľ Roman Michelko knihu uviedol v relácii RTVS na Rádiu Regina. Vypočujte si záznam.
Ďalším dôležitým znakom diela je existencia veľkého množstva historických postáv, ktoré sa vzájomne prelínajú, ale aj prepájajú, symbioticky kooperujú, ba dokonca, pri povrchnom čítaní splývajú (napr. Hevesy a Ferenczi). Na tomto zistení by nebolo nič zvláštne, ak by nešlo o velikánov z oblasti fyziky, chémie, psychoanalýzy, psychológie, histórie a židovskej mystiky. Keve uvádza napr. psychoanalytika Sándora Ferencziho, laureáta Nobelovej ceny za chémiu Georgea de Hevesyho (jeho predkovia pochádzajú z chasidskej Haliče, regiónu pre ktorý je signifikantná práve židovská mystika), držiteľa Nobelovej ceny a autora princípu neurčitosti Wernera Heisenberga, zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda a psychoanalytika Gustáva Junga, otca jadrovej fyziky a nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Ernesta Rutherforda, profesora kabaly a prezidenta Izraelskej akadémie vied Gershoma Scholema či zázračného rabína prešporskej ješivy Moše Schreibera (známeho pod anakronymom Chatam Sofer). Pre lepšiu orientáciu v osobnostiach vystupujúcich v románe autor uvádza aký-si manuál, t. j. menný zoznam postáv s ich stručnou charakteristikou, čo robí knihu podstatne prehľadnejšou a pútavejšou.
Aký román Keve vlastne napísal? Ak sa začítame do úvodných riadkov, tak nám neunikne skutočnosť, že nejde o klasické beletristické dielo. Literatúra faktu sa v pomere 2:1 mieša s viac alebo menej s fiktívnymi vzťahovými dejovými zápletkami. Triáda je teda klasickým historickým románom. Sprostredkúva atmosféru a plasticky demonštruje „life motívy“ obdobia európskej secesie (koniec 19. a začiatku 20. storočia). Okrem spomínaného historického obdobia sa zameriava na úlohy a celkovú funkciu nevedomia v tvorivom procese, sprostredkúva paralelný vývoj psychoanalýzy a kvantovej fyziky prepojený s historicky ladeným kabalistickým odkazom koncepcie reality mystického židovstva. Práve táto netradične zložitá perspektíva uvedenej triády dáva románu prívlastok filozofický a posúva ho do kategórie nadčasovosti. Ďalším, nemenej lukratívnym pozitívom je upriamenie pozornosti na Prešporok konca 19. storo-čia, s jeho neopakovateľnou atmosférou, ješivou, čo pre anglofónnych autorov býva doslova raritou. A práve týmto počinom autor celoeurópsky zviditeľňuje nielen prešporské, ale aj stredoeurópske kultúrne prostredie.Ešte zaujímavejšie pôsobia dôvody vedúce autora k napísaniu takéhoto druhu románu.Tom Keve, šestdesiatšesťročný britský fyzik, narodený v Budapešti, pod tlakom udalostí v Maďarsku emigroval v roku 1956 do Londýna. Po pôsobení v Spoje-ných štátoch, Holandsku a Francúzsku sa napokon usadil vo Veľkej Británii, kde vedecky pôsobí v Imperial College. Na otázku, prečo sa rozhodol napí-sať takýto druh románu, odpovedal: „Hovoril som so svojím synom, ktorý povedal, že by bolo dobré, keby som mohol všetky informácie, o ktorých som sa dozvedel v oblasti fyziky, analytiky a kabaly, zahrnúť do jednej knihy. A tak sa samo dobrodružstvo písania začalo.“ Pri čítaní románu na viacerých miestach zarezonuje zásadná otázka:
„Pre akého čitateľa je takýto román určený?“ V prvej časti sa zdá, že jeho stránky môžu čítať a porozumieť výlučne odborníci erudovaní v oblasti chémie, fyziky, mechaniky, okrajovo aj v elektrotechnike, čiže klasický homo technicus. Ďalšie stránky zasa spôsobili príklon ku klasickej psychológii, psychoterapii a psychoanalýze, čím v knihe začína prevládať humanitná oblasť s miernou rezonanciou mystiky. Nečakane prekvapujúco pôsobia pasáže z luriánskej kabaly (v rámci kabalistických smerov patria práce i celkovo komplexný ideový diapazón Izáka Luriu, španielskeho kabalistu, medzi interpretačne najzložitejšie), ktoré text, pôsobiaci priveľmi racionálne a psychologicky, oživujú a posúvajú do spirituálnych dimenzií. Prínosným sa stáva aj vyváženosť všetkých tematických zložiek románu, bez násilnej dominancie niektorej z nich.
Hlavný ideový odkaz románu spočíva nielen vo vykreslení dobových súvislostí, perspektív vedeckého sveta, či vnútorného sveta a povahy hlav-ných protagonistov, ale najmä – ak som to správ-ne pochopil – v poukaze na spirituálno-somatickú integritu človeka v klasickej triadickej sústave, ako na to odkazuje už sám názov románu: telo, fyzis – fyzika, duša, psyché – psychoanalýza, psychológia, duchovná, spirituálna zložka, ktorú re-prezentujú kabalistické texty. Kevehovoľbu koncepcie, výber spôsobu pátrania po celostnej ľudskej integrite, ale aj integrite sveta s jeho fundamentálnymi stavebnými komponentmi prezentovanej skutočnosti, považujem za netradičný, inovatívne výnimočný a intelektuálne obohacujúci, čím sa dielo de facto stáva zaujímavé pre všetky typy čitateľov. Obohatenie spočíva nielen v netradičnosti formy, ale najmä v množstve informácii z uvedených vedných odborov a vzájomných vzťahov (či už reálnych, alebo fiktívnych) medzi spletitou kolážou vystupujúcich postáv. Na svoje si prídu aj milovníci dobových listín, súkromnej korešpondencie či rozličných druhov tlačív, letákov, ktoré Keve majstrovsky zapracúva do dejových línií románu. Mnohé z listov neboli doposiaľ nikým publikované, ako napr. dva listy zo súkromnej korešpondencie medzi Ferenczim a maďarským fyzikom Rudolfom Ortvayom.Na základe uvedených faktografických náležitostí by aj tak mohol vzniknúť dojem, že tento netradičný román je určený výlučne intelektuálom, prípadne členom akademických obcí, nemusí to však platiť doslovne.
Dielo ponúka aj iné, kvalitatívne odlišné témy. Bežný čitateľ sa môže zoznámiť s klasickým univerzitným životom na kon-ci 19. storočia v Cambridge, so všetkými jeho zákutiami a nazrieť aj do kultovej budapeštianskej kaviarne Café Royal, ktorá bola srdcom intelektuálov a mladých vedcov na prelome storočí, ako aj započúvať sa do dobových tém diskutérov. S Georgeom de Hevesym môže sledovať jeho milostné avantúry spojené s konzumáciou vína či piva. Taktiež ho určite zaujme kontrast horkokrvného čiernovlasé-ho Maďara, už spomínaného bonvivána Hevesyho, pred ktorým sa každá slečna musela mať na pozore, verzus sterilného, verného a nadmieru akademicky ladeného, strojeného a uhladeného plavovlasého „vikingského“ mládenca z Dánska Nielsa Bohra, budúceho nositeľa Nobelovej ceny za fyziku. V tomto prostredí sa do popredia dostávajú okrem akademických tém aj témy priateľstva, žiarlivosti, zrady, lásky, závisti a kolegiálnej (ne)žičlivosti.Triáda: Fyzici, analytici, kabalisti, tento takmer päťstostranový románový debut Toma Keveho do-siahol úspech nielen vo Veľkej Británii a Spojených štátoch, ale aj vo Francúzsku. V krajine so živým záujmom o psychoanalýzu a predvojnovú (stredo)európsku kultúru ho vyhlásili za „knihu leta“ (2018). Už aj preto by nemala chýbať ani vo vašej knižnici.
Jan Mičko pre Literárny týždenník
