Spoločnosť priateľov Miroslava Váleka zverejnila otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, v ktorom protestuje proti zamýšľanému premenovaniu Námestia Slovenského národného povstania v hlavnom meste a prepisovaniu histórie.
“V roku 75. výročia vystúpenia slovenského národa proti nemeckému fašizmu a jeho domácim pomáhačom, sme so znepokojením zaznamenali Vašu iniciatívu za premenovanie Námestia SNP na Námestie Nežnej revolúcie. Kto má otvorené oči a uši vie, že ide o súčasť širšieho trendu pokusov o prepisovanie histórie a spochybňovanie výsledkov 2. svetovej vojny.
POZRI AJ: Roman Michelko: Válek – pokus o portrét
Od zneucťovania hrobov padlých sovietskych hrdinov v Pobaltí a na Ukrajine až po odstraňovanie sochy maršála Koneva v Prahe tiahne naprieč Európou obludné strašidlo antikomunizmu a neofašizmu a vkladá jed do hláv občanov,” píše sa v úvode listu bratislavskému primátorovi.
“Naša spoločnosť sa zaoberá uchovávaním pamiatky Vášho starého otca, barda slovenskej kultúry Miroslava Váleka. Jeho život a tvorbu máme vo veľkej úcte a niektorí z nás mali to šťastie ho aj poznať osobne. Sme si istí, že Miroslav Válek by tento Váš zámer prísne odsúdil.
Bol nielen presvedčeným antifašistom a pokrokovým človekom, ale aj včas a ako jeden z prvých rozpoznal pravé zámery organizátorov tzv. Nežnej revolúcie v roku 1989,” pokračuje Spoločnosť priateľov Miroslava Váleka.
Spoločnosť preto tlmočí Matúšovi Vallovi rozhodný protest proti jeho zámeru premenovať súčasné Námestie SNP. Zároveň vyjadruje nádej, že v Bratislave, ako aj na celom Slovensku je ešte dostatok ľudí, ktorí nie sú zmanipulovaní propagandou súčasného režimu a že spoločne s nimi dokáže vyvolať občiansky tlak, ktorý primátora donúti zámer prehodnotiť.
“Dovoľte, aby sme Vám na záver pripomenuli slová Vášho starého otca z konca roku 1989 adresované študentom: „Kto seje vietor, ten zožne búrku.“ Nebuďte tým, ktorý tento vietor zaseje, pretože búrka si nevyberá, koho zasiahne,” adresuje spoločnosť ostré slová súčasnému primátorovi a vnukovi exministra kultúry z obdobia socializmu.
POZRI AJ: VIDEO: Emil Holečka pri príležitosti 90. výročia narodenia Miroslava Válka
Spoločnosť priateľov Miroslava Váleka sa na svojej webovej stránke charakterizuje ako skupina ľudí rôznych povolaní a veku, ktorých spája láska k tvorbe veľkého národného barda, záujem o jeho život a ochrana jeho pamiatky.
Zaujímajú sa tiež o dobu, v ktorej Miroslav Válek žil a tvoril. Sedemdesiate a osemdesiate roky dvadsiateho storočia členovia spoločnosti považujú za zlatý vek slovenskej kultúry, keď vznikli mnohé a doteraz neprekonané poklady hmotnej aj duchovnej kultúry.
“Je to urážka našich otcov, starých otcov a často už i praotcov”
Aj poslanec Anton Hrnko (SNS) reagoval na rozhodnutie bratislavského mestského zastupiteľstva o tom, že časť Námestia SNP sa vyčlení a pomenuje sa Námestím nežnej revolúcie. Deň, kedy prijali takéto rozhodnutie, nazval dňom hanby.
Hrnko upozornil, že ak odhliadneme od toho, že spomínaná revolúcia bola príliš nežná pre mnohých ľudí typu Majského, Poora, Dzurindu, Mikloša, Bubeníkovej, Brhela, Kočnera, Haščáka a niekoľkých ďalších a nie príliš nežná voči väčšine obyvateľstva, ktorá sa dostala do polohy od výplaty do výplaty, tak aj napriek tomu si myslí, že všetci Slováci si majú prečo túto udalosť pripomínať.
“Z mnohých dôvodov, ale najvýznamnejší je, že dekriminalizovala myšlienku slovenskej samostatnej štátnosti. Áno snaha Slovákov o väčšiu národnú slobodu, o väčšiu samosprávu bola v bývalom “Československu” kriminalizovaná a úvahy o samostatnej štátnosti, nieto ešte konanie týmto smerom boli trestnými činmi proti prvej hlave trestného zákonníka.”
Poslanec v svojom príspevku na sociálnej sieti píše, že si treba 16. a 17. november 1989 pripomínať ako bod zlomu, ktorý nám otvoril cestu k samostatnej a suverénnej štátnosti, k medzinárodnoprávnej subjektivite a k vlastnému zastúpeniu v medzinárodných organizáciách. “Preto aj myšlienka mať v Bratislave, ale aj hocikde inde na Slovensku námestie pripomínajúce túto udalosť, je úplne legitímna!”
Na druhej strane za nelegitímne považuje Hrnko “vykrajovať” určitú časť námestia, ktoré je pomenované po druhom najväčšom antifašistickom vystúpení v Európe, po Slovenskom národnom povstaní.
“Je to urážka našich otcov, starých otcov a často už i praotcov, ktorí neváhali vziať zbrane do rúk a pustiť sa do nerovného zápasu s najväčšou hydrou, ktorú kedy dejiny zrodili, s nemeckým nacizmom. Neviem, ako sa dnes cíti hŕstka veteránov, ktorých sme pri 75. výročí SNP vyznamenávali v Banskej Bystrici, ale mne je z toho smutno. Hanbím sa za to, že sa medzi nami nájdu ľudia, ktorí sú ochotní na sklonku ich života účastníkov odboja takto uraziť,” hovorí poslanec.
V závere Hrnko pripomína, že v Bratislave je množstvo námestí, ktoré sú pekné a mohli by niesť názov po nežnej revolúcii. “Nemusia tu existovať všelijaké River Parky, Zuckermandle (najmä, keď sa historicky táto časť po slovensky menovala Cukormandel), ale to asi dnešným “progresívne” mysliacim ľuďom na rozdiel od SNP vonia.”
Článok pôvodne vyšiel na portáloch Hlavné správy a napalete.sk, je doplnený o stanovisko poslanca NR SR Antona Hrnka.
KRUCI, TO SÚ VNUCI!
Miroslav Válek
DOMOV SÚ RUKY NA KTORÝCH SMIEŠ PLAKAŤ.
Môžu pritúliť, zachrániť a zohriať.
Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť.
Domov sú ruky, položené na stole,
v nedeľnom tichu, po práci,
prázdne a čakajúce,
rozhodujúce,
jediné, ktoré vytvárajú dejiny.
Áno, Pán básnik.
No, krásne, pán Moravčík.
A ešte z básne DOMOV SÚ RUKY, NA KTORÝCH SMIEŠ PLAKAŤ:
Bude stará studňa
a bude vedro krvi.
NEPI Z NEJ.
KRV OSWIENČIMU,
KRV KREMNIČKY,
KRV LIDÍC.
KRV NIE JE VODA,
NEPI Z NEJ.
Pán Básnik!
Protestujem aj proti názvu „nežná revolúcia“. Tak si ten prevrat nazvali protagonisti v tom čase, ale dnes už z odstupu vieme, o čo šlo.