Občania Ruskej federácie si v dňoch 15. – 17. marca opäť volili hlavu štátu. Bez prekvapení v nich zvíťazil doterajší prezident Vladimír Vladimirovič Putin a predĺžil si tak svoj mandát do roku 2030. Sedemdesiatjedenročný Putin potvrdil svoju trvalú vysokú popularitu a dominanciu v politickom živote moderného Ruska.
Voľby v najväčšej krajine sveta sa odohrávali naprieč jedenástimi časovými pásmami a zúčastnilo sa ich 87,5 milióna zo stotrinástich miliónov registrovaných voličov, teda bola dosiahnutá 77,5 percentná volebná účasť. V roku 2018 sa ich zúčastnilo 67,5 percenta. Vysoká účasť legitimizovala ďalšie Putinovo pôsobenie v úrade a ukázala jednotu národa v čase konfliktu s kolektívnym Západom, ktorým vojna na Ukrajine je zástupným bojiskom. Do súboja o najvyšší úrad sa zapojili štyria uchádzači.
Druhé miesto prekvapujúco obsadil komunistický kandidát Nikolaj Charitonov so 4,37 percentami hlasov, nasledovali Vladislav Davankov z parlamentnej strany Noví ľudia (3,90 percenta) a líder nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonid Sluckij (3,24 percenta). Boli to ôsme prezidentské voľby v krajine. Úradujúci prezident Vladimír Putin zvíťazil so ziskom 88,48 % hlasov, čo je najvyššie percento v prezidentských voľbách v postsovietskom Rusku a tým získal pre seba piate funkčné obdobie.
Putinova dominancia je obdivuhodná a odhliadnuc od východných kultúrnych tradícií v demokratických systémoch zriedkavá. Jeho rekordná podpora sa dá vysvetliť jedine tým, že ruskí voliči prijali jeho postoj k približovaniu sa NATO k ruským hraniciam a celkovo k Západu, zdieľajú jeho pocit ohrozenia vlasti a majú rovnaký názor na to, čo by sa s tým malo robiť. Napriek vojne, Moskva ustála sankcie – najtvrdšie aké boli v moderných dejinách Západom udelené, rozbehol vojnovú ekonomiku, poradil si s dočasným nedostatkom vojenského materiálu, rýchlo sa vysporiadal s Prigožinovým povstaním a preorientoval obchod do Ázie.
Napriek obzvlášť nepriaznivej situácii a na prekvapenie mnohých inštitúcií Rusko preskočilo v HDP k parite kúpnej sily Nemecko a stalo sa tak v tomto ukazovateli najsilnejšou ekonomikou v Európe a piatou na svete poškuľujúc (podľa viacerých predpovedí) po štvrtom mieste Japonska. Navyše vojna sa pre Moskvu vyvíja priaznivo. Zaujímavá v tomto smere je jeho popularita v regiónoch najviac skúšaných útrapami vojny: v Belgorodskej a Záporožskej oblasti, v Doneckej aj Luhanskej ľudovej republike a na Kryme získal vyše deväťdesiatpercentnú podporu.
Putin vo svojom prvom vyjadrení po voľbách uviedol, že jeho víťazstvo ukázalo, že Rusko sa uberá „správnou cestou“. Umožní tiež „upevniť ruskú spoločnosť“. V prejave Putin poďakoval za účasť v prezidentských voľbách ruským občanom a najmä vojakom. Víťazstvo je podľa neho prejavom „dôvery“ a „nádeje“, ktorú do neho spoločnosť vkladá. Nikto podľa neho Rusko nedokáže poraziť, ak bude „konsolidované“. Prioritou pokračujúceho prezidentstva bude podľa Putina posilnenie armády a splnenie úloh spojených so špeciálnou vojenskou operáciou, ako Moskva oficiálne nazýva inváziu na Ukrajinu.
Prirodzene, viaceré západné krajiny kritizovali niektoré aspekty voľby hlavy štátu v Rusku ako napr. nedostatočnú konkurenciu či „nemožnosť“ výberu medzi kandidátmi. Ukrajinská strana sa snažila volebný víkend maximálne znepríjemniť a podnikla z vojenského aj humanitárneho hľadiska nepochopiteľné výpady voči ruskému územiu. Kyjev sústredil v pohraničnom pásme miestami až päťtisíc ľudí. Takzvaný Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK, pre slovenské médiá „ruskí partizáni“, v Ruskej federácii uznaní ako teroristická organizácia) a podobné skupiny zahŕňali viac ako 2 tisíc ľudí. Len v priebehu týždňa medzi 12. – 18. marcom bolo podľa vyhlásení guvernéra Belgorodskej oblasti 11 civilistov zabitých a 82 zranených.
Útoky na túto oblasť zbraňami s dlhým doletom pretrvávajú už dlhšiu dobu. Ako zaznelo v príhovore ministra obrany RF Sergeja Šojgua, došlo k cieleným útokom na volebné miesta a vládne inštitúcie, kde boli prítomní iba civilisti. Hlava rezortu tvrdí, že o tom vedelo ako velenie ukrajinských ozbrojených síl, tak ich „západní poradcovia“. Aby sa predišlo teroristickým útokom, ruské jednotky posilnili zabezpečenie vládnych a sociálnych zariadení a systém protivzdušnej obrany. „Počas volebných akcií bolo zostrelených 419 ukrajinských bezpilotných prostriedkov a 67 rakiet“, pokračoval minister. Okrem toho sa ukrajinskí ozbrojenci pokúsili zmocniť pohraničných osád v oblasti Belgorod a Kursk. Najaktívnejšie akcie prebiehali v oblasti obce Kozinka.
Všetky nepriateľské útoky boli úspešne odrazené ruskou armádou: „Straty ozbrojených síl Ukrajiny v smere pôsobenia skupín pokrývajúcich štátnu hranicu počas ôsmich dní nepriateľstva pritom predstavovali viac ako 3,5 tisíc, presnejšie 3 501 osôb, z toho 790 boli straty nenávratné. Bolo zničených 23 tankov, 34 obrnených vozidiel, vrátane 11 Bradleyov, päť odpaľovacích systémov raketových systémov Vampire (českej výroby – pozn. red.) a vrtuľník Mi-8,“ informoval Sergej Šojgu. K tejto situácii sa vyjadril aj prezident Vladimír Putin:
„Počas Veľkej vlasteneckej vojny bola taká formácia – vlasovci. Tiež bojovali proti svojej vlasti. Ako dopadli, je dobre známe. Teraz sú ľudia, ktorí bojujú na strane neonacistov. Takých ľudí existuje niekoľko skupín. Štyri. Celkový počet je asi 2000 ľudí. Teraz ich hádžu ako mäso, aby zaútočili na štátnu hranicu. So zbraňou v ruke šli proti svojej vlasti. U nás nemáme trest smrti, ale vždy, teraz aj v budúcnosti, budeme s týmito ľuďmi zaobchádzať ako s tými, ktorí sú v bojovej zóne. (…) Mali by o tom vedieť.“
Je dosť pravdepodobné, že posledný krvavý útok v Moskve v spoločenskom stredisku Crocus City Hall mal byť podobným, hoc oneskoreným prvkom na destabilizovanie volebného procesu, nech už bol objednávateľom ktokoľvek. V Ruskej federácii prebehli voľby aj v čase vojny, Kyjev si vedomý problémov s konaním volieb počas ozbrojeného konfliktu parlamentné, ktoré sa mali konať v októbri minulého roka a prezidentské voľby z mája tohto roka radšej zrušil, rovnako znefunkčnil opozíciu voči súčasnej vládnej garnitúre. Je otázne ako týmto prístupom bojuje za naše hodnoty, medzi ktoré bezosporu patrí demokratická pluralitná politická a ideová súťaž.
Radoslav Žgrada
Pozn. pre komisiu konspiratori.sk, článok bol publikovaný v Slovenských národných novinách, autora neplatí Kremeľ ani Putin osobne :)