Zomrel. Lebo žil.
Fidel Castro, história Ťa oslobodila! (Fidel Castro sa slovami „história ma oslobodí“ bránil ako mladý právnik pred súdom počas diktatury).
Zomrel muž, revolucionár, politik, štátnik. Prežil intrigy Eisenhowera,Kenedyho, Johnsona, Nixona, Cartera, Reagana, dvoch Bushovcov, Clintona i Obamu. Údajne CIA sa ho pokúsila 630 krát zabiť! Koľko peňazí amerických daňových poplatníkov zbytočne minuli. A on zosnul v pokoji, v kruhu svojich…
Prvú slzu (najväčšiu) roním za revolucionára, ktorý svoj národ miloval viac, ako svoje pohodlie či kariéru. Fidel pochádzal z režimnej elity Batistovho režimu. Kuba vtedy bola najväčším americkým kasínom. S hazardom, prostitúciou a chudobou. On zvolil boj za sociálnu spravodlivosť. S Che Guevarom je symbolom intelektuála, ktorý sa nedá skorumpovať (hľa, aký rozdiel voči slovenským „elitám“).
Druhú slzu roním za Fidelom – demokratickým politikom. Jeho povestné prejavy boli dlhým a permanentným dialogom s jeho camarades, so spolubojovníkmi, s Kubáncami. Fidel vnímal nálady, názory a postoje svojho národa. Jeho sila bola v jeho súžití s vlastným národom. Útočili na neho z mnohých pozícií, ale nikdy nie preto, že by žil „nad pomery“, že by si vyberal dividendy za svoje revolučné úspechy. Bol to skromný a čestný politik (hľa, aký rozdiel voči tým slovenským).
Tretia slza (a nemusí byť posledná) mi ukvapla za Fidela – súdruha a komunistu. Za rešpekt k ľuďom, za jeho pochopenie ľudskej podstaty, za poľudštenie mohutnej idey. Za jeho vieru v lepšiu spoločnosť, lepšiu civilizáciu, lepší svet.
El Comandante, odpočívaj v pokoji. Tvoj odkaz neumrie.
Foto: AK Rockefeller, CC
