V bratislavskom sídle Matice slovenskej sa 10. decembra 2024 konal vedecký seminár s vernisážou výstavy “Ženy v umení”, aj za účasti tajomníčky Živeny Radky Semancovej či kunsthistorika Petra Lukáča (MK SR). Svoje diela v Matici slovenskej vystavujú Martina Kvašňovská, Martina Begerova, Mária Štrompach, Emília Hodasová, Sylvia Juhászová, Alexandra Geschwandtnerová, Silvia Petrová, Jana Koštiaľová, Veronika Rusnáková, Marta Chabadová, Marína Erceg, Brigita Lehoťanová, Mária Medvecká, Ruth Dubayová, Jana Cvetanovová, ale aj autori, ktorí sa tematicky venovali ženám ako Andrej Šóka, Marián Polonský, Milan Medúz, Orest Dubay, Alexander Vika či Stanislava Harangozó. Kurátormi výstavy a organizátormi podujatia sú predseda Výtvarného odboru MS Ladislav Skrak a predseda Kulturologicko-filozofického odboru MS Lukáš Perný. Výstava doslova napĺňa umelecký program národnej neomoderny, ktorý podporilo aj PREDSTAVENSTVO MATICE SLOVENSKEJ.
Podujatie začalo zasadnutím Výtvarného odboru Matice slovenskej o 14:00, ktorého sa zúčastnili aj nové členky Daniela Viková, Sylvia Juhászová a Alexandra Geschwandtnerová. O 15:00 podujatie pokračovalo vedeckým, kulturologickým seminárom v Knižnici slovenskej štátnosti, ktorý bol obohatený o poetické vložky Lidky Žakovej a Tatiany Jurkovej. Podujatie otvorili spoločne Peter Schvantner a Lukáš Perný, následne dostal slovo kurátor Dr. Ladislav Skrak, ktorý sa venoval širšiemu kontextu slovenských žien umelkýň. Pokračovala Radka Semancová s tematikou výtvarníčok Živeny a do tretice Katarína Koňariková-Koláriková (riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej) s kreatívne spracovaným príspevkom o živote a diele Zuzky Medveďovej. Na záver vystúpila riaditeľka matičného vydavateľstva Ingrid Majeriková, ktorá predstavila knižné novinky Matice slovenskej a knihy s tematikou výtvarného umenia.
Po 16:00 sa hostia presunuli do vestibulu Galérie Matice slovenskej v Bratislave, kde bola otvorená výstava ŽENY V UMENÍ s podnadpisom “ŽENA UMELKYŇA / ŽENA INŠPIRÁCIA”. Výstavu spoločne otvorili Ladislav Skrak a Lukáš Perný v prítomnosti výtvarníčok, ktoré sa taktiež predstavili hosťom. Vystúpili Martina Kvašňovská, Martina Begerova, Mária Štrompach, Emília Hodasová, Sylvia Juhászová, Silvia Petrová, Jana Koštiaľová, Veronika Rusnáková a i. Podujatia sa zúčastnili aj poprední slovenskí literárni kritici Alexander Halvoník a Ján Tazberík, ale aj matiční vedci Jaroslav Durec, Dominik Blanár, či šéfredaktor Slovenských pohľadov Radoslav Žgrada, ale aj mnohé iné osobnosti slovenského kultúrneho a umeleckého života. Celkový počet návštevníkov bolo okolo 50, čo je aj nad limit možností priestorov, takže možno povedať, že išlo o mimoriadne úspešné podujatie. Podujatie je taktiež výsledkom spolupráce Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej/taktiež pracoviska Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej a Výtvarného odboru Matice slovenskej.
Zostrih z podujatia si môžete pozrieť na Youtube:
Ženy si nesmierne vážim, sú pre mňa bohyne. Aj keď nie úplne všetky. :-)
Pomôžte, prosím. Slovenčina je chorá. Útokov na na ňu pribúda. Za čistotu prejavu zodpovedá osoba používajúca jazyk vo verejnom priestore. Treba zmeniť kultúru reči moderátorov a iných profesii používajúcich hovorené a písané slovo vo verejnom priestore.
Podľa môjho názoru to, že niektoré dievčatá sa predstavujú priezviskami v mužskom rode a že ich majú dokonca zapísané v dokladoch, je vecou konkrétnej osoby. To, či ju na verejnosti budeme volať mužským alebo ženským tvarom priezviska je vecou používateľa jazyka, nie dotknutej osoby! Zodpovednosť za čistotu jazyka je plne na jeho užívateľoch. V matrike je dovolené osobe ženského pohlavia byť zapísaná napr. Jana Kováč, ale ak o tejto osobe bude niekto hovoriť po slovensky, v slovenskom jazyku, tak to musí byť Jana Kováčová! V angličtine, nemčine ju môžu nazvať ako chcú, trebárs Jana Kovac. Ale v slovenskom texte to je Jana Kováčová! Takáto chyba vo verejnom priestore by mala byť kritizovaná, sankcionovaná.
Je to podobne ako ohľadom napr. zemepisných názvov. (To zatiaľ nikoho nenapadne komoliť.) Slovensky je Viedeň, hoci nemecky Wien, anglicky Viena… So ženskými priezviskami to je podobné. Je to proste vec našej národnej hrdosti, aby sme si do jazyka nechali zasahovať nejakými pomýlenými ideológiami. Kováčová neznamená že „patrí nejakému konkrétnemu Kováčovi“, je to jednoznačne povedané že sa jedná o dámu alebo slečnu!