Foto: TASR – Jaroslav Novák
Jedným z najkontroverznejších výrokov ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej bolo jej vyjadrenie, že referendum o predčasných voľbách je protiústavné. Svoj veľmi problematický právny názor pritom vydávala za realitu. Aká je skutočnosť?
Na Slovensku boli už dve referendá o skrátení funkčného obdobia. Prvé sa uskutočnilo v roku 2000 a druhé v roku 2004. Obe referendá boli neúspešné, keďže sa ich nezúčastnilo potrebných päťdesiat percent všetkých oprávnených voličov. Ak si uvedomíme, že k najexponovanejším parlamentným voľbám chodí od šesťdesiat do šesťdesiatpäť percent voličov, je jasné, že šanca na úspech referenda je veľmi otázna.
Len pre ilustráciu: na ostatných prezidentských voľbách bola voličská účasť v prvom kole štyridsaťosem percent a v druhom kole dokonca len štyridsaťtri percent. A treba pritom zdôrazniť, že prezidentské voľby pokrývajú celé spektrum politických názorov, teda na rozdiel od referenda na tento typ volieb chodia podporovatelia ako opozície, tak koalície. Naopak, práve vďaka nutnosti, aby k referendu prišla nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, stratégia oponentov referendovej otázky je jasná: vyzvať odporcov referenda, aby referendum bojkotovali. Aj preto dosiaľ máme len jedno jediné platné referendum.
Čo sa teda stane, ak prezidentke doručia 350-tisíc podpisov potrebných pod podpísanie referenda? Prezidentka Zuzana Čaputová môže referendum vypísať, alebo/ale takisto sa môže obrátiť na Ústavný súd, aby ten posúdil ústavnosť či neústavnosť referendovej otázky.
Predikovanie rozhodnutia Ústavného súdu je však ťažkým prešľapom ministerky Márie Kolíkovej. Chce tým snáď naznačiť, že má sudcov Ústavného súdu takpovediac pod palcom? Na základe čoho ministerka spravodlivosti predikuje ich rozhodnutie? Sú snáď pripravení na jej pokyn vydávať judikáty na objednávku? Pani ministerka si zjavne neuvedomila, aké fatálne faux pas sa jej nevdojak podarilo. Faktom je len to, že Ústavný súd zatiaľ nevydal žiaden judikát ohľadom tejto otázk
Otázka teda je, čo bude nasledovať po prípadnom úspešnom referende. Ak by účasť v referende bola dostatočná, bol by to jasný pokyn pre poslancov, aby akceptovali vôľu výraznej väčšiny aktívnych občanov. Výsledok referenda by síce vyšiel v zbierke, ale na základe judikátu Ústavného súdu z konca deväťdesiatych rokov je nutné ratifikovať ho v parlamente. A tu sa dostávame k podstate problému, respektíve k stretu dvoch princípov. Sú poslanci povinní vypočuť názor voličov? Niet pochýb o tom, že minimálne v morálnej rovine to tak je. Na strane druhej jeden z ústavných článkov im garantuje absolútnu imunitu, respektíve beztrestnosť pri hlasovaní v parlamente. To teda znamená, že ak by sa poslanci rozhodli ignorovať vôľu občanov, niet tej sily, ktorá by ich donútila hlasovať podľa pokynov voličov. Nakoniec, v podobnej kauze už máme aj jeden precedens. Po zatiaľ jedinom úspešnom referende o vstupe Slovenska do Európskej únie, niekoľko voličov Komunistickej strane Slovenska (KSS) v parlamente nehlasovalo za ratifikáciu prístupovej zmluvy Slovenskej republiky s Európskou úniou. Za toto svoje hlasovanie si síce vypočuli tvrdú kritiku, ale vyhli sa akýmkoľvek sankciám. Napriek tomu je vysoko pravdepodobné, že ak by bolo referendum úspešné, našla by sa v parlamente ústavná väčšina potrebná na prijatie zákona o skrátení volebného obdobia. A toto rozhodnutie už len preto, že by sa prijalo ústavným zákonom, by nemohol, na rozdiel od Českej republiky, kde majú podobný precedens, náš Ústavný súd spochybniť, pretože len pred pár mesiacmi parlament striktne zakázal, aby Ústavný súd posudzoval aj ústavne zákony.
Ministerka Mária Kolíkova sa takýmto vyjadrením ukázala ako politička v tom najhoršom zmysle slova. S cieľom dosiahnuť svoj cieľ neváhala zavádzať, manipulovať, dúfajúc, že tým zneistí váhajúcich, ktorí nevedia, či aj prípadné úspešné referendum bude mať nejaký zmysel. Takýmto postojom sa spreneverila svojej profesijnej cti a aj pre takéto zlyhania politikov s právnickým vzdelaním, ktorí sú ochotní ohýbať právo podľa aktuálnych politických cieľov, sa takzvaný „právny expert strany“ stal najhoršou profesijnou nadávkou.
Roman Michelko
Text vyšiel aj na cz.sputniknews.com
