Roman Michelko: Premiér Matovič hrá vabank. Koaličná kríza na Slovensku sa posunula do ďalšej fázy

Foto: Facebook Igora Matoviča

Tento týždeň sa koaličná kríza preklopila do ďalšej fázy. Minister hospodárstva a podpredseda vlády, predovšetkým však predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík ohlásil svoj odchod z funkcie spolu so svojimi ministrami Branislavom Gröhlingom a Ivanom Korčokom.

Tým jednoznačne prekročil rubikon: premiérovi Igorovi Matovičovi tak dal jednoznačne najavo, že jeho vyhrážky musí brať vážne, a k strate parlamentnej väčšiny vedie takpovediac diaľnica.

Ešte pred týždňom sa zdalo, že slabým miestom v nátlakovej hre Richarda Sulíka je jeho neistý spojenec strana ZA ĽUDÍ, konkrétne jej líderka Veronika Remišová. Ak by sme brali politiku len ad personam, bola by to pravda. Veronika Remišová si na spôsob vládnutia Igora Matoviča vlastne zvykla, nakoniec tri a pol roka bola jeho dvojkou v OĽANO. K tomu, aby sa začala voči premiérovi Igorovi Matovičovi jasne vymedzovať, ju doslova dokopal jej vlastný poslanecký klub. Situácia v ňom sa postupne stávala neudržateľnou. Dnes je už úplne jednoznačné, že Veronika Remišová na svoj post nikdy nestačila. Nikdy nemala v poslaneckom klube väčšinu, nikdy nemala prirodzenú autoritu, jej predsednícky post jej nielenže daroval, ale doslova vynútil zakladateľ strany Andrej Kiska.

Bohužiaľ, ani s postom predsedníčky neprišla prirodzená autorita, práve naopak. V dvanásťčlennom poslaneckom klube nikdy nekontrolovala viac než štyroch-piatich členov. Miesto zmeny prístupu a zapojenia svojich oponentov do rozhodovania v strane, ich doslova „odrezala“ od možnosti aktívne riešiť všetky zásadné problémy, čím si pod sebou podpílila konár.  Miesto riešenia konfliktov či problémov pred nimi unikala. Výsledok na seba nedal dlho čakať. V podstate ešte pred prepuknutím vládnej krízy zo strany odišli dvaja jej poslanci – Miroslav Kollár a Tomáš Valášek – a tretí, Ján Benčík,  je vlastne na odchode. V takomto stave  bola Veronika Remišová doslova dokopaná k tomu, aby sa priam ultimatívne postavila za požiadavky Richarda Sulíka.

Pozvanie Igora Matoviča na klub ZA ĽUDÍ bol „prieskum bojom.“ Poslanecký klub ZA ĽUDÍ bol v požiadavke na odchod premiéra jednotný, čo malo byť Igorovi Matovičovi dostatočne jasným signálom, hoci boj Remišovej proti nemu nie je autentický,  skôr vynútený. Realita je však o niečo farebnejšia. Za nekompromisný odchod premiéra Igora Matoviča z čela vlády sú poslanci Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Marek Hattas, a Andrea Letanovská, no a, samozrejme, Ján Benčík. Na jeho odchode však  kategoricky netrvajú Vladimíra Marcinková, Viera Leščákova a Alexandra Pivková. Prečo je to dôležité vedieť? Pretože prvou stratégiou Igora Matoviča je stranu ZA ĽUDÍ politicky rozdeliť a časť politicky  „skorumpovať“. Vo vláde sa mu uvoľnia tri posty  po strane SaS a jeden z nich môže ponúknuť práve strane ZA ĽUDÍ. Zrejme bude hrať týmito kartami, aj keď bolo by krajne bizarné, ak by skupinka štyroch poslancov mala dva či dokonca tri ministerské posty.

Parlamentná matematika sa totiž ešte pozmení, keď sa ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vráti z vlády do parlamentu. Keďže verejne prehlásila, že vo vláde vedenej Igorom Matovičom si nevie predstaviť svoje ďalšie účinkovanie, sotva by teda mohla pred sebou a verejnosťou obhájiť podporu takejto vlády z pozície poslanca. Každopádne, ak by Igor Matovič išiel touto cestou, sotva by na svoju podporu získal viac ako troch-štyroch poslancov zo strany ZA ĽUDÍ a to, ako vieme, nestačí. Spolu so stranou SME RODINA má teda sedemdesiat poslancov, pričom minimálne s automatickou podporou dvoch členov svojho klubu OĽANO – Jánom Krošlákom a Martinom Čepčekom – počítať nemôže.

Ak to teda bude hrať na hranu a všetko tomu nasvedčuje, bude sa musieť oprieť o podporu odídencov z ĽS Naše Slovensko. Za takýchto okolností však cena za prežitie takejto koalície bude naozaj vysoká. Odídenci z ĽS Naše Slovensko sa totiž delia do dvoch skupín. Tú prvú tvoria dvaja Kuffovci – Filip a Štefan – a Tomáš Taraba, s ktorými úzko spolupracuje odídenec zo SMERU-SD Ján Podmanický. V tomto prípade by však veľmi nahneval svoje liberálne krídlo, ktoré v klube prezentuje asi desať poslancov.

Každopádne, konanie premiéra je krajne nevyspytateľné. Podľa svedectiev ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej bol na koaličnej rade pasívny. Vedenie koaličnej rady prenechal Borisovi Kollárovi a na požiadavky koaličných partnerov SaS a ZA ĽUDÍ nijako nereagoval. To isté sa odohralo na stretnutí u prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá konštatovala, že jej žiaden plán riešenia krízy nepredstavil. K jediným zmenám správania, ktoré sme si teraz u Igora Matoviča mohli všimnúť, patrí „digitálny detox“, pretože už vyše týždňa nedal ani na Facebooku ani jeden status a úzkostlivo sa vyhýba aj tlačovým besedám. Veľa však naznačila tlačová beseda jeho prvého „pretoriána“ ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý na množstvo priamych otázok, či si vie predstaviť vládu, ktorú by tolerovali odídenci z ĽS Naše Slovensko, nedokázal jednoznačne odpovedať a spoluprácu ani za svoju osobu vylúčiť.

Budúci týždeň sa otvorí ďalšia kapitola vládnej krízy. Je v podstate isté, že ministri strany SaS podajú demisiu. Ak ich nebudú nasledovať ministerky zo strany ZA ĽUDÍ, možno očakávať rozpad klubu. Koaliční „partneri“ zrejme krízu nechajú vychladnúť cez veľkonočné sviatky a po nich pravdepodobne prídu od premiéra Igora Matoviča ponuky, ktoré „sa neodmietajú“. Ich prípadné prijatie by však bolo vykúpené veľmi draho – definitívnou stratou ďalšej politickej perspektívy.

Roman Michelko

Zdroj: cz.sputniknews.com

---