Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Moskva 26. apríla (TASR) – Moskva v pondelok vyhlásila, že uprednostňuje vnútorné riešenie nepokojov v Mjanmarsku, ktoré vypukli po februárovom vojenskom prevrate a po následných brutálnych zásahoch bezpečnostných zložiek proti tamojším demonštrantom. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters.
„Sme veľmi znepokojení a s veľkou pozornosťou sledujeme, čo sa tam deje,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že „Rusko má s Mjanmarskom dlhoročné vzťahy, ktoré si váži, a je za to, aby si Mjanmarsko svoje vnútorné problémy vyriešilo samo“.
Kremeľ zároveň v pondelok uviedol, že Rusko „dôrazne odsudzuje činy, ktoré vedú k civilným obetiam“.
Začiatkom apríla Moskva vyhlásila, že je proti sankciám voči junte v Mjanmarsku, pričom upozornila, že represívne opatrenia môžu v krajine vyvolať občiansku vojnu.
Protesty v Mjanmarsku prebiehajú od prevratu z 1. februára, keď armáda zosadila civilnú vládu a uväznila jej predstaviteľov – predsedníčku vlády (štátnu kancelárku) Aun Schan Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina.
Armáda následne vyhlásila rok trvajúci výnimočný stav. Puč zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila politická strana premiérky Su Ťij.
Bezpečnostné sily podľa odhadov na protestoch usmrtili už približne 750 ľudí. Prejavy občianskej neposlušnosti zároveň ochromili ekonomiku krajiny, pričom ľudskoprávne organizácie varujú pred zvýšeným rizikom hladomoru.