Je presne šesť a čerstvo opravené zvony na kostolnej veži sa zrevotom pustili do budenia sedmispáčov. Sú siedmi. Nastavení na budenie zvonmi. Zvony dozvonili, sedmi Jankovia vyskočili. Žeby pracovať? Och joj. Siahnu kradmou rukou po vždy pripravenom mobile a spustia prezváňací manéver. Už pracujú! (Dvihli dlaň k uchu, uchuchúúú…)

Jano č.1 Janovi č.2 atď až to dôjde k Janovi č.7. Mobilný operátor si môže vytrieť hubu.Naprázdno. V to ráno, tak ako každé, nepadol na drahé reklamy mob.operátorov z vrecká našich siedmich statočných ani cent. Aj bez hláska si všetci svorne rozumejú, ba ani slabík im nechýba a to nehovorím o celých slovách či nebodaj vetách. No čo ste, rozumejú si chlapci aj telepaticky. Sú to riadne teľatá. Mobily majú len pre imidž. Nosí sa to a ešte to aj zvoní. Dozvonili, periny –odhodili, mobily zasunuli namiesto koltov , trochu nižšie a ešte viac do prava, aby bol vždy po ruke, a vybrali sa statočne okupovať miestne predajne.

Z predajne č.1 do predajne č.2 a späť a ešte raz a ešte mnoho-mnoho ráz. Toť celodenný plne vyťažený kolotoč prác našich upracovaných Janov. No akože ináč než s pivčom v ruke. Nemyslite si že to tí naši chlapci majú ľahké. Z času na čas im ten kolotoč zastaví nasrdený starosta. Starosta – nie je Jano – a nemá rád pivo. Nepatrí to partie priateľov piva a jánskych nocí. Priatelí sa s prácou. Asi preto že je muž a tým pádom aj mužského rodu a ona akože práca je rodu ženského a ešte aj preto že má správnu orientáciu. Neviem ale, či sa to v dnešnej pomýlenej dobe ešte nosí. Priateliť sa správne. Voľakedy dávno za starých dobrých časov koloval v národe našom podarený vtip. Že práca šľachtí človeka. Ale naša spoločnosť šľachticov nepotrebuje. Myslím že je to vtip večný a platiaci aj za mladých zlých časov. Nemyslíte? Naši Janovia určite áno.

Malý výstrih z ich pracovného dohovoru:
Starosta: Dobré napoludnie, práve zvonili a vy siedmi čo? Háá?! Janoooo (7x, osloví každého po mene je inžinier a nie Jano) už ma nes…e, od siedmej vás siedmich čakám na stanovišti číslo sedem, už ma sedemkrát prešla trpezlivosť, načo máte tie zasr..é mobily pri riti a nie pri uchu keď vám zvoním do riti, tak si ho strčte k uchu. To mám tie výtlky zasypovať sám. Ja si na nich v neskorých večerných hodinách pri nove mesiaca hubu rozbíjať nebudem. Je to vo vašom záujme. Až sa schová mesiac za oblôčik a nastane tma jak v riti, pôjdu vaše mobily do zadku až sa stavia v prvom nezasypanom jarku a čím si budete ráno prezváňať, hááááááá….?

Jano č.1: O to sa ty starosta nestaraj.

Jano č.2: Do večera , do posledného dňa zvonenia , času dosť.

Jano č.3: Ešte sme ani siedme pivo nedopili a už nás duríš.

Jano č. 4: (Práve sa prebudivší-najmenej znesie): Budíš, starosta, budíš? A či si sa ty za národného buditeľa dnes pasoval, samozvanec akýsi.

Jano č. 5: Voľby sú za dverami, ešte jedno nečisté slovo o práci a veru že ťa ani jeden z nás voliť nepôjde.

Jano č.6 : Nám v našej obci buditeľov , treba? Duričov? Či-čo?? Dereše nám nechceš za obecné love postaviť?! Anci oného ti naháňam! (to akože sto striel hrmených dušu ti páralo).

Jano č.7 : A vôbec čo ty na nás a naše výtlky útočíš a apeluješ na naše zbrane (mobily). Ta sa choď k predavačkám sťažovať, načo nám piva predávajú a mobilný operátori na úver mobily rozdávajú. Všetci svorne jedným hlasom: Teraz poobede po zvonení pracovať? Všade v celej európskej únii je po obede siesta. Svoje práva si nedáme.
Starosta má vždy posledné slovo, ale po toľkých vyčerpávajúcich odpovediach ho stratil.

Najviac ho ranila tá odpoveď z úst Jana č. 5. Počíta – narýchlo. Ako som už bol spomenul o pár riadkov vyššie, je to inžinier. Počítačový maniak sa z neho v rýchlosti kľuje. Obec má spolu desať obyvateľov. Ja jeden, predavačky : jedna na hornom konci, jedna na dolnom konci, Janovia : jeden z vŕšku, jeden z pod vŕška, jeden z pravej strany jarku, jeden z ľavej strany jarku,jeden z vyšného konca, jeden z nižného konca, jeden zo stredu obce (ako hovoria naši západní susedia z návsí). Spolu ja- starosta, 2xženy, a 7 x Jano. Kašľať na výtlky a verejnoprospešné práce. Veď komu budú prospešné keď mňa tu už na poste starostu nebude? Štát a sociálny úrad ma veru voliť nebudú, nemajú takú právomoc.

Starosta (predsa sa len zmohol na posledné slovo):

Hééj chlapi, ja som to tak nemyslel to tie zvony ma tak vytočili. Furt zvonia keď netreba. Teraz pokračujte v ôsmom pive na môj účet a hneď potom , pôjdeme tie zvony stíšiť.

Dominik Petruška

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom