Miroslav Musil: SKUTOČNÝ PRÍBEH GRÓFA MÓRICA BEŇOVSKÉHO. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, spol. s r. o., 2017, 1. vyd., 204 s., ISBN 978-80-972-659-9-1
Niekedy sa zdá, že osud s národmi nášho sveta hrá akúsi čudnú šachovú partiu, keď z hlbín prasveta zavše vyberie jednu figúrku, ktorej dá do vienka pohnutý život, plný dobrodružstiev, napätia a napokon aj víťazstva, ktoré neraz pripomína prehru. A tak skôr ako sa uzavrie takáto kapitola, je súdené hrdinovi nášho národného príbehu prežiť v neuveriteľných súvislostiach dominantné deje, hodné závisti. Ak sa k tomuto všetkému pridá ešte aj séria dejinných poryvov, v ktorých vznikajú a zasa miznú celé štátne útvary, sformuje sa situácia dostatočne vhodná na to, aby sa napríklad okolité národy pokúsili prisvojiť si – bez pričinenia a zásluh – konkrétnu osobnosť.
Tak sa to pred pár storočiami prihodilo aj nášmu krajanovi, rodákovi z Vrbového, grófovi Móricovi Beňovskému, ktorý sa narodil v Uhorsku, a preto si ho chcú prisvojiť Maďari. Bojoval po boku Poliakov proti Rusku, a to je zasa dôvod, prečo si naňho uplatňujú nárok Poliaci. Istý čas okúsil cárske žaláre a vyhnanstvo, z čoho pre našich východných susedov vyplýva priam majetkový nárok na neho. No s požiadavkami nezostávajú bokom ani Francúzi, veď bol príslušníkom ich armády a v cudzine úspešne zastupoval záujmy Paríža. Pritom svoj oprávnený nárok na túto osobnosť si uplatňuje malgašský národ, veď ten Beňovského povýšil na post najvyšší, keď mu ponúkol kráľovskú korunu. Kráľ Madagaskaru sa teda oprávnene ráta medzi postavy dejepisu tohto sveta, ktoré sa tak hlboko zapísali do kroniky ľudstva, že sa stali nadlho vhodnou inšpiráciou pre bádateľov, čo vytrvalo odhaľujú jeho stopy, aby potom zistené poznatky ponúkli nám ostatným…
Tak, ako to už dlhé roky robí známy slovenský cestovateľ, publicista a spisovateľ Miroslav Musil, ktorý svoju vytrvalú pozornosť dlhodobo venuje nášmu vrbovskému spolurodákovi, čoho hmatateľným dôkazom je aj jeho najnovšia vynikajúca kniha Skutočný príbeh grófa Mórica Beňovského. V nej na ploche vyše dvesto strán, účelne pretkaných sto-deväťdesiatimi piatimi fotografiami a reprodukciami originálnych dobových listín a dokumentov, čitateľovi ponúka hmatateľné výsledky vlastného náročného a vskutku dobrodružného pátrania pri objavovaní miesta posledného odpočinku Beňovského a pri mapovaní jeho ciest po viacerých kontinentoch sveta. Už štruktúra jeho publikácie hádam najvýstižnejšie odhaľuje zámer autora, ktorý potvrdzujú také kapitoly ako Dobyvateľ severného Tichomoria, Búrlivák južného Pacifiku, V službách kráľov Francúzska, Návrat do Európy či Tajomstvo veľkého ostrova, no aj ďalšie časti tejto zaujímavej knihy, ktorá len podčiarkuje fakt, že gróf Beňovský je večne živý hrdina, hodný nášho obdivu. Rovnaký obdiv patrí M. Musilovi za to, že vytrvalo a cieľavedome objavuje pre nás zahmlené a tajomné miesta našej histórie, ktoré kedysi dávno pomáhal budovať aj slovenský kráľ Madagaskaru.
Viliam Apfel pre Literárny týždenník
Ako tiež rodák z Vrbového upozorňujem čitateľov ne niekoľko neznámych faktov zo života Mórica Beňovského (známy seriál Vivat Beňovský si trestuhodne nevšíma tie najdôležitejšie):
– Beňovský sa hlásil k slovenskej národnosti, na strednej škole v Sv. Jure bol zapísaný ako „Slavus“.
– Pri úteku z Kamčatky bol prvým európskym námorným kapitánom, ktorý sa plavil severným Pacifikom, dávno pred Cookom, ktorému sa pripisuje prvenstvo.
– Keď sa uchádzal o služby u francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., napísal memoáre o svojich cestách. Tie boli doteraz preložené do 9 jazykov a teda Beňovský je dodnes jeden z najprekladanejších slovenských autorov bestsellerov.
– V Paríži (už ako kráľ Madagaskaru) sa spriatelil s Benjaminom Franklinom a na jeho podnet pripravoval projekt zostavenia armádnej jednotky verbovanej v Nemecku, ktorá mala prísť na pomoc novo vzniknutým USA. Túto iniciatívu ocenil aj vtedajší Kongres USA a prezident Washington.
– Vo francúzskych službách dostal hodnosť brigádneho generála – bol teda prvý pred Štefánikom.
– S Benjaminom Franklinom hrávali šachy, bol dobrý hráč a jeho štýl zničujúceho útoku jazdcami sa dostal do šachovej teórie.
– Zmyslom jeho pobytu v Európe už ako kráľa Madagaskaru bolo získať od veľmocí uznanie nezávislosti. S týmto cieľom ponúkal kolonizáciu Madagaskaru USA, dokonca aj Rakúsko-Uhorsku. Bezúspešne, Madagaskar bol príliš ďaleko.
– Rakúsko-Uhorskému cisárovi Beňovský pripravil projekt námornej základne vo Fiume (Rijeka) a projekt celej flotily, ktorá by ovládala Jadran. Súčasťou projektu bola aj obchodná suchozemsko-vodná cesta z Fiume do Komárna.
– Bol prototypom moderného myslenia panovníka. Chcel zastaviť obchod s otrokmi (preto boli proti nemu prakticky všetci), vybudovať na ostrove modernú infraštruktúru vrátane škôl a hospodárstvo stavať na vlastnom obchode, nie na predaji licencií zahraničným spoločnostiam.
– Kolonizáciu ostrova sa rozhodol riešiť súkromnými prostriedkami. V USA založil súkromnú spoločnosť, ale zradil ho kapitán lode, najatý zahraničnými tajnými službami. Ukradol väčšinu nákladu so zbraňami a Beňovský sa napokon stal obeťou útoku francúzskeho komanda.
– Beňovský mal vzorné manželstvo (porovnajte s mýtom zo seriálu) a po návrate z vyhnanstva ho na všetkých cestách sprevádzala manželka. Po jeho smrti sa vrátila na Slovensko do Beckovskej Viesky, kde je aj pochovaná.
– Z Kamčatky spolu s Beňovským utieklo aj niekoľko spoluväzňov – Rusov. Niektorí z nich sa už od neho neodlúčili a spolu s ním zahynuli pri poslednom útoku Francúzov.