Sprivatizované zdravie

Pokúsim sa Vás, ako turistický sprievodca, previesť svetom, ktorý v horšom prípade spoznávame osobne, v lepšom iba sprostredkovane. Ponorte sa so mnou do niektorých problémov súčasného zdravotníctva.
Priblížim niekoľko menej známych rozporov. Nevnucujem svoj názor. Verejne priznávam: vo väčšine problémov vidím motívy tradičného kapitalizmu. Najmä základnú ideu reforiem, že zdravie je iba tovarom, ako každý iný…

Prebehla transformácia vnímania zdravia ústavne garantovaného štátom, na biznis súkromného kapitálu. Nie je podstatné, či budeme mať jednu alebo desať zdravotných poisťovní. Zdravie zostáva stále len jedno. Pri riešení chronických problémov je nutné nad záujmy podnikateľov so zdravím opäť postaviť záujmy pacientov a zdravotníkov, kľúčovej súčasti každého zdravotníckeho systému. Ak má mať reforma zdravotníctva zmysel, ak má byť lepšie usporiadanie, (a ľavica je primárne o hľadaní rozumných riešení) musíme pochopiť, v akom stave sa nachádza, a čo sa zmenilo (kam smeruje). Pri reformách v zdravotníctve je potrebné sa riadiť pravidlom, že zdravie je výrazom rovnováhy, medzi organizmom a prostredím. Po 89-tom sme vplyv vonkajšieho prostredia pocítili všetci . Tlaku kapitálu sa musel prispôsobovať aj systém v zdravotníctve. Vplyv sa prenášal na všetky jeho súčasti. A zdravotnícky systém má (rovnako, ako každý organizmus) obmedzený rozsah prispôsobivosti na trhové prostredie. Ak sa reformy pohybovali v tomto rozmedzí – bolo zdravotníctvo zdravé, ak ho nerešpektovali, vznikali „choroby“ systému.

Dnes už zreteľne vidíme, že reformy boli necitlivé, nedomyslené v detailoch. Zbytočne pribúdali „choroby“ zdravotníctva – štrajky, štátom organizovaná a vynucovaná nútená práca a najmä masívny odchod lekárov, sestier a ďalších zdravotníkov do zahraničia. Po 1989 sme opustili „socialistický“ systém, aby ho prekonal „lepší systém“. Dnes trh zvrchovane vládne zdravotníctvom, stále však zaostávame za svetom a za očakávaniami verejnosti. Vo vláde sedia sociálni demokrati, ale štát podporuje v zdravotnej politike aj privatizáciu a súkromný kapitál. Vypisujú tendre na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale miesto súťažami optimalizovaných cien, počúvame o korupcii a predražených nákupoch. Každé leto nás zmrazia návrhmi nových „horúcich“ reforiem. Podnes nikto z reformátorov nepredvídal, nepredpovedal a neriešil príčiny, prečo ubúdajú zdravotníci a pribúdajú pacienti, čakajúci na ošetrenie a operáciu. Zvyšuje sa nielen vek odchodu do dôchodku, ale aj priemerný vek lekárov prvého kontaktu. Kto bude po ich odkladanom odchode liečiť na Slovensku? Budeme lekárov kradnúť chudobnejším ukrajinským alebo rumunským pacientom (budeme kupovať lekárov a vyvážať smrť?) Dnešný nedostatok zdravotníckych zamestnancov (kto by tie „reformy“ vydržal…?) – sestričiek, lekárov, opatrovateliek je spojený aj s ignorovaním ich záujmov. Hoci sú ústavne garantované kolektívne práva (odborové práva a právo na štrajk) je tento mechanizmus v praxi znemožnený a rebelujúci sú umlčaní… Ak sa zdravotníci – kolektív rozhodne štrajkovať, napríklad pre porušovanie kolektívnych zmlúv, vyhlási zriaďovateľ núdzový stav. Dokonca zastrašujú stratou zamestnania, trestným postihom či dokonca je povolaná armáda… Možno to nie je podľa zásad komunikácie, správne, ale začnem hneď tvrdením, že chybu robia súkromné média. Aj tým, akoby na objednávku verejnosti, že podsúvajú informácie o tom, koľko kto zarába. Média, v snahe spochybniť solidaritu so štrajkujúcimi, vyvolávajú nepriateľstvo a zjednodušujú ciele štrajkujúcich. Redukujú ich na mzdové požiadavky. Po roku 1990 sa zmenili zákony o “mzde” v zdravotníctve. Začali významne rásť rozdiely v odmeňovaní v štátnom, verejnom sektore a v súkromnom sektore. Súkromný sektor komercionalizoval zdravotníctvo a vyberá si solventnú platiacu klientelu. V roku 1995 začala najprv skrytá, no čoraz intenzívnejšia privatizácia zdravotníckych zariadení, ambulancií, laboratórií, špecializovaných pracovísk a služieb. Dokonca vznikali aj ústavné zdravotnícke zariadenia, ako obchodné spoločnosti (a.s., s.r.o. ). Závažné zmeny nesprávnym smerom sa udiali v roku 2002, keď sa posilnilo postavenie riadiacich pracovníkov. Rušili sa tarify, tabuľky. Paralyzoval sa tlak zamestnancov na primeranú valorizáciu. Úplne zmizli alebo sa minimalizovali benefity za služby nepretržitej prevádzky, za prácu v noci v sobotu, nedeľu, sviatok, za prácu, za nadčas či pracovnú pohotovosť. Dovtedy benefity za nadčasovú prácu tvorili podstatnú časť platu zdravotníckych zamestnancov. Po úpravách Zákonníka práce sa zdravotníci museli domov vracať so stále menšími príjmami. Prvý štrajk lekárov prišiel v roku 2006. Štát presadil jeho zastavenie predbežným opatrením súdu. V roku 2011 sa už štátni úradníci ani neunúvali na súd a protesty posunuli do trestnoprávnej roviny. Boli prijaté legislatívne zmeny, ktoré znemožňujú zdravotníckym pracovníkom uplatňovať Ústavou SR zaručené právo na štrajk, a teda oslabujú aj ich postavenie pri kolektívnom vyjednávaní. Dokonca v roku 2014 polovica záchranárov riešila neudržateľné pracovné postavenie na Hornej Nitre a z rezortu odišli. Štrajky pokračujú aj o dva roky neskôr, v roku 2016 štrajkom sestier a pôrodných asistentiek. Ak sa ohliadneme vidíme stopy sporných zásahov štátu. Ale s každým štrajkom sa podarilo niečo zmeniť. Hoci média redukujú úsilie štrajkujúcich iba na mzdové nároky, zabránili štrajky zmene fakultných nemocníc na obchodné spoločnosti. Lekárom, sestričkám a záchranárom sa predsa len trocha prilepšilo. Kroky ministra zdravotníctva pri riešení problémov boli pochopiteľné z hľadiska politického alebo ako prejav osobnej zodpovednosti. Boli jeho aktivity v kontexte s právnymi predpismi aj legálne? Neuzurpovalo si MZ SR v niektorých prípadoch viac oprávnení, ako to umožňuje zákon (napr. právo vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov aj tam, kde nie je priamo zamestnávateľom).
Ak overujeme kompetencie právomoci ministra konať, vidíme,že úlohy MZ SR určuje paragraf č. 45 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti zistíme, že v nich nie je oprávnenie MZ SR vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov zdravotníckych pracovníkov. Dokonca nie je, v zákone, uvedená povinnosť MZ SR priamo zabezpečovať nepretržitosť a dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Túto povinnosť zadáva zdravotným poisťovniam §15 ods.1 písm.a) Zákona 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa, podľa tohto zákona je povinná vykonávať činnosť tak, aby zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Táto zodpovednosť je objektívna a nie je podstatné, či kritický stav sama zavinila. Orgánom oprávneným kontrolovať a ukladať opatrenia pre zabezpečenie povinnosti zdravotných poisťovni je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pracovné podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti majú teda zabezpečiť manažmenty nemocníc a polikliník. V roku 2011 MZ SR namiesto toho, aby vyvíjalo tlak na Úrad pre dohľad… a na zdravotné poisťovne, prijímalo opatrenia proti štrajkujúcim. Vláda zaviedla krízový stav v nemocniciach, aby donútila lekárov nastúpiť do práce. Je sporné, prečo štát ukladal povinnosti a obmedzenia zdravotníkom a ignoroval zjavné nedostatky zdravotných poisťovní. Takto dal štát príučku lekárom, že nie sú v systéme dôležití oni, ale zisky poisťovní…

RADŠEJ NEBYŤ, AKO BYŤ OTROKOM

V spoločnosti, kde „sloboda“ je posvätnou kravou si predstavte, že zamestnávateľ vám nariaďuje príliš veľa
nočných a nepretržitých služieb, priveľa nadčasov. Nadčasy neprepláca, núti vás chodiť do práce doslova zadarmo. V lekárskej službe prvej pomoci (tzv. pohotovosti) jav častý. Lekári boli nútení pracovať v prospech vytvorenia zisku iného podnikateľa. Bez práva na primeranú odplatu za službu a ešte aj pod hrozbou sankcie za odmietnutie (pokuta 3 319 Eur). Lekári nespochybňovali toto štátne
donútenie 50 rokov. Robili to predsa len pre ľudí a vo verejnom zaujme. Od roku 2005 sa tento verejný záujem rozšíril aj na záujem súkromný. V medzerách Zajacovho zákona, sa viac prihliadalo na záujmy (zisk) podnikateľov. Lekári museli vykonávať služby na základe donútenia štátom, no podnikatelia – prevádzkovatelia pohotovostí ju uskutočňovali iba na základe svojho vlastného a slobodného rozhodnutia. Rozumej lekári pracovali za symbolické mzdy a podnikatelia si vyjednávali lukratívne úhrady, s nemalou mierou zisku a nadhodnotenými nákladmi. V súčasnosti zavádzaná novela garantuje lekárom max. 12 hodinovú službu, ale na úkor dostupnosti a v obmedzenej dobe. Základný rozpor „povinnosť“ lekára
pracovať ostáva, a ostáva aj opačné právo podnikateľov dolovať zisk z pohotovostí. Dokonca ministerka
Kálavská pripustila aj krajné riešenie: nariadenie povinnosti lekárom vykonávať pohotovostné služby!

ZDRAVIE s.r.o. PODNIK ZAHRANIČNÉHO OBCHODU?

Nedostatok zdravotníckeho personálu je na Slovensku a v celej Európe dlhotrvajúci. Slovenský exodus
kvalifikovaných zamestnancov spôsobuje ich súčasný nedostatok v Západnej Európe. Po protestoch lekárov
a sestier v Nemecku a Rakúsku sa musela zmeniť legislatíva a aj tam musia riešiť neúmerné nadčasy. V
nemeckom systéme vzdelávania zdravotníkov sa ale – napriek novej legislatíve- v zásade nič nezmenilo, v
nových pomeroch stále chýba vzdelaný zdravotnícky personál. Nemecké nemocnice, pri verbovaní už nelákajú len lekárov, ale ťahajú za rukáv aj zdravotnícky personál. V tomto si nemecké zdravotníctvo užíva ekonomickú a politickú ochranu nemeckej orlice. Nemecký kapitál si do východoeuropskych štátov príde pre čokoľvek, čo mu zrovna chýba. Bez tohto servisu by ich sociálny systém kolaboval s vážnymi politickými následkami. V roku 1985 bolo na Slovensku 18 286 lekárov (jeden lekár na 282 ľudí). Aj v roku 2013 bola situácia podobná (18 404 lekárov, jeden lekár na 294 ľudí). Ale potreba zdravotnej starostlivosti stúpa, silné ročníky starnú. V objeme lekárskej starostlivosti zaujímame popredné miesta vo svete, už od roku 1960. Dnes sme však v EU najhorší v pomere koľko verejných zdrojov ide na nákup tovarov a
zdravotníckych pomôcok. Ďalším, stále výraznejším je problém zvyšovania vekového priemeru pracujúcich lekárov.

V roku 2014 sa rozbehol Rezidentský program podporovaný EU, ktorý ma znížiť vekový priemer
obvodných lekárov a rovnomerne zabezpečiť ich pôsobenie v regiónoch. Program má svoje riziká, aj
svoje prednosti. Budú to dostihy s časom.

POSLEDNÉ SLOVO

Liberáli nás presviedčajú, aby sme zisk “za dobrú prácu” akceptovali. Za štátne peniaze mudrujú v
rôznych komisiách “hodnota za peniaze”. Ale zdravie – to je vlastne život. Neliečené choroby a zdravotné
problémy ho dramaticky skracujú. Naozaj sú na Slovensku účinne liečené všetky choroby a teda zisk
je odmenou za získanú “hodnotu”? Alebo naopak: nekončí časť peňazí, ktoré dávame do zdravotníctva
vo vačkoch rentiérov, investorov, bankárov a preto zbytočne zomierajú pre nedostatočnú, nedostupnú,
zameškanú liečbu tisícky našich spoluobčanov? Nie je zisk v zdravotníctve vlastne obchod so smrťou?

Nemôže tento model postihnúť náš vlastný život, život našich blízkych? Odpovedzte si pred svojou
urnou (volebnou?)…


Ľubomír Jánošík

9 thoughts on “Sprivatizované zdravie

  • 9. novembra 2018 at 21:15
    Permalink

    Nuž pán Jánošík.
    Váš článok je nesmierne obsiahly a obsahuje v zárodkoch veľa tém, na ktoré by bolo asi treba napísať samostatné články.
    Ako diagnóza zdravotníctva to celkom neobstojí, je v tom veľa chaosu, ideológie a nepochopenia súčasného stavu a nedostatok poznania toho minulého.
    Preto len k dvom Vašim myšlienkam:
    1. Právo na štrajk.
    Áno, právo na štrajk majú samozrejme aj zdravotníci.
    Avšak žiadna profesijná skupina neštrajkovala tak, že ohrozovala zdravie a životy ostatných občanov. Predstavte si, že by tak ako štrajkovali zdravotníci, štrajkovali pracovníci jadrových elektrární. A keďže tento štrajk nadobudol obludné rozmery, spoločnosť sa musí proti takémuto spôsobu štrajkov brániť. Okrem iného, chápem že, štrajkujú za lepšie mzdy, ale štrajkovanie za udržiavanie socialistických manierov v zdravotníctve je jednoducho nemorálne.
    2. Ako väčšina ľavičiarov, nerozumiete trhovému prostrediu a ani jeho úlohe v zdravotníctve.
    .
    A ešte by som Vás poprosil o zodpovedanie jednej malej otázočky.
    Ak by ste pred rokom 1989 potrebovali dialýzu a mali by ste 55 rokov, koľko rokov by ste sa mali šancu dožiť?
    Pre Vaše ľahšie zorientovanie, na túto otázku sa dá odpovedať s presnosťou jedného týždňa:)

    Reply
  • 10. novembra 2018 at 9:23
    Permalink

    Vážený pán autor prajem Vám pekný deň a ďakujem za Vašu odvahu písať o ZDRAVOTNÍCTVE.

    Zdravotníctvo je časovaná bomba.
    Problémov je toľko že by postačili na články aspoň na mesiac dva ale stačí zhrnúť:

    1. Opakovať dookola o liberáloch a nevidieť REALITU smeru a teraz vládnej koalície na „kšeftovanie“
    je popretie akýchkoľvek princípov ľavicovosti ! Bol to smer ktorý mal dve volebné obdobia ministra zdravotníctva za svoju stranu ale penťákov a POTOM musel nasadiť krížového managera ! Obrovské okrádanie a zadlžovanie v štátnych zdravotníckych zariadeniach – dlhy v stovkách miliónov eur. Dlhy štátne = verejnoprávnej všeobecnej zdravotnej poisťovne = teta anka, masér koska sú len špičky ľadovca. Vyše sto miliónov eur zo štátneho rozpočtu a eurofondov na ELEKTRONIZÁCIU nerozkradli liberály ale smeráci ! Viete v akom stave je elektronizácia ? veľmi zaujímavé na štúdium.

    2. Porušovanie zákonníka práce ! Zatvoriť oči a mnoho rokov pchať hlavu do piesku ako sa porušuje zákonník práce a zdravotné sestry a ďalší zdravotní pracovníci pracujú nadčasy NAD zákonom stanovené limity je presne to smerácke ale antihumánne , proti najslabším a v mene a za podpory štátnych orgánov. Je to presne proti ľavicové, v rozpore s princípmi rovnosti a bratstva. Odbory kolaborujú so smerom a ŠTÁTNOU MOCOU. Tých zdravotníkov sa nezastal žiadny ľavicový subjekt !
    V čom sú teda naše politické SPOLKY ľavicové? V kecaní .

    3. Najviac skoro dve miliardy sa minie na lieky. Opýtajte sa chudobných, študentov, dôchodcov koľko platia za lieky ! Dookola verklíkovať o zajacovi ktorý prijal zákony v roku 2004 = pred 14 rokmi !!! je smiešna výhovorka !

    4. Každoročne vychádza Zdravotnícka ročenka . V nej si každý môže prečítať koľko máme akých lekárov a ich vekové zloženie. Vekové zloženie zdravotných sestier a ďalších … Opakujem každoročne teda mnoho rokov vieme že máme prestarnutých lekárov = cca priemer 60 rokov pre všeobecných = obvodných aj pre stomatológov !

    5. Naše vybavenie nemocníc a ďalších štátnych zdravotníckych zariadení. Podľa prepočtov by sme mali investovať aspoň 500 miliónov eur = 500 000 000 ! do našich zariadené aby sme ich mali vybavené tak ako Česká republika !
    To ani nehovorím o dlhoch a ďalších problémoch ktoré sa len tlačia ako snehová guľa a neriešia.

    6. Veľmi pekne ste citovali zákony. Kto ich pripravuje? Kto ich môže meniť?
    Je to presne SMER ktorý prílepkami = ak zákon jedná o nejakej problematike ako pozmeňujúci návrh sa podá zmena iného zákona, teda prílepkami pomáha finančným skupinám nie ľuďom práce a najslabším ! Nevylepšuje stav, nemení situáciu k lepšiemu, neprihliada na lepší život pacientov ale aj zdravotníkov. Podporuje kšefty !

    Zhrnutie:
    V zdravotníctve ide na prvom mieste o peniaze tým svojim = smer a teraz aj sns pozitív (cez obranu) !
    Na pacientov, ale aj tých najmenej zarábajúcich NIKTO vo vláde ale ani v odboroch a ďalších „tzv. ľavicových“ neberie ľudský pohľad. Penta ovláda aj menovania riaditeľov štátnych nemocníc.
    TAK veľmi sa všetci zastávate smeru a jeho vraj ľavicovosti že na riešenie problémov nie je kedy ! Tým podporujete kšefty najbohatších, biznis so zdravím, dosadzovanie SVOJICH (smer a sns) bez zodpovednosti a často aj bez ľudskosti.

    PS:
    Bol to počiatek čo podpísal DOVERE ( penta + široky) v roku 2009 že si môžuu vyplatiť zo zdravotného poistenia 420 000 000 (420 MILIÓNOV) EUR priamo bez zdanenia ako „odškodné“ za zlúčenie poisťovní apollo a dôvera. Vtedy ani blaha, ani komunisti ani NIKTO tzv ľavicový neprotestoval.
    ÁNO oni si už tie peniaze VYPLATILI ! Postupne rokmi !

    Podľa švédskeho inštitútu zomiera na slovensku každý rok zbytočne 11000 občanov. Pretože ide o ODVRÁTITEĽNÉ úmrtia ktoré sú spôsobené nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou = keby sme mali úroveň zdravotníctva ako priemer EU nezomrelo by u nás 11 000 ľudí každý rok !

    Hurá na barikády. NECH žije smer a nech zomierajú občania zbytočne a trpia !
    Rovnosť, bratstvo, sloboda a ľudskosť budú kedy nad demagógiou a propagandou ???

    Kedy už o ľavicovosti ako PODPORE zdravia, života a spokojnosti väčšina občanov našej krajiny ?
    NIKDY činmi???

    Reply
  • 10. novembra 2018 at 10:24
    Permalink

    Ešte dodatok pán Jánošík. Slovensko má 1 lekára na 303 obyvateľov čo naozaj až tak málo nie je. Dôležitá je však efektivita a tá nie je najlepšia.

    Reply
  • 10. novembra 2018 at 18:45
    Permalink

    Zbytočne dlhý článok, realita je jednoduchšia.
    Tlaku kapitálu sa nemusel prispôsobiť „systém“ v zdravotníctve. Ten chudák za nič nemôže. Tlaku sa prispôsobili také smiešne figúrky zvané politici a to tlaku kapitalistu. Ten si vymyslel také pijavice zvané zdravotné poisťovne, prisal ich v rámci „systému“ na tok peňazí od platiteľov zdravotného poistenia (teda nás) lekárom a cez túto výhybku si ako „zisk“ odčerpáva slušnú čiastku na svoj účet. A ešte mu to priklepne aj Ústavný súd SR. Fraška dokonaná – lekár lieči, teda pracuje, my platíme a „zisk“ berie poisťovňa, ktoré potom ešte platby posiela podľa svojej vôle týmto pijaviciam a honosne to nazývajú, že „manažujú našu liečbu“.
    Stačí zrušiť pijavice, platby od nás môže lekárom distribuovať príslušný odbor na Ministerstve zdravotníctva SR.
    PS
    Za túto reformu si nenárokujem žiadny honorár, príslušný legislatívny návrh môže podať priamo v NR SR tu veľmi aktívny poslanec pán Blaha.

    Reply
    • 10. novembra 2018 at 21:59
      Permalink

      Pán Juhár, priveľmi ste to zjednodušil:-). Na problém zdravotníctva treba komplexnejší odborný pohľad a článok, ani ja sa tým teraz nezaoberám, preto len krátku poznámku k Vášmu patentu:-).

      Samozrejme, že finančné zdroje odčerpávajú aj zdravotné poisťovne. Ale zrejme nebudú oni hlavným problémom, niekedy som na tejto téme pracoval, hlavným problémom boli drahé lieky, na ne išla okolo tretina rozpočtu zdravotníctva. Neviem, koľko je to presne dnes. Peniaze zo zdravotníctva teda odčerpávajú nielen poisťovne, ale hlavne veľké farmaceutické spoločnosti, ktoré dokážu ovplyvniť aj Svetovú zdravotnícku organizáciu (niektoré vyhlásené pseudoepidémie a obrovské nákupy vakcín mala zrejme ona na svedomí) aj našich zodpovedných a zákony. Ale chcelo by to pozrieť sa na aktuálne čísla, štruktúru výdavkov zdravotníctva.

      Reply
      • 11. novembra 2018 at 14:28
        Permalink

        Súhlasím, pán Antal.
        Pripomienkoval som len systém zdravotného poistenia. Čím viac pijavíc-zdravotných poisťovní, tým drahší je celý systém. Keď som bol na protimonopolnom úrade, sami americkí poradcovia nás tam upozorňovali, že ich „konkurenčný“ systém mnohých poisťovní je dvakrát tak nákladný ako systém jedného platiteľa, jednej poisťovne alebo podobného orgánu.
        Mimochodom, minulý týždeň bola v TV novinách správa o tom, koľko peňazí dali zdravotné poisťovne na reklamnú kampaň pri možnosti prepoistenia sa. Na svoju reklamnú kampaň z peňazí, ktoré mali ísť lekárom …

        Reply
        • 11. novembra 2018 at 20:48
          Permalink

          Súdruh Juhár . A koľko dala na reklamnú kampaň štátna poisťovňa?

          Reply
          • 12. novembra 2018 at 16:30
            Permalink

            Neviem, všetky dali a o to ide. Mohlo ísť viac lekárom a na lieky a liečenie.

          • 12. novembra 2018 at 22:08
            Permalink

            Pán Juhár.
            Ale to je chyba. Ak je štát najlepší vlastník, a najlepšie spravuje peniaze poistencov, tak nepotrebuje vyhadzovať peniaze na reklamu, ale dá ich na liečenie chorých ľudí.
            Ale opak je pravdou. Ak by štátna poisťovňa naozaj dobre hospodárila, a ponúkala svojim poistencom lepšie benefity, tak by všetci vstúpili do nej a súkromné by zanikli. Ale žiaľ, deje sa presný opak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *