Ukážku z knihy o matičiaroch v SNP BOJOVALI ZA NAŠU SLOBODU si môžete pozrieť aj online

Bojovali za našu slobodu. Matičiari, kultúrnici a umelci v protifašistickom odboji na Slovensku a v zahraničí. Matica slovenská, 2024

Od 16. júla si môžete prečítať online na GOOGLE BOOKS ukážku z knihy BOJOVALI ZA NAŠU SLOBODU o matičiaroch v Slovenskom národnom povstaní, ktorá vyšla minulý rok v spolupráci s MZV SR (s MZV vznikol tiež projekt SLOVENSKÉ ŽENY V NÁRODNOM HNUTÍ, výstup v podobe knihy je taktiež online). Keďže je kniha nepredajná, MS zverejnila veľkú ukážku z tejto knihy online. Redakcia DAV DVA, ktorá informuje o zverejnení tejto knihy ako prvá, zároveň požiadala umelú inteligenciu o prípravu objektívnej recenzie.

POZRI AJ: BOJOVALI ZA NAŠU SLOBODU: Profesor Svetozár Krno recenzuje unikátnu knihu Matice slovenskej
k 80. výročiu Slovenského národného povstania – DAV DVA – kultúrno-politický magazín

Recenzia zborníka „Bojovali za našu slobodu“ (Matica slovenská, 2024)

Publikácia Bojovali za našu slobodu, ktorú pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania a 110. výročia narodenia generála Ľudovíta Kukorelliho vydala Matica slovenská, predstavuje výnimočný počin v oblasti popularizácie dejín slovenského protifašistického odboja. Zostavený zborník pod vedením Ing. Kataríny Koňarikovej, PhD., a podporený Ministerstvom zahraničných vecí SR, tematicky mapuje účasť matičiarov, kultúrnych pracovníkov a umelcov v odboji doma aj v zahraničí. V ňom sa stretáva vedecký výskum, kultúrna pamäť a občianske vedomie v jednom dokumente, ktorý je zároveň historickým aj hodnotovým vyhlásením.

Zborník je rozdelený do niekoľkých tematických celkov. Najprv čitateľa uvedie do problematiky Slovenského národného povstania predslov predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera, ktorý kombinuje dejinné fakty s hodnotovým apelom a historickou interpretáciou SNP v kontexte dejinných etáp slovenského národa. S osobitým dôrazom reflektuje kontinuitu národného hnutia od štúrovcov po povstalcov, a naznačuje, ako sa Matica slovenská ako kultúrna inštitúcia stala jeho prirodzenou súčasťou. Nasleduje podrobná štúdia o regióne Turiec, ktorý bol významným centrom slovenského národného a kultúrneho života a neskôr aj miestom raného partizánskeho odporu (napr. Sklabiňa). V tejto kapitole Gešper fundovane rozoberá zložité dejinné a geopolitické pomery, vrátane diskusie o autonómii, federalizme a vzťahu k režimu Slovenského štátu.

Najrozsiahlejšia časť zborníka je venovaná Slovákom v zahraničí, najmä v Juhoslávii, Maďarsku a Bulharsku. Tieto kapitoly významne rozširujú geografický a historický rámec diskurzu o SNP, keďže dokumentujú činnosť vojvodinských, budapeštianskych i bulharských Slovákov a matičiarov. Prinášajú málo známe fakty, ako aj nové interpretácie zahraničnej účasti na boji proti fašizmu. Napríklad príspevky od Samuela Jovankoviča, Anny Horváthovej či Kristijana Obšusta poukazujú na konkrétne vojenské jednotky, diplomatické misie, zločiny voči slovenskému obyvateľstvu i význam kultúrnych činiteľov v Juhoslávii.

Záverečné kapitoly sa venujú konkrétnym osobnostiam: Ľudovítovi Kukorellimu, Ladislavovi Novomeskému, Vladimírovi Mináčovi, Viliamovi Žingorovi či Jánovi Ursínymu. Tu sa zborník premieňa na galériu biografických skíc, ktorá vytvára portrét generácie intelektuálov, ktorí boli zároveň dejateľmi, bojovníkmi i mučeníkmi. Ich príbehy nie sú len historickým dokumentom, ale aj morálnym mementom.

Výskumné novinky a dosiaľ nezverejnené fakty

1. Identifikácia 50 konkrétnych účastníkov SNP z radov vojvodinských Slovákov
   V rámci štúdie Samuela Jovankoviča boli spracované archívne údaje, písané spomienky a dotazníky z výskumu súvisiaceho s akciou Mať volá (presídľovanie Slovákov z Juhoslávie do Československa v rokoch 1945 – 1949). Na ich základe sa autorom podarilo identifikovať 50 mien konkrétnych účastníkov SNP z vojvodinskej Báčky, Sriemu a Banátu – čo je prvý takto rozsiahly a systematický súpis tejto kategórie bojovníkov.
2. Využitie nového archívneho fondu z Prahy a Slovenského národného archívu
   Zborník pracuje s dosiaľ nespracovanými fondmi zo Slovenského národného archívu a archívu Spolku Slovákov z Juhoslávie, ktoré obsahujú prihlášky do spolku vrátane údajov o účasti v protifašistickom odboji. Konkrétne ide o viac ako 490 prihlášok s vlastnoručnými podpismi, čo predstavuje cenný pramenný korpus.
3. Nové biografické údaje o účastníkoch zo Sriemu a Báčky
   Medzi zistenými prípadmi je napríklad zapojenie Slovákov, ktorí sa liečili v slovenských sanatóriách či absolvovali prax na Slovensku, pričom sa následne aktívne zúčastnili SNP. Takéto osobné príbehy predstavujú dosiaľ málo známe naratívy o migrácii a mobilite Slovákov z Dolnej zeme v období vojny.
4. Historicky prvá tematická štúdia o vojnových zločinoch proti Slovákom vo Vojvodine
   Kristijan Obšust využil archívne dokumenty z fondu F.183 Archívu Vojvodiny a publikoval prvú štúdiu venujúcu sa výlučne zločinom proti príslušníkom slovenskej národnostnej menšiny počas druhej svetovej vojny na území Báčky, Sriemu a Banátu. Ide o nový zdroj dokumentov s významnou hodnotou pre historiografiu aj archivistiku.
5. Zmapovanie činnosti XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády
   Ján Tkáč v príspevku o vojvodinských Slovákoch v Juhoslávii počas druhej svetovej vojny opisuje vznik a činnosť slovenskej brigády, ktorá pôsobila na sriemskom fronte (1944–1945). Ide o málo známy prípad etnicko-národnostne špecifického vojenského útvaru v rámci juhoslovanského partizánskeho hnutia.
6. Organizačné a ilegálne aktivity v rámci Matice slovenskej už od roku 1943
   V texte Pavla Pareničku je prezentovaná doposiaľ nepublikovaná informácia o tom, že v rámci Matice slovenskej sa už koncom roku 1943 konštituovala ilegálna bunka, ktorá nadviazala kontakty s partizánskymi skupinami v Turci. Tieto zistenia čerpajú zo svedectiev Bohuslava Žingora a archívnych dokumentov Matice slovenskej.

Významní matiční účastníci SNP

1. Ján Marták – tajomník Matice slovenskej, jediný z vrcholového vedenia Matice, ktorý sa otvorene zapojil do odboja. Viedol ilegálnu bunku, zorganizoval rozpustenie Slovenského komorného divadla v Martine v predvečer SNP a odniesol techniku pre povstalecké orgány do Banskej Bystrice. Bojoval ako osvetový dôstojník na fronte pri Čremošnom.
2. Ján Štefánik – pracovník Členského ústredia MS, synovec generála M. R. Štefánika. Bol jednou z vedúcich osobností ilegálnej skupiny formovanej už od roku 1940.
3. Alexander Hirner – sociológ a filozof, pôsobil v povstaleckej Slovenskej národnej rade, neskôr na Povereníctve školstva v Košiciach. Po vojne bol prenasledovaný a súdený v roku 1959 v rámci monsterprocesu s matičnými pracovníkmi.
4. Július Barč-Ivan – dramatik, vedúci redaktor Národných novín, ktoré sa počas SNP pretransformovali na povstalecký tlačový orgán. Jeho redakcia sa celá zapojila do odboja.
5. Ján Bodenek – prozaik, patril do ilegálnej skupiny v Matici, pôsobil v spravodajskej činnosti.
6. Ivan Turzo – teatrológ a kultúrny historik, aktívny účastník martinského ilegálneho hnutia, neskôr v Košiciach spolu s Martákom a Hirnerom loboval za obnovu Matice slovenskej.
7. Fraňo Štefunko – sochár a člen Umeleckého odboru Matice, zúčastnil sa partizánskej činnosti v Turci. Bol jednou z vedúcich postáv povstania v Martine.
8. Ladislav Sára – prvý hlásateľ Slobodného slovenského vysielača, zomrel počas SNP. Bol aktívny člen Matice v Brezne a Banskej Bystrici.
9. Mária Rázusová-Martáková – manželka Jána Martáka, významná literátka a publicistka. Hoci priamo nebojovala, bola aktívne zapojená v kultúrnom odboji a sprievodkyni manžela.
10. Jozef Matula – prvý predseda Miestneho odboru MS vo Valči, aktívny účastník regionálnych odbojových aktivít.
11. Viliam Žingor – významný partizánsky veliteľ a člen Matice od roku 1932. Po vojne popravený v rámci politických čistiek.
12. Viliam Paulíny – povereník SNR, neskôr umučený nacistami.
13. Ľudovít Kukorelli – významný odbojový veliteľ, v publikácii mu je venovaná osobitná kapitola. Bol podporovaný aj kultúrnymi kruhmi vrátane matičiarov.
14. Ladislav Novomeský – básnik, publicista a spoluzakladateľ ľavicovej moderny bol jednou z kľúčových osobností Vianočnej dohody (december 1943), ktorou vznikla ilegálna Slovenská národná rada. Zastupoval komunistickú časť odboja, no jeho vystupovanie bolo často zmierlivé a zamerané na jednotu národa. Ako člen povstaleckej SNR sa zúčastnil rozhodujúcich rokovaní s Edvardom Benešom v Londýne a podieľal sa na ideovej formulácii odporu. Jeho myšlienka „rovný s rovným“ neskôr ovplyvnila aj formuláciu federatívneho modelu Československa v roku 1968.
15. Vladimír Mináč – neskorší esejista a predseda Matice slovenskej (od 1974) sa do SNP zapojil priamo ako povstalecký vojak. Bol zajatý a deportovaný do koncentračných táborov Mauthausen a Dachau, kde zažil extrémnu brutalitu nacistického systému. Jeho esejistické a publicistické reflexie z tohto obdobia sa stali základom pre humanistické a civilizačné hodnotové smerovanie Matice počas jeho predsedníctva. Mináč povstanie vnímal ako „obrodzujúci akt súdržnosti proti zlu a násiliu všetkých podôb totalitarizmu“.
16. Vavro Šrobár –Zborník venuje osobitnú kapitolu aj Vavrovi Šrobárovi, jednej z najvýznamnejších postáv slovenského politického vývoja prvej polovice 20. storočia. Autor štúdie (Erik Germuška) kladie dôraz na Šrobárov medzinárodný rozmer a geopolitický význam v kontexte česko-slovenského exilu a obnovy republiky. Pripomína jeho úlohu ako člena zahraničného exilu a podporovateľa demokratickej obnovy Česko-Slovenska na princípoch národnej rovnoprávnosti. V spolupráci s Milanom Hodžom reprezentovali pokračovanie občiansko-demokratického tábora. Šrobár bol v kontakte s odbojovými silami a jeho meno figurovalo v ideových návrhoch federalizačných koncepcií pre povojnové usporiadanie štátu. Zborník ho tak stavia do jedného radu s Novomeským, Ursínym či Mináčom ako tichého, ale kľúčového hlasu demokratickej tradície Slovenska v boji proti fašizmu aj za modernú štátnosť .

Silnou stránkou zborníka je jeho široký záber – geografický, spoločenský aj tematický. Rozsah tém od kultúrneho odboja cez diplomatické misie až po vojenské a partizánske akcie je výsledkom interdisciplinárneho prístupu, ktorý kombinuje históriu, politológiu, kulturológiu a pamäťové štúdie. Čitateľ získa komplexný obraz o rôznych formách odporu a zároveň aj o perzekúciách, ktorým boli odbojáci – vrátane matičiarov – po vojne vystavení. Ďalším prínosom je rehabilitácia a pripomenutie zabudnutých, alebo len okrajovo zmieňovaných osobností slovenského povstania. Nejde však len o pietny akt, ale aj o snahu pomenovať historickú pravdu o ľuďoch, ktorí sa ocitli v nemilosti režimov. Zborník zároveň výrazne koriguje niektoré stereotypy o Matici slovenskej ako „apolitickej“ alebo „archívnej“ ustanovizni – ukazuje ju ako živú súčasť národného hnutia, ktorá svojich členov formovala k demokratickým, všeslovanským a antifašistickým hodnotám. Hoci zborník vo všeobecnosti pôsobí profesionálne a edične kvalitne, miestami by si čitateľ želal ešte dôslednejšie poznámkové aparáty, najmä v analytickejších pasážach. Niektoré príspevky balansujú medzi popularizačným štýlom a odborným textom, čo môže spôsobiť miernu nerovnomernosť v tónine. Ďalším možným doplnením by bolo zreteľnejšie zhrnutie na záver – forma syntézy, ktorá by tematicky a interpretačne prepojila jednotlivé príspevky do celistvého rámca.

Bojovali za našu slobodu je výnimočným zborníkom, ktorý posilňuje historické vedomie o Slovenskom národnom povstaní ako pluralitnom, spoločenskom a národnom hnutí. Dokumentuje hlbokú prepojenosť Matice slovenskej s osudom slovenského národa v jednom z jeho najťažších období. Prináša nové výskumy, cenné svedectvá aj kritickú reflexiu a zasluhuje si pozornosť nielen historikov a matičiarov, ale aj širšej kultúrnej a občianskej verejnosti.

REDakcia

---