Na DAV DVA vyšla recenzia na knihu švajčiarskeho spisovateľa Ursa Widmera, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Prinášame vám ukážku z úvodnej eseje tejto zaujímavej knihy.
Na počiatku peňazí nebolo. Naopak, na mnohých odľahlých miestach žili až do našich čias spoločenstvá, ktorých členovia všetko, čo potrebovali, získavali výmenným obchodom. Hrniec za sliepku, bundu za nohavice, presne ako v praveku. Ich svet bol taký konkrétny, že dokonca ani ich reč neobsahovala abstraktá, takže všetky abstraktné pojmy ako práca, strach či šťastie museli byť objasňované príbehom, čoraz rutinnejším, takže tie minipoviedky sa stali akýmisi vždy ľahko zrozumiteľnými pojmami.
Prvým obyvateľom Mezopotámie Sumerom sa pripisuje, že v 4. tisícročí pred n. l. vynašli písmo a počítanie. Z výmenného obchodu, ktorý bol dovtedy vždy iba novým vyjednávaním, tak urobili matematickú záležitosť. Vytvorili normy, podľa ktorých sa dala určiť hodnota kravy alebo sandála. A túto normu ako prví preniesli na kov – na meď a predovšetkým a čoraz častejšie na zla-to a striebro. Ich posvätná aura (u Sumerov patrili sväté kovy do správy kňazov) pretrvala dodnes, keďže hodnota zlata a striebra nemá stále nič spoločné s ich prirodzenou hodnotou, ktorá by sa dala definovať ich reálnou použiteľnosťou. Mince, čiže skutočné peniaze, však Sumeri ešte nemali. Mnohé kultúry na viacerých miestach používali ako platidlo rôzne, niekedy až bizarné výmenné symboly: mušle či zvláštne kamene, alebo dokonca vtáčie perá. Boli to Lýdi, čo vynašli vlastné mince, a krátko po nich, okolo roku 700 pred n. l., aj Gréci. (Homér, o sto rokov starší, počítal ešte na počet volov. Jeden muž mal uňho hodnotu sto kusov, jedna žena niekde dvadsať, inde len štyri kusy dobytka. Už vtedy to bolo ako dnes.)
A, samozrejme, čím viac sa rôzne systémy platidiel postupne navzájom podobali a prekrývali, tým výraznejšie sa starý svet globalizoval. Byť zmenárnikom v antickom prístave, to bolo vysnívané zamestnanie. Peňažných mien bolo ako piesku pri mori, čo zaručovalo šťavnaté zisky! Už vtedy začalo platiť, čo pragmatickí Angličania neskôr opísali v slávnej definícii peňazí, ktorá presviedča práve svojou tautologickou formuláciou: „Peniaze sú akceptované, pretože sú akceptované.“
V súhrne je história peňazí ilustráciou rastúcej ľudskej schopnosti abstrahovať. V istom čase sme už nemuseli kravu vidieť na vlastné oči, ale mohli sme veriť, že za mincu, ktorú za ňu dostaneme, ju inokedy môžeme aj kúpiť. Neskôr stačil namiesto zlatej mince kus papiera, ktorý uisťoval, že ním reprezentované zlato je poruke a dobre zabezpečené. A ešte neskôr už nebolo ani zlato, v každom prípade nie v takom množstve, ako bolo papierových bankoviek v obehu. Dnes nám stačia zelené číslice na obrazovkách a sem-tam výber z banky. Chýba ešte posledný krok, a budeme sa môcť vzdať aj týchto pomôcok a v stave perfektnej abstrakcie bude každý informovaný o majetku každého. Ako voľakedy v prvý deň ľudstva, keď žilo tak málo ľudí, že každý vedel všetko o tom druhom. Abstraktné a konkrétne šli ruka v ruke.
Čítajte viac v knihe Ursa Widmera: PENIAZE,PRÁCA,STRACH A ŠŤASTIE
AKO SA ATEISTA MARX DOSTAL K CITÁCII z APOKALYPSY v ZJAVENÍ JÁNA
KAPITÁL – str.108, TOVAR a PENIAZE
Vo svojich rozpakoch rozmýšľajú naši majitelia tovarov ako Faust: „Na počiatku bol čin.“
Aj oni už konali prv, než začali rozmýšľať.
Zákony prirodzenej povahy tovarov sa prejavujú v prirodzenom inštinkte majiteľov tovarov. Môžu svoje tovary uvádzať navzájom do vzťahu ako hodnoty, a preto ako tovary len tým, že ich uvádzajú do vzťahu k nejakému inému tovaru a stavajú ich proti nemu ako proti všeobecnému ekvivalentu. Toto ukázala analýza tovaru.
Ale iba spoločenský čin môže z určitého tovaru urobiť všeobecný ekvivalent.
Spoločenská činnosť všetkých ostatných tovarov vylučuje teda jeden určitý tovar, v ktorom všetky tovary vyjadrujú svoju hodnotu. Tým sa stáva naturálna forma tohto tovaru spoločensky platnou ekvivalentnou formou. Týmto spoločenským procesom sa funkcia všeobecného ekvivalentu stáva špecifickou spoločenskou funkciou vylúčeného tovaru.
Takto sa tento tovar stáva peniazmi.
„*Budú jednomyseľní a svoju silu i moc dajú šelme.“
„**A nikto nemohol ani kupovať ani predávať, ak nemal znak, totiž meno šelmy alebo číslo jej mena.“ (Apokalypsa, Zjavenie Jána, *kap. XVII, 13, **kap. XIII, 17)
K. Marx, Kapitál, Kniha prvá, Proces výroby kapitálu
Keď sa zrušia bankovky, tak to bude ďalší krok k totalite a sledovaniu ľudí. K tomu nesmie prísť. Preto ľudia musia bojovať za zachovanie papierových peňazí a mincí (občianske združenia, alternatívne médiá, podpisové akcie atď).