Urs Widmer: História peňazí je ilustráciou rastúcej ľudskej schopnosti abstrahovať

Na DAV DVA vyšla recenzia na knihu švajčiarskeho spisovateľa Ursa Widmera, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Prinášame vám ukážku z úvodnej eseje tejto zaujímavej knihy.

Na počiatku peňazí nebolo. Naopak, na mnohých odľahlých miestach žili až do našich čias spoločenstvá, ktorých členovia všetko, čo potrebovali, získavali výmenným obchodom. Hrniec za sliepku, bundu za nohavice, presne ako v praveku. Ich svet bol taký konkrétny, že dokonca ani ich reč neobsahovala abstraktá, takže všetky abstraktné pojmy ako práca, strach či šťastie museli byť objasňované príbehom, čoraz rutinnejším, takže tie minipoviedky sa stali akýmisi vždy ľahko zrozumiteľnými pojmami.

Prvým obyvateľom Mezopotámie Sumerom sa pripisuje, že v 4. tisícročí pred n. l. vynašli písmo a počítanie. Z výmenného obchodu, ktorý bol dovtedy vždy iba novým vyjednávaním, tak urobili matematickú záležitosť. Vytvorili normy, podľa ktorých sa dala určiť hodnota kravy alebo sandála. A túto normu ako prví preniesli na kov – na meď a predovšetkým a čoraz častejšie na zla-to a striebro. Ich posvätná aura (u Sumerov patrili sväté kovy do správy kňazov) pretrvala dodnes, keďže hodnota zlata a striebra nemá stále nič spoločné s ich prirodzenou hodnotou, ktorá by sa dala definovať ich reálnou použiteľnosťou. Mince, čiže skutočné peniaze, však Sumeri ešte nemali. Mnohé kultúry na viacerých miestach používali ako platidlo rôzne, niekedy až bizarné výmenné symboly: mušle či zvláštne kamene, alebo dokonca vtáčie perá. Boli to Lýdi, čo vynašli vlastné mince, a krátko po nich, okolo roku 700 pred n. l., aj Gréci. (Homér, o sto rokov starší, počítal ešte na počet volov. Jeden muž mal uňho hodnotu sto kusov, jedna žena niekde dvadsať, inde len štyri kusy dobytka. Už vtedy to bolo ako dnes.)

A, samozrejme, čím viac sa rôzne systémy platidiel postupne navzájom podobali a prekrývali, tým výraznejšie sa starý svet globalizoval. Byť zmenárnikom v antickom prístave, to bolo vysnívané zamestnanie. Peňažných mien bolo ako piesku pri mori, čo zaručovalo šťavnaté zisky! Už vtedy začalo platiť, čo pragmatickí Angličania neskôr opísali v slávnej definícii peňazí, ktorá presviedča práve svojou tautologickou formuláciou: „Peniaze sú akceptované, pretože sú akceptované.“

V súhrne je história peňazí ilustráciou rastúcej ľudskej schopnosti abstrahovať. V istom čase sme už nemuseli kravu vidieť na vlastné oči, ale mohli sme veriť, že za mincu, ktorú za ňu dostaneme, ju inokedy môžeme aj kúpiť. Neskôr stačil namiesto zlatej mince kus papiera, ktorý uisťoval, že ním reprezentované zlato je poruke a dobre zabezpečené. A ešte neskôr už nebolo ani zlato, v každom prípade nie v takom množstve, ako bolo papierových bankoviek v obehu. Dnes nám stačia zelené číslice na obrazovkách a sem-tam výber z banky. Chýba ešte posledný krok, a budeme sa môcť vzdať aj týchto pomôcok a v stave perfektnej abstrakcie bude každý informovaný o majetku každého. Ako voľakedy v prvý deň ľudstva, keď žilo tak málo ľudí, že každý vedel všetko o tom druhom. Abstraktné a konkrétne šli ruka v ruke.

Čítajte viac v knihe Ursa Widmera: PENIAZE,PRÁCA,STRACH A ŠŤASTIE

---