V Prešove zneli piesne Bulata Okudžavu - DAV DVA

Zdieľaj článok:

Bulat Okudžava a jeho autorské piesne

V dňoch 22.-23. mája sa v Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnilo hudobné popoludnie s autorskými piesňami významného sovietskeho barda Bulata Okudžavu. Hudobné popoludnie sa uskutočnilo pri príležitosti 95. výročia narodenia Bulata Okudžavu.

Návštevníci sa dozvedeli základné údaje zo života a tvorby Bulata Okudžavu, napr., to že mal gruzínsko-arménske korene, zbieral zvončeky, prvý zvonček mu podarovala poetka Bella Achmadulinová a mnoho iných zaujímavostí. Býval priamo na známej moskovskej ulici Arbat, tento motív používal aj v niektorých svojich piesňach, napr. «Песенка об Арбате» (Pesnička o Arbate) a «Арбатский романс» (Arbatská romanca).

V Ruskom centre zazneli najznámejšie piesne: «Молитва» (Modlitba), «До свидания, мальчики» (Dovidenia, chlapci), «Союз друзей» (Spolok priateľov), «Грузинская песня» (Gruzínska pieseň), «Песенка о голубом шарике» (Pesnička o modrom balóniku) a mnohé iné zhudobnené básne.

Okrem Bulata Okudžavu sme spomenuli aj iných známych pesničkárov, napr. Vladimira Vysockého, Jurija Vizbora a Žannu Bičevskú.

Bulat Okudžava, rus. Булат Окуджава (1924 – 1997) bol sovietsky básnik, prozaik, bard, scenárista a prekladateľ. Bol pesničkárom, ktorý zhudobnil vlastné básne. Je autorom asi dvesto piesní, ktoré skomponoval na vlastné verše. Považuje sa za zakladateľa žánru autorskej piesne, ktorá vznikla v 50. rokoch 20. stor.

Narodil sa 9. mája 1924 v Moskve. Jeho otec bol Gruzínec a matka Arménka. Bývali na známej moskovskej ulici Arbat, ktorú bude vo svojich básňach a piesňach neskôr často vyzdvihovať. Otec Bulata, Šalva Okudžava sa dostal do konfliktu s Lavretijom Berijom. V roku 1937 bol nespravodlivo obvinený a zastrelený. Jeho matku poslali do gulagu, prepustili ju až v roku 1955. Bulat sa vrátil spolu s bratom do Moskvy k babičke. Neskôr odišiel v príbuzným do Tbilisi, kde pracoval v sústružníckej dielni. V 17 rokoch odišiel na front ako dobrovoľník, kde slúžil ako mínometník a neskôr ako telegrafista. Na vojne, v roku 1943, napísal aj svoju prvú pieseň Нам в холодных теплушках не спалось (Ťažko sa nám zaspávalo v chladných vagónoch), text piesne sa však nezachoval.

Po vojne študoval na Tbiliskej univerzite a po jej skončení pracoval ako učiteľ ruského jazyka a literatúry v dedine Šamordino, v Kalužskej oblasti. Od roku 1956 začal vystupovať ako pesničkár a rýchlo si získal popularitu publika. Prvý oficiálny koncert sa konal v Charkove, v roku 1961. V Sovietskom zväze jeho piesne začali vychádzať na LP platniach od polovice 70. rokov.

Básne a piesne písal na rôzne témy, predovšetkým sa spájali s vojenskou tematikou, napr. «До свидания, мальчики», «Бери шинель, пошли домой», «Молитва» a iné. Taktiež v jeho piesňach a básňach nachádzame tému lásky, priateľstva a rodnej Moskvy. V piesni «Песенка об Арбате» a «Арбатский романс» spevoval ulicu Arbat, o ktorej sa často vyjadroval, že má dokonca vlastnú dušu.

Bulat Okudžava je autorom aj mnohých piesní k filmom, napr. k filmom Соломенная шляпка (Slamený klobúk), Белорусский вокзал (Bieloruská stanica) a iné.

Okrem poézie písal aj prózu. Jeho prvé prozaické dielo bola autobiografická poviedka Будь здоров, школяр, 1987 (Ahoj, školák), neskôr vyšli diela Бедный Авросимов, 1969 (Chudák Avrosimov), Приключения Шипова, 1971 (Šipošove dobrodružstvá) a iné.

Počas svojej hudobnej kariéry nekoncertoval len v Moskve a Petrohrade, ale taktiež aj v USA, Kanade, Nemecku a Izraeli. V roku 1995 sa uskutočnil koncert aj v Brne. Svoj posledný koncert odohral v Paríži, v roku 1995.

Zomrel v roku 1997 na srdcovú príhodu neďaleko Paríža. Je pochovaný v Moskve na Vagaňkovskom cintoríne. V roku 2002 bol v Moskve na ulici Arbat postavený pamätník na jeho počesť.

Najznámejšie piesne Bulata Okudžavu: