Očakávania zo strany koalície boli jasne v prospech podania na Ústavný súd, naopak, opozícia rátala s tým, že je to už tretie referendum s podobnou otázkou a sila takmer 600-tisíc podpisov vyzbieraných v epidemickej dobe, teda bez aktívnej účasti zberačov, len ako výraz spontánnej nedôvery k najnedôveryhodnejšej vláde po roku 1993, donúti prezidentku konať priamo a bez obštrukcií. Otázka, či sa má referendum automaticky implementovať po vyjdení v zbierke zákonov, ale je nutná jeho ratifikácia, vyriešil judikát Ústavného súdu z roku 1997, keď v kauze priamej voľby prezidenta povedal, že paragrafové znenie zákona nemožno prijať.
To sa prejavilo aj v roku 2004, keď platné referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie samo osebe nestačilo a bolo nutné prístupovú zmluvu Slovenskej republiky do Európskej únie ratifikovať aj v parlamente. Ako vieme, nastal tak konflikt dvoch ústavných princípov: jednak nepostihnuteľnosť poslancov za akékoľvek hlasovanie v parlamente, na strane druhej v referende bola jasne deklarovaná vôľa voličov. V tejto diskusii sa používa aj krajne zavádzajúci judikát českého Ústavného súdu, ktorý však nerozhodoval o tom, či predčasné voľby sú ústavné, ale len o tom, či skrátenie volebného obdobia ad hoc zákonom je v poriadku. Konštatoval, že nie, a že na to treba osobitný zákon, ktorý postihne všetky okolnosti takéhoto skrátenia, napríklad, že v čase, keď je Poslanecká snemovňa rozpustená, jej kompetencie preberá Senát ČR. Nakoniec práve podľa tohto modelu sa postupovalo pri skrátení volebného obdobia po páde vlády Petra Nečasa.
OĽANO sa delí na Hegerovu a Matovičovu frakciu. Jasne to ukázalo hlasovanie o dôvere ministerke spravodlivosti Márie Kolíkovej. Za hlasovalo dvadsaťtri Hegerovi verných poslancov, naopak, dvadsaťsedem svedkov Matovičových aktívnu podporu Kolíkovej nevyjadrilo. Igor Matovič tak navidomoči stráca vplyv. Nedokáže vládnuť ani mocensky, ani takticky. Stáva sa karikatúrou politika a začiatok jeho politického konca je jasne viditeľný.
Teatrálnym objatím Márie Kolíkovej po hlasovaní dal Eduard Heger jasne najavo, že sa postupne mieni emancipovať. Nezakríknime to, ale skôr alebo neskôr asi bude rozkol. Matovič sa pravdepodobne pripravuje na predčasné voľby. Jeho „veľký tresk“ nemá ani najmenšiu šancu na to, aby prešiel. Možno svoj hrubý populizmus postaví ako základ kampane. Veríme, že to však už nemôže prejsť. Verme, že tento raz mu to už neprejde . Ideálne by bolo, ak by sa OĽANO rozdelilo na Hegerovu a Matovičovu stranu, v tom prípade by bola reálna šanca, že by sa definitíve obaja dostali mimo parlament.
Rokovanie o skrátení kolúznej väzby v parlamente ukázalo, ako hlboko je rozdelená koalícia. Vystúpenie Borisa Kollára bolo prudko konfrontačné: pýtal sa, koľko mŕtvych – päť, desať, päťdesiat – potrebuje najúspešnejšia ministerka vlády, aby pochopila, že s podmienkami kolúznej väzby treba niečo robiť. Nápad spojiť toto hlasovanie s dôverou vláde je diaľnica k predčasným voľbám. Škoda, že Heger sotva bude nasledovať Radičovej príklad.
Michelko je tentokrat absolutne vedla! Caputova urcite tymto sa nepridala na stranu koalicie. Ved staci si uvedomit, aka vlada by vznikla po predcasnych volbach – Hlas, PS, SAS, teda liberalna junta, z ktorej sama vzisla. Ona teda nema dovod sabotovat referendum, prave naopak, skor dostala prikazy ho maximalne podporit. A kedze polovicu ustavnych sudcov sama vymenovala, zrejme ma informaciu, ze US referendum odobrí a tym vezme sucasnej vlade vsetky argumenty o jeho neustavnosti. Teda na konci dna bude sucasna koalicia este v ovela slabsej pozicii, ako keby to podanie na US nedala.